letnina

suché vetvy z listnatých stromov, ktoré sa ako zimné núdzové krmivo používali v chove oviec a kôz. Najčastejšie sa pripravovala z vetiev dubových, lipových, vŕbových stromov a lieskových kríkov, ktoré sa odvetvovali približne každé tri roky. Takto získané vetvy sa viazali do otiepok a sušili na lúkach a v lesoch. Suché sa uskladňovali v podstrešných priestoroch hospodárskych objektov. V niektorých oblastiach Slovenska sa letnina pomenúvala podľa drevín, z ktorých sa získavala (brezina, jelšina ap.). Brezovou letninou liečili ovce proti motolici.