• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zoomorfné zobrazenie

stvárnenie zvieraťa samostatne alebo v rámci obrazu či ornamentálnej kompozície. Využívalo sa v heraldike (orol, lev), kresťanskej symbolike (Baránok boží, orol, pelikán), renesančnom textilnom dekóre. Reminiscencie na historické predlohy sa v redukovanej, silne štylizovanej polohe vyskytovali aj v ľudovej ornamentike a plastike. Patrili… čítať ďalej

zosyp

1. naturálna mzda obecným, cirkevným a urbárskym zamestnancom. Termín zosypu bol v každej obci ustálený, konal sa obyčajne na jeseň (september, október, Všetkých svätých) a oznamoval sa vybubnovaním. Zosyp sa robil zväčša u richtára, na farskom dvore, niekde z domu do domu. Gazdovia… čítať ďalej

zrkadlo

pomôcka pri telesnej hygiene a bytový dekoratívny predmet, v duchovnej a umeleckej kultúre tiež magický a čarovný prostriedok. Do začiatku 20. storočia sa v domácnostiach nachádzali skôr malé ako veľké zrkadlá. Veľké nástenné zrkadlá v ozdobných rámoch sa stali súčasťou interiéru až keď… čítať ďalej

zrno

plod obilnín. V tradičných roľníckych spoločenstvách patrilo k najvyšším hodnotám, lebo od úrody obilia záviselo nielen materiálne zabezpečenie členov roľníckej rodiny, ale i jej ďalší hospodársky rok. V staroslovanských kultúrach bolo zrno považované za dar bohov. V tradičných predstavách ľudí na území Slovenska bolo… čítať ďalej

zrubová konštrukcia

stavebná konštrukcia, pri ktorej sa stena vytvára vodorovným kladením drevených brvien po obvode budúcej stavby, ktoré sú v rohoch a v miestach priečok rôznym spôsobom spojené. Na stavbu domov sa používalo mäkké drevo ihličnatých stromov, ktoré bolo rovné. Na hospodárske budovy, najmä… čítať ďalej

župa

1. administratívno-územná jednotka štátnej správy Uhorska 1849–1918 s vlastnou samosprávou. Župy nahradili bývalé šľachtické stolice, s ktorými sa územne zhodovali. Na území Slovenska sa úplne alebo sčasti rozprestieralo územie 20 zo 71 uhorských žúp. Celou rozlohou to boli župy Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Turčianska, Tekovská,… čítať ďalej

zváranie

starší spôsob prania odevov a bytových textílií. Zváralo sa pomocou horúcej vody a lúhu z dreveného popola v špeciálnej drevenej nádobe stojacej na troch nohách s otvorom na boku dna, nazývanej zvárka, palchovňa. Špinavý odev alebo textílie sa poukladali do zvárky, navrch… čítať ďalej

zvážanie obilia

doprava obilných snopov z poľa. S výnimkou neprístupných miest, odkiaľ sa obilie znášalo v plachte, sa až do kolektivizácie poľnohospodárstva používali na zvoz obilia vozy (rebriňák, drabinový voz). V niektorých oblastiach Slovenska (Gemer, Hont, Novohrad) do nich dávali plachtu (ponva, poňva, vozová plachta) na… čítať ďalej

zvieratá

jedince zo živočíšnej ríše. Na Slovensku existovali predstavy o príbuznosti ľudí a zvierat a premene ľudí na zvieratá. Rozprávky o zvieratách spolu s fantastickými a démonologickými rozprávkami tvoria súčasť najstaršej vrstvy slovenského folklóru. Výsledky pozorovaní, vedomosti a predstavy o spôsobe života, skutočných či domnelých… čítať ďalej

zvonár

obecný funkcionár poverený zvonením v kostole alebo na zvonici. Zvonára vyberal miestny kňaz, príp. v spolupráci s predstaviteľmi obecnej samosprávy. Zvonilo sa zaužívaným spôsobom odlišne pri jednotlivých príležitostiach – pred začiatkom bohoslužieb, pri významných sviatkoch; zvonením sa oznamovalo úmrtie, pohreb, pohromy a iné… čítať ďalej

zvonce

samoznejúce nástroje s kovovým plášťom, užším plochým alebo kopulovitým plecom a širokým otvoreným spodným ústím. Rozozvučia sa úderom na plášť zvonka alebo pohyblivým kovovým srdcom, zaveseným vo vnútri zvonca. V slovenskej ľudovej hudobnej tradícii poznáme zvonce liate a zvonce vykované zo železného… čítať ďalej

zvonenie

ustálená forma šírenia informácií (signálov) prostredníctvom hlasu zvona. V 12. storočí nariadila používanie posvätených zvonov kresťanská cirkev. Z veže kostola sa zvonením oznamoval začiatok a koniec bohoslužieb. Cez veľkonočný týždeň bolo na znamenie smútku zvonenie prerušené. Zvonením sa oznamoval čas (ráno,… čítať ďalej

zvonkárstvo

výroba zvoncov. Na Slovensku ako domácka, remeselná výroba a doplnkové zamestnanie. Uplatnilo sa najmä v období rozvinutého chovu oviec a dobytka. Najdlhšie pretrvalo v horských a podhorských oblastiach so salašným chovom oviec. Do polovice 20. storočia bolo rozšírené na Orave, Pohroní, v Turci,… čítať ďalej

zvonolejárstvo

remeslo zamerané na výrobu zvonov, umiestňovaných ako signálne nástroje v kostoloch a zvoniciach. V minulosti vážené pre technologickú náročnosť. Podobu zvona bolo treba precízne prerátať a proporcie rozkresliť. Po precíznom prerátaní proporcií a zhotovení nákresu sa vymurovalo jadro zvonu, naň sa naniesla… čítať ďalej

zvyk

odborné označenie tradíciou ustáleného spôsobu správania a konania. V zásade pojem rovnakého významu ako obyčaj. V niektorých etnologických teóriách sa považuje za významovo odlišný od obyčaja. Zvyk je významovo blízky, nie však totožný aj s obradom. Doteraz sa nedospelo k všeobecnej zhode v terminologickej jednoznačnosti… čítať ďalej

zvykoslovie

zastaraný odborný názov používaný v národopisnej vede pre oblasť zaoberajúcu sa výskumom a štúdiom zvykov, obyčajov, obradov. Doslovne je to náuka o zvykoch (podobne ako dnes už nepoužívané pojmy bájoslovie, pojmoslovie). Často sa pojem zvykoslovie nesprávne používal aj pre opisy, dokumentáciu alebo… čítať ďalej

zvyky pri stavbe domu

pracovné obyčaje pri stavebných prácach, najmä pri začatí a ukončení stavby nového domu. Na zabezpečenie ochrany budúceho ľudského príbytku sa do základov prvého rohu (v ktorom mal stáť stôl, sošky a obrazy svätcov) alebo do základov všeobecne vkladali ochranné predmety: nádobka… čítať ďalej