obraz
- plošné zobrazenie predstáv, výjavov, postáv, vecí. Môže byť samostatným výtvarným dielom alebo súčasťou objektu (maľba na keramike, nábytku);
- v užšom zmysle závesný obraz. K rozšíreniu niektorých námetov závesného obrazu prispelo v Európe v 14. a 15. storočí udomácnenie reprodukčných techník (drevorez). Drevorezné predlohy ovplyvnili aj námety neskorších obrazov maľovaných na skle, ktoré sa v dedinských interiéroch vyskytovali v 18. a najmä v 19. storočí. V tomto období sa na moravsko–slovenskom pomedzí objavovali aj keramické obrazy, produkty keramických dielní. Koncom 19. storočia boli maľby na skle vytlačené olejotlačovými obrazmi so sakrálnou tematikou, ktoré sa rozširovali a kupovali na jarmokoch a púťach. Niekedy boli olejotlačové obrazy upravované ako kazetový obraz. V dedinskom interiéri mal obraz pôvodne kultovú, ochrannú funkciu. Preto prevažovali náboženské námety. Svetský námet bol menej zastúpený (zbojníci, lovecké scény). Portrét, v dedinskom prostredí pôvodne neznámy, nahradila na prelome 19. – 20. storočia fotografia, najmä svadobná a rodinná. Obrazy sa kupovali aj ako suvenír – pamiatka na vojenčinu, na svadbu, púť. Ako vizuálne a symbolické dominanty sa umiestňovali v kultovom kúte izby. V priebehu 1. polovice 20. storočia sa pod vplyvom meštianskeho vkusu vešali v spálňach nad manželské postele. Takzvané spálňové obrazy sa ešte donedávna dávali novomanželom ako svadobný dar.
Svadobná fotografia s maľovaným pozadím romantickej krajiny. Láb (okr. Malacky), 1978. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV, Bratislava. Foto O. Danglová
AutorOľga Danglová
Pozri aj
Literatúra
Pišútová, I.: Ľudové maľby na skle v Slovenskom národnom múzeu v Martine a v Bratislave. Fontes, Martin 1969.
Pišútová, I.: Ľudové maľby na skle II. Osveta, Martin 1979.
