obed

obed

obed 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

obed

(poledno, polodňa, pouňe, poľudzinek, polidenok, polidne)
jedlo podávané v polovici dňa. Slovo obed je slovanského pôvodu, označovalo väčšie hodovanie, hostinu, no postupne sa jeho význam zúžil na pomenovanie hlavného jedla dňa. Pôvodne sa v roľníckom prostredí varené jedlo na poludnie nepodávalo. Hlavným teplým jedlom boli raňajky. K presunu v stravovacom poriadku došlo až postupnou zmenou v princípoch denného jedenia počas stredoveku v mestách, neskôr i na dedinách. Dvojčlenný stravovací poriadok s varenými jedlami ráno a podvečer sa zmenil na trojčlenný a aj na poludnie sa začali pripravovať teplé jedlá. Tým sa oslaboval význam raňajok ako hlavného jedla dňa. Hlavné jedlo i s názvom – obed sa presunulo na poludnie. V tomto význame ho prevzali od nás aj Maďari – ebéd. V niektorých horských obciach severného Slovenska sa však ešte v 20. storočí obed označoval názvami odvodenými od poludnia, ktorý určoval termín jedenia, a nie samotné jedlo. Tu došlo pravdepodobne aj k najneskoršiemu presunu hlavného jedla z rána na poludnie a všeobecný názov obed sa nezaužíval.

AutorRastislava Stoličná

Pozri aj
Literatúra

Stoličná, R.: K otázkam štruktúry, obsahu a názvom jedenia dedinských spoločenstiev na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 39, 1991, č. 3-4, 303-309.

Preskočiť na obsah