živé organizmy, ktoré premieňajú cukry v múke na alkohol a oxid uhličitý, spôsobujú kysnutie cesta. Najstarší druh kvasiaceho prostriedku vznikal ako usadenina pri varení pivného sladu, ktorý sa v celom slovanskom svete označoval slovom droždie. Celé stáročia sa droždie používalo v tekutom stave…. čítať ďalej
skrúcanie vláken do nite so slabším alebo silnejším zákrutom ako mala pradená niť. Účelom drugania vlny bolo získať hrubú mäkkú niť, ktorá slúžila ako útok do tkanín (jej mäkkosť umožňovala ich dobré splstenie) a materiál na pletenie ihlicami. Druganie ako… čítať ďalej
partneri opačného pohlavia, ktorí dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti bez legalizácie vzájomného vzťahu sobášom. Takéto spolužitie bolo známe a spoločensky akceptované aj v minulosti (konkubinát) ako riešenie (neraz jediné) pre osoby, ktoré nemôžu alebo nechcú zrušiť platné manželstvo s iným partnerom. V tradičnom prostredí takéto… čítať ďalej
samoznejúci hudobný nástroj. Skladá sa z malého otvoreného 5 – 7 cm kovového rámu, ktorý vyúsťuje do dvoch otvorených ramienok, medzi ktorými je zakovaný 5 – 7 cm dlhý oceľový jazyk. Kovový rám sa priloží na pery alebo zuby a v štrbine medzi… čítať ďalej
svadobný funkcionár, predstaviteľ slobodných mládencov a zástupca ženícha. V tradičnej svadbe na Slovensku býval ním slobodný mládenec spomedzi príbuzných alebo kamarátov ženícha. Nazýval sa tiež prvý, predný, starší družba. Znakom jeho funkcie bolo osobitné pierko alebo ručník krížom cez prsia. Jeho povinnosťou… čítať ďalej
(družbovský odzemok, družbovský s kosou, hajduk s vencom, kozáčik a iné) mužský svadobný obradový tanec prvého (staršieho) družbu alebo viacerých družbov, s prípadným zapojením mladuchy alebo družíc do tanca. Historická obmena tohto tanca je známa z 2. polovice 17. storočia z Košíc…. čítať ďalej
(družička, druska) svadobná funkcionárka, predstaviteľka slobodných dievčat. Bola ňou príbuzná (sestra, sesternica, dcéra krstnej matky) alebo kamarátka mladuchy, nazývaná prvá, predná, staršia družica. Odevné znaky mala podobné mladuche (partu, veniec, neskôr kyticu), čo malo v magickom zmysle ochrannú funkciu. Jej povinnosťou bolo… čítať ďalej
obchod založený na princípe tovarového zásobovania družstvami spotrebiteľov. Družstevníctvo vzniklo z dôvodov ochrany a povznesenia ekonomickej a sociálnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva. Družstvá sa formovali na princípoch svojpomoci, dobrovoľnosti, osobnej rovnosti, kolektívnej spolupráce a zodpovednosti svojich členov. Prvé spotrebné družstvo na Slovensku… čítať ďalej
nadprirodzená bytosť patriaca k základným predstavám viery vo všetkých náboženstvách; netelesná časť zväčša konkrétnej mŕtvej osoby oddelená od tela. Predstava ducha je blízka predstave o duši a vznikla v raných štádiách kultúrneho vývoja. V teologickej literatúre je duch nehmotná antropomorfná nadprirodzená bytosť, neobmedzená priestorom… čítať ďalej
pojem z terminologického aparátu disciplíny etnológia, nazývanej na Slovensku približne do začiatku 90. rokov 20. storočia prevažne národopis. V užšom pohľade pojem patriaci do etnografie, ktorá v 20. storočí na Slovensku spolu s folkloristikou tvorila odbor národopis. Pojem označoval predmet etnografického bádania, ktorým… čítať ďalej
