• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Pages
    Posts
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

keramika

keramika

keramika 150 150 Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

keramika

súhrnný názov pre výrobky spracované z hliny, obsahujúcej rôzne prísady a vypaľované v peciach pri rôznych stupňoch teploty. Jej najväčšiu časť tvorí úžitková keramika (hrniec, miska, tanier, džbán, krpka, pohár, pekáč, dolkáreň, bábovnica, kahanec, čutora, dvojačky, kachlica, keramické figúrky a iné). Podľa technológie, materiálu a povrchovej úpravy sa vývojovo delí na terakotu, kameninu, fajansu (majoliku), pórovinu a porcelán. Keramika sa vyrábala od neolitu a je jedným z určujúcich znakov kultúr od mladšej doby kamennej po stredovek. Prvé výrobky – nádoby a kultové sošky – sa tvarovali ručne a vypaľovali na otvorenom ohni. V časoch skýtsko-tráckej kultúry sa začali objavovať prvé práce tvorené na hrnčiarskom kruhu. V rímskom období sa na naše územie dostali niektoré druhy importovanej keramiky, veľkomoravské obdobie sa prezentovalo výrobou širšej škály foriem keramiky v mestách. Keramika sa začala glazovať od 14.-15. storočia v súvislosti s rozvojom kachliarstva. V 16. storočí sa s príchodom habánov na západné Slovensko začala rozvíjať výroba fajansí. Na jej základoch sa v 18.- 20. storočí v dielňach na okolí Bratislavy a Trnavy (u habánov s východnou hranicou v Trenčíne) budovala tradícia západoslovenského džbankárstva. Holíčska manufaktúra začala od 1747 vyrábať fajansu inšpirovanú stredoeurópskymi manufaktúrami a od 1786 aj kameninu. Paralelne s džbankárstvom boli na vidieku v 19. storočí činné aj desiatky hrnčiarskych dielní. Keramické výrobky sa predávali na trhoch a jarmokoch. Konkurencia továrenskej výroby zapríčinila v 2. polovici 19. storočia postupný zánik viacerých džbankárských dielní. Najdlhšie sa udržali dielne v Dechticiach, Dobrej Vode, a najmä v Modre, kde vznikla na konci 19. storočia keramická dielňa, ktorá pracuje dodnes. Tradícia výroby hrnčiarskeho riadu neskôr pokračovala aj pôsobením ÚĽUVu. Keramiku stavanú na ľudových princípoch reprezentoval v 20. storočí F. Kostka, neskôr profesionálni keramikári I. Bizmayer a J. Franko. V súčasnosti na západnom Slovensku pracujú vo vlastných dielňach jednotlivci, odborne vzdelaní keramikári.

AutorIrena Pišútová

Literatúra

Remeselná výroba s akcentom na hrnčiarsku, džbankársku, kachliarsku a kameninovú produkciu. Zborník Etnograf a múzeum VII. , Rimavská Sobota 2004. Zostavovateľka: Borodová, O.
Güntherová-Mayerová, A.: Slovenská keramika. Martin 1942.
Plicková, E.: Pozdišovské hrnčiarstvo. Bratislava 1959.