keramikahttps://www.ludovakultura.sk/wp-content/themes/movedo/images/empty/thumbnail.jpg150150Centrum pre tradičnú ľudovú kultúruCentrum pre tradičnú ľudovú kultúru//www.ludovakultura.sk/wp-content/uploads/2020/03/ctlk_logotyp_vertikal-farebny-pozitivny_sk.svg
keramika
súhrnný názov pre výrobky spracované z hliny, obsahujúcej rôzne prísady a vypaľované v peciach pri rôznych stupňoch teploty. Jej najväčšiu časť tvorí úžitková keramika (hrniec, miska, tanier, džbán, krpka, pohár, pekáč, dolkáreň, bábovnica, kahanec, čutora, dvojačky, kachlica, keramické figúrky a iné). Podľa technológie, materiálu a povrchovej úpravy sa vývojovo delí na terakotu, kameninu, fajansu (majoliku), pórovinu a porcelán. Keramika sa vyrábala od neolitu a je jedným z určujúcich znakov kultúr od mladšej doby kamennej po stredovek. Prvé výrobky – nádoby a kultové sošky – sa tvarovali ručne a vypaľovali na otvorenom ohni. V časoch skýtsko-tráckej kultúry sa začali objavovať prvé práce tvorené na hrnčiarskom kruhu. V rímskom období sa na naše územie dostali niektoré druhy importovanej keramiky, veľkomoravské obdobie sa prezentovalo výrobou širšej škály foriem keramiky v mestách. Keramika sa začala glazovať od 14.-15. storočia v súvislosti s rozvojom kachliarstva. V 16. storočí sa s príchodom habánov na západné Slovensko začala rozvíjať výroba fajansí. Na jej základoch sa v 18.- 20. storočí v dielňach na okolí Bratislavy a Trnavy (u habánov s východnou hranicou v Trenčíne) budovala tradícia západoslovenského džbankárstva. Holíčska manufaktúra začala od 1747 vyrábať fajansu inšpirovanú stredoeurópskymi manufaktúrami a od 1786 aj kameninu. Paralelne s džbankárstvom boli na vidieku v 19. storočí činné aj desiatky hrnčiarskych dielní. Keramické výrobky sa predávali na trhoch a jarmokoch. Konkurencia továrenskej výroby zapríčinila v 2. polovici 19. storočia postupný zánik viacerých džbankárských dielní. Najdlhšie sa udržali dielne v Dechticiach, Dobrej Vode, a najmä v Modre, kde vznikla na konci 19. storočia keramická dielňa, ktorá pracuje dodnes. Tradícia výroby hrnčiarskeho riadu neskôr pokračovala aj pôsobením ÚĽUVu. Keramiku stavanú na ľudových princípoch reprezentoval v 20. storočí F. Kostka, neskôr profesionálni keramikári I. Bizmayer a J. Franko. V súčasnosti na západnom Slovensku pracujú vo vlastných dielňach jednotlivci, odborne vzdelaní keramikári.
Remeselná výroba s akcentom na hrnčiarsku, džbankársku, kachliarsku a kameninovú produkciu. Zborník Etnograf a múzeum VII. , Rimavská Sobota 2004. Zostavovateľka: Borodová, O. Güntherová-Mayerová, A.: Slovenská keramika. Martin 1942. Plicková, E.: Pozdišovské hrnčiarstvo. Bratislava 1959.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.