lesa
drevený rám s výpletom z prútia alebo lubov;
- (lieska, leska) – v ovocinárstve sa používala na sušenie ovocia. Ovocné lesy sa zhotovovali pre vlastnú potrebu, zriedkavejšie ich objednávali u košikárov. Robili sa z čerstvého vŕbového prútia alebo štiepených lubov, ktoré boli vsadené do dreveného rámu a priečne prepletané tým istým materiálom. Lesy boli ľahké, prepúšťali dobre teplo a umožňovali odkvapkávanie nadmernej šťavy z ovocia. Lesy boli prenosné. V Gemeri používali aj lesy zabudované do stien piecky na sušenie ovocia. Po zániku sušiarní na ovocie sa menšie lesy využívali na sušenie ovocia a húb na slnku;
- (lesica, lisa, leska) – základná časť najstarších typov ohrád na dobytok používaných v tradičnom chove hospodárskych zvierat v podhorských a nížinných oblastiach Slovenska; v ovčiarstve prenosný diel košiara;
- označenie plota alebo steny upletených z prútia.
Lesa – dielec ohrady košiara (hore) a lesa na sušenie ovocia. Archív kresieb Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Kresba J. Mertuš.
AutorJuraj Zajonc
Pozri aj
Literatúra
Geryk, J.: Príspevok k dejinám ovocinárstva a spracovania ovocia v Trenčianskej stolici. Agrikultúra 5, 1966, 73-89.
Kalounová-Drábiková, E.: Sušenie ovocia. In: Slovenský národopis, 27, 1979, 86-100.
Podolák, J.: Tradičné ovčiarstvo na Slovensku. Bratislava 1982.
