• Search
    Generic filters
    Exact matches only
    Search in title
    Search in content
    Filter by Custom Post Type
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

pálenka

pálenka

pálenka 800 538 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

pálenka

(gajst, kvit, špiritus, trúnok)
liehový destilát z vína, obilnín, ovocia, cukrovej repy, zemiakov alebo iných surovín. Jej výroba bola na Slovensku známa už v 12. storočí. Vyrábala sa z vína, od 15. storočia najmä z obilnín a ovocných štiav. Od 16. storočia vzrástla produkcia pálenky najmä v šľachtických páleniciach a v mestách, ale aj v poddanských mestečkách a na dedinách. Bola výhodným obchodným artiklom. V 1. polovici 18. storočia sa zakladali prvé manufaktúry na výrobu liehu. V 30. rokoch 19. storočia sa na pálenie začali využívať aj zemiaky, ktoré sa na tento účel pestovali na veľkých výmerách, často na úkor konzumných sort. Negatívne sa to prejavilo najmä v čase hladomorov. Postupne sa na prípravu liehových destilátov začal využívať aj cukor, cukrová repa, melasa atď. a začal vznikať liehovarnícky priemysel. Na dedinách sa od 19. storočia konzumovala najmä pálenka z miestnych páleníc alebo importovaná z oblastí, kde bola jej výroba rozvinutá. Známymi strediskami boli spišské mestá. Z oblasti Bielych Karpát pochádzali priekupníci s borovičkou, pálenkou vyrábanou riedením destilátu z plodov borievky obyčajnej, ľudovo nazývanej borovec, borovička, jadlovec, jalovec. Veľmi obľúbené boli najmä pálenky z ovocia: slivovica, čerešňovica, hruškovica a iné. Pálenka sa pila predovšetkým pri príležitosti rôznych hostín a sviatkov. V horských oblastiach sa na Vianoce, ale aj inokedy, s obľubou pila hriata pálenka. V niektorých regiónoch Slovenska pretrvávalo v 20. storočí pálenie pálenky v nelegálnych destilačných prístrojoch v domácnostiach, tzv. lavórovice. Väčšinou sa tak dialo bez znalostí o škodlivých účinkoch takto pripraveného destilátu, ktorý pri neodbornej výrobe obsahoval zdraviu škodlivý metylalkohol. Konzumácia pálenky na Slovensku je vysoká aj v súčasnosti. Ľudia si dávajú páliť pálenku vo vidieckych páleniciach a sortiment sa stále rozširuje o kupované liehové destiláty. Vysoká spotreba pálenky patrí k najzávažnejším sociálno–zdravotným problémom obyvateľstva.

Interiér pálenice. Ladzany (okr. Zvolen), 1970. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Botík.
Interiér pálenice. Ladzany (okr. Zvolen), 1970. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Botík.

AutorRastislava Stoličná

Pozri aj
Literatúra

Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.