príbuzenstvo založené na základe cirkevného práva. Pôvodne patrilo k manželským prekážkam. Vzniká krstom a birmovkou medzi krsteným, jeho rodičmi a krstnými rodičmi, resp. medzi birmovaným, jeho rodičmi a birmovnými rodičmi. Cirkevný sobáš zakladá duchovné príbuzenstvo medzi príbuznými manželov (švagrovstvo). Postupný zánik… čítať ďalej
po daždi viditeľný oblúk farieb na oblohe; výsledok odrazu a lomu slnečných lúčov v kvapách vody. S dúhou boli spojené mytologické a poverové predstavy, ale i kresťanstvom ovplyvnený výklad jej vzniku ako výrazu božieho sľubu nedopustiť viac na ľudstvo potopu. Staršími prežitkami sú… čítať ďalej
v idealistickom chápaní nehmotná podstata človeka. Základný pojem rozličných foriem náboženstva, idealistickej filozofie a psychológie, odrážajúci vývin názorov na vnútorný svet človeka. Predstava vznikla v raných štádiách kultúrneho vývoja z potreby objasniť určité javy a skúsenosti (spánok, stratu vedomia, zrkadlový obraz, tieň,… čítať ďalej
(bľizňata, dvojnačky, párničky, párniky ) dve hrnčiarske, fajansové, zriedkavejšie kameninové nádobky, súdkovitého, hruškovitého alebo valcovitého tvaru, s obsahom od 0,5 do 1 1, spojené držadlom, používané na nosenie dvoch druhov jedál na pole, do lesa alebo pri obradových príležitostiach (ukončenie žatvy, nosenia… čítať ďalej
(blížence, dvojňata, bližňata) dve deti jednej matky narodené spolu, rovnakého alebo opačného pohlavia. V tradičnej kultúre Slovenska boli kvôli zriedkavosti vnímané ako neprirodzený jav, vzťah k nim bol skôr odmietavý a rodičia sa za ne hanbili. Mali sa narodiť v domácnosti, kde sa… čítať ďalej
sú rozšírením jednoduchých šesťdierkových píšťal o jednu ďalšiu píšťalovú trubicu, ktorá je spravidla bez hmatových dierok. Dĺžka oboch píšťal sa pohybuje zhodne medzi 30 – 50 cm, hrúbka jednej píšťaly neprekračuje 3 cm. Píšťalka s hmatovými otvormi leží spravidla na pravej strane. V hlavici oboch… čítať ďalej
extenzívny spôsob hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou. Jeho podstata spočívala v rozdelení chotára na dve časti. Obrábaná pôda sa striedala s úhorom v jednoročných intervaloch. V niektorých regiónoch Slovenska (Orava, Gemer, Tekov) pretrvávalo až do 19. storočia, a to z dvoch príčin: pôdno-klimatické podmienky, ktoré neumožňovali… čítať ďalej
komunikačné a pracovné priestranstvo pri dome, na ktorom stoja hospodárske budovy a zariadenia. Dvor spájal obytnú a hospodársku zložku roľníckej usadlosti. Slúžil na uskladnenie poľnohospodárskych produktov, transportných prostriedkov a rôznych mechanizmov, ako miesto mnohých výrobných činností a na príležitostné vypustenie… čítať ďalej
hudobné združenie, v ktorom spolupôsobia len dychové nástroje, niekedy tiež so zvonkohrou a bubnom (veľkým a malým). Podľa počtu hráčov, zúčastnených nástrojov a funkcie rozlišujeme typy: tradičná malá dedinská dychovka, ktorá mala 6 – 8 hráčov, s b-klarinetmi, b-krídlovkou, es-trubkou, tenorovým rohom, basovou… čítať ďalej
(džbánik, krčah) hrnčiarska, fajansová, kameninová , cínová, medená, sklená alebo plechová nádoba s baňatým korpusom a zúženým hrdlom, s uchom, na krátkodobú úschovu alebo na pitie tekutín. Veľké množstvo tvarových a výzdobných variácií džbánov súviselo s ich rôznym funkčným využitím a obdobím… čítať ďalej
