obradový chlieb

chlieb s magickou funkciou v rodinných a kalendárnych obradoch. Chlieb, podobne ako koláč, pripravený v čase sviatku predstavoval vo všetkých kultúrach, ktoré vzišli z agrárnych tradícií, želanú plodnosť polí, bohatstvo rodiny, domov, dobro. Jeho pôvodný okrúhly tvar symbolizoval slnko, plynutie života, nekonečnosť, večnosť, Boha. V slovenskom ľudovom prostredí dlho prežívali zvyky, pri ktorých bol chlieb dôležitou súčasťou. Podľa ľudovej viery všetko, čo bolo pripravené pre obrad, bolo posvätné a malo pre ľudí pozitívne účinky. Najrozvinutejšiu podobu mali úkony s chlebom v svadobnom obrade. Hlavným znakom potvrdenia dohody o uzavretí manželstva bolo spojenie alebo zviazanie rúk snúbencov, často položených na chlebe. Pred svadbou chodili hostí pozývať zváči, ktorým domáci na potvrdenie svojej účasti na obrade dávali kúsky chleba, ktoré potom vysypali do lona neveste so želaním prosperity v manželstve. Aj jeden zo znakov svadobného sprievodu – zelený stromček býval zapichnutý v chlebe. Počas svadobného obradu v kostole nevesta alebo niektorá zo žien z jej sprievodu držala v ruke chlieb. Ten sa zvykol dávať aj do svadobnej postele počas svadobnej noci a následne do maštale. Pri obradnom prijatí do ženíchovej rodiny vykonávala nevesta úkony, ktorými si chcela nakloniť duchov predkov nového domu. Preto prinášala so sebou chlieb, ktorý kládla na stôl či pec, alebo s chlebom obchádzala, prípadne ho kotúľala okolo stola. Chlieb mal svoj význam aj v pohrebných obradoch. Rozdávanie chleba chudobným a žobrákom pred pohrebom alebo účastníkom pohrebu na kare má korene ešte v pohanských hostinách a slávnostiach spojenými s obetami na hrobe na počesť mŕtveho. Vkladanie chleba do rúk umierajúceho človeka alebo na stôl počas jeho umierania, ako i dávanie chleba do truhly alebo hrobu pramenili z viery ľudí, že telesné potreby po smrti pretrvávajú. Verili v jeho ochrannú moc ako univerzálneho platidla a jedla. Častým zvykom bolo položenie chleba na vianočný stôl, ktorý mal podľa ľudovej viery zabezpečiť rodine v nasledujúcom roku jeho každodenný dostatok. Štedrovečernému chlebu sa pripisovala magická sila, jeho omrvinky sa používali na liečenie. Kúsky z neho sa vkladali do prvej brázdy pri jarnej orbe, aby mal roľník bohatú úrodu. Chlieb sa dával aj do základov nového domu, na miesto kultového kúta, aby sa zabezpečila prosperita rodiny.