kotol
- Väčšia kovová oblá nádoba s uchom na zavesenie. Kotle sa vyrábali najmä z medi a železa a nakupovali sa na trhoch a jarmokoch od výrobcov. Pôvodne bol kotol hlavnou nádobou na varenie, býval zavesený nad otvoreným ohniskom a užíval sa na zohrievanie vody a mlieka a na varenie jedál. Závesný kotol najdlhšie pretrvával v sezónnych obydliach pastierov, drevorubačov, uhliarov v horských oblastiach Slovenska. Na salašoch visel kotol na reťazi na pevnom alebo otáčavom ramene s hákom – kumhárom alebo na háku pripevnenom na drevenej trojnožke prípadne na rázsoške nad vatrou. Zohrievalo sa v ňom nadojené mlieko s pridaním syridla, aby vznikol hrudový syr.
Po rozšírení sporákov v domoch, kotol býval zabudovaný v telese pece, v tzv. kotlánke a varilo sa v ňom pri príležitosti väčších rodinných a kalendárnych sviatkov, napríklad na zabíjačkách, svadbách, dožinkoch, keď sa varil lekvár alebo vyvárala bielizeň. V kotle sa mohlo variť aj na dvore, kde bol postavený na kameňoch alebo zavesený na trojnožke a pod ním bol rozložený oheň. V 20. storočí sa na dedinách na väčšie varenie začali používať plechové prenosné kotle s nožičkami. - Hudobný nástroj, veľký bubon.
Závesný kotol na salaši. Červený Kláštor (okr.Poprad), 1.polovica 20. storočia. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: neautorizované.
AutorRastislava Stoličná
Pozri aj
Literatúra
Langhamerová, J.: Kotlářství. In: Umění a řemesla, 1972, č. 2, 64-65.
Toranová, E.: Medikováčstvo. Bratislava 1991.