remeselná výroba fajansového riadu. Džbankárske dielne vznikali na západnom Slovensku v 17. storočí v lokalitách obývaných habánmi (Veľké Leváre, Sobotište, Malacky a i.), po zrušení habánskeho spoločenstva (1685) aj mimo nich. Slovenskí džbankári prevzali od habánov vyspelú technológiu, tvaroslovie i výzdobné… čítať ďalej
princíp uzatvárania manželstva s príslušníkmi vlastnej lokálnej, etnickej, kultúrnej či religióznej skupiny (kmeň, kasta, dedina, etnická alebo konfesionálna skupina atď.). Často môže fungovať spoločne s princípom exogamie. Endogamia hrá dôležitú úlohu pri stabilizácii tradície a vytváraní skupinového vedomia. Na Slovensku prevládala lokálna… čítať ďalej
názov vednej disciplíny, používaný na Slovensku prevažne v 20. storočí. Etnografia sa definovala spravidla ako historická veda zameraná na výskum genézy a etáp vývoja ľudovej kultúry. Etnografia spolu s folkloristikou tvorili disciplíny zahŕňané pod spoločný názov národopis. Etnografické bádanie sa v prvej… čítať ďalej
vedná disciplína, ktorá sa zaoberá kultúrou a spôsobom života človeka ako člena určitej spoločnosti. Etnológia skúma súčasné kultúrne prejavy spravidla s ohľadom na ich historickú perspektívu, zaoberá sa vývojom kultúry i otázkami kultúrnej zmeny. Súčasťou predmetu etnologického výskumu je i historické… čítať ďalej
zákonom stanovené vymáhanie pohľadávok. V krajnom prípade sa končilo vynúteným nárokom na majetok dlžníka alebo nútenou dražbou jeho majetku. K exekúcii dochádzalo z rozhodnutia súdu i štátnych úradov. Jej najčastejšími priamymi príčinami bývali daňové nedoplatky – reštancie. V období I. ČSR k bezprostredným príčinám… čítať ďalej
pravidlo uzatvárania manželstva mimo vlastnej lokálnej, etnickej, kultúrnej či religióznej skupiny (kmeň, kasta, dedina, etnická alebo konfesionálna skupina atď.). Môže existovať súčasne s fenoménom endogamie. Exogamia je princípom pohlavných a manželských vzťahov, ktoré vylučujú princíp incestu. Môže pôsobiť ako faktor prelínania,… čítať ďalej
súborné označenie pre nezastavanú časť obce, nezastavaná časť jej katastrálneho územia. Patria k nemu polia, lúky, pasienky, lesy, vodné plochy, komunikácia a neužitočná pôda. Do extravilánu patria tiež osamelé obytné a hospodárske stavby, menšie osady či areály ležiace v chotári obce. Z historického… čítať ďalej
vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúcich tabakových listov tvoriacich náplň fajky, cigary alebo cigarety. Fajčenie tabaku sa v Európe rozšírilo až po objavení amerického kontinentu, najmä v 17. storočí, keď sa začalo s jeho intenzívnejším pestovaním. Fajčenie bolo v slovenskom prostredí známe aj… čítať ďalej
predmet určený na fajčenie tabaku. Pri fajčení sa dym z tlejúcich sušených listov tabaku natlačených v hlavičke fajky vdychuje ústami cez trúbeľku (pipasár). Uhol, ktorý zviera trúbeľka s hlavičkou zabraňuje, aby sa šťava z tlejúceho tabaku dostávala do fajčiarových úst. Používanie fajky sa v Európe… čítať ďalej
remeselná výroba hlinených fajok. Roku 1818 pracovalo na území Slovenska 14 malých fajkárskych manufaktúr v mestách s vhodnou surovinou; svetovú úroveň dosiahli fajky z Banskej Štiavnice (štiavničky). Do 20. rokov 20. storočia hlinené fajky úspešne konkurovali lacnejším dreveným, vyrábaným továrensky. Výroba hlinených fajok sa skladala… čítať ďalej
