jánske piesne

kalendárne obradové piesne spojené pôvodne s oslavami letného slnovratu, spievané v predvečer a v noci na deň sv. Jána. Spájali sa s pálením jánskych ohňov (vojana, sobotka), ľúbostnou mágiou, ľudovým liečením a zberom liečivých rastlín. Piesne obsahujú archaické motívy ohňa, vody, ako aj motív sv. Jána. Typické sú pre ne úvodné zvolania a oslovenia Jána, ako aj ustálené záverové formulky. Paralely k nim nachádzame v piesňach jarného cyklu (pri Morene, spev na Juraja). Jánske piesne spievala najmä mládež, v textoch sa vyskytujú ľúbostné a prekáravé motívy medzi dievčatmi a mládencami. V textoch prevládajú štvorveršové strofy so šesť- až desaťslabičnými riadkami. Melódie sú regionálne aj lokálne viazané. Pozostávajú z viacerých štýlových vrstiev. K najarchaickejším patria úzkorozsahové nápevy spievané zväčša na jednom tóne (vykríkačky) alebo okolo tónov v rozsahu tercie. Prevládajú kvart- a kvinttonálne melódie, blízke najmä trávniciam a žatevným piesňam. Vyskytovali sa na celom Slovensku. Spev pri ohňoch na Jána sa uchoval do polovice 20. storočia najmä v regiónoch stredného a východného Slovenska.