modrý pondelok

modrý pondelok

modrý pondelok 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

modrý pondelok

deň, keď sa v remeselníckom prostredí nepracovalo. Pôvod má pravdepodobne v rímskej kultúre, kde sa deň po sviatku pokračovalo v hodovaní. Podľa poverových predstáv sa pondelok ako prvý deň v týždni pokladal za nešťastný na začatie vážnej pracovnej činnosti (remeslo, službu, cestu, predaj a podobne). Pôvod označenia modrý nie je doteraz zodpovedne vysvetlený, výber pondelka ako voľného dňa sa podľa nemeckej remeselníckej tradície spája so starým zvykom poriadať na fašiangový pondelok zábavy, karnevalové sprievody a hodovať. V súčasnom jazyku sa zachoval ako metafora dňa týždňa.

AutorViera Feglová

Literatúra

Dobšinský, P.: Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Turčiansky Sv. Martin 1880, 47.
Horváthová, E.: Remeselnícke zvyky v Kežmarku na počiatku minulého storočia. In: Acta ethnologica slovaca 1. Bratislava 1974, 123-136.
J. C.: Knihy Rzemesla Saukennyckeho Miasta Puchova z r. 1638. In: Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, roč. XIV, 1911, č. 1, 7.

Preskočiť na obsah