mlieko

mlieko

mlieko 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

mlieko

tekutina vylučovaná mliečnou žľazou samíc cicavcov. Získava sa dojením. V slovenskej tradičnej kuchyni sa využívalo kravské, ovčie a kozie mlieko. Ovčie mlieko sa zvyklo piť v oblastiach s rozvinutou ovčiarskou tradíciou, kozie najmä v oblastiach severozápadného a severovýchodného Slovenska, no často sa pre jeho pach používalo len ako krmivo pre ošípané. V najväčšom rozsahu sa konzumovalo kravské mlieko. Pitie čerstvo nadojeného mlieka bolo výnimočné, obyčajne sa pilo chladené alebo ako kyslé mlieko – kýška, sellé mléko, kvašne mliko. Často sa pil aj cmar a v oblastiach so salašným chovom oviec aj žinčica. Pre konzumáciu mlieka bola v minulosti charakteristická sezónnosť, závislá od dojivosti zvierat. V letnom období sa vždy zvyšovala, naopak v zimnom období spotreba klesala a niekde sa mlieko takmer nepilo. Iba v strave malých detí bolo základom každodennej výživy. Mlieko sa nepilo len od smädu, často sa podávalo ráno a večer k jedlu, najčastejšie k vareným či pečeným zemiakom alebo obilninovej kaši, neskôr ako tzv. biela káva, zmiešané s kávou pripravenou z kávových náhradiek. Mlieko sa zužitkovávalo aj na prípravu rôznych mliečnych produktov. Z kravského mlieka sa robilo maslo a tvaroh, z ovčieho syr, bryndza, oštiepky a parenice. Z mlieka sa varili rôzne druhy mliečnych jedál, často sa používalo na prípravu aj ako prísada na zjemnenie chuti polievok, omáčok, prívarkov, kaší, koláčov ap. Spotreba mlieka v minulosti závisela od sociálneho postavenia domácností. Najmä v horských a podhorských oblastiach mlieko a mliečne výrobky nahrádzali v strave mäso, teda živočíšne bielkoviny. Kolektivizáciou poľnohospodárstva v 2. polovici 20. storočia postupne zanikalo získavanie mlieka z vlastnej chovateľskej produkcie a jeho dostupnosťou v obchodnej sieti sa ukončila aj sezónnosť jeho konzumácie.

AutorRastislava Stoličná

Literatúra

Stoličná, R.: Kuchyňa našich predkov. Bratislava 2001.

Preskočiť na obsah