prestrojená žena predvádzaná ženíchovi namiesto pravej mladuchy. Tento zvyk sa na Slovensku vyskytoval v rôznych častiach svadby – najčastejšie pri príchode ženícha po mladuchu na sobáš alebo po jej začepčení, teda vždy pred odovzdaním mladuchy ženíchovi. V spôsoboch maskovania boli prvky fašiangových… čítať ďalej
(gajda, liesková piščelka, píštela s pierkom, fajferka) klarinetový vzduchozvučný ľudový nástroj. Nástroj sa nazýva aj gajda pre hlasný, vrešťavý zvuk. Rozlišujeme: idioglotický klarinet, v ktorom kmitajúci jazyčok a nástroj tvoria jeden celok. Jeho dĺžka je 17 – 26 cm, hrúbka 2 –… čítať ďalej
(z latinského parochus) hovorovo kňaz vôbec. V kresťanských cirkvách osoba, ktorá vedie farnosť a farské bohoslužby. V katolíckej a pravoslávnej cirkvi má byť farár kňazom, v evanjelických cirkvách je farár ordinovaným teológom. Katolícka cirkev a protestantské cirkvi majú presne určené práva a povinnosti… čítať ďalej
farbivo; asociatívne-emotívny jav, ktorého symbolika vychádza zo vzťahu k svetlu. Ľudovému prostrediu sa vo všeobecnosti pripisuje obľuba farieb. Na Slovensku sa od konca 19. a v 20. storočí prejavila najmä v ľudovej tradičnej maľbe vnútorných a vonkajších stien domu, nábytku (maľba… čítať ďalej
remeslo zaoberajúce sa farbením textilu. Farbiari na území Slovenska sa zaoberali najmä farbením ľanového plátna. Najviac dielní mali na strednom a východnom Slovensku. Prvý cech farbiarov vznikol roku 1608 v Levoči. Jeho členmi boli majstri z viacerých spišských, ale aj stredoslovenských a východoslovenských… čítať ďalej
charakteristické jedlá obdobia fašiangov. Na väčšine územia Slovenska bolo zvykom, že mládenci oblečení v maskách chodili v poslednú fašiangovú nedeľu po domoch na obchôdzku. Za odmenu dostávali rôzne potraviny a peniaze. Slaninu a klobásy si zvykli napichávať na ražeň, pečivo, koláče, vajíčka a… čítať ďalej
tradíciou regulované obchádzanie krojovaných, kostýmovaných a maskovaných skupín od domu k domu v posledných dňoch fašiangov, spojené s vinšovaním a tancovaním obradových tancov: na konope alebo na ľan (s dvíhaním tanečníc do výšky), mládenecké tance s ražňom, reťazové tance s palicami (pod paličky, resp. pod šable),… čítať ďalej
skupina tancov, ktoré sú významovo späté s fašiangovými obchôdzkami a zábavami v závere fašiangového obdobia. Podľa funkčnej viazanosti rozlišujeme fašiangové tance obradové, ďalej neobradové s pevnou väzbou na fašiangy a tance bez špecifickej väzby k fašiangom. Patria sem: tance na úrodu (pre konope, na… čítať ďalej
obdobie od sviatku Troch kráľov (6. január) do Popolcovej stredy (pohyblivý sviatok) medzi vianočnými sviatkami a veľkým pôstom. Konali sa spoločné priadky, zakáľačky a svadby, ktoré sprevádzali hry, zábavy, obchôdzky masiek (maškár) a muzík po dedine; zvyky v závere fašiangového obdobia so… čítať ďalej
rastlina z čeľade bôbovitých. Jedna z mála kultúrnych plodín vyvíjajúcich sa vo dvoch genofondových strediskách: drobnosemenné druhy majú pôvod v Číne, druhy s veľkými semenami v Južnej Amerike. V čase pred Kolumbovým objavením Ameriky bola v Európe neznámou plodinou. Po jej prinesení do Európy… čítať ďalej
osoba vykonávajúca pri vojsku chirurgické zákroky (z nemeckého Feldscherer –poľný holič). Lekári do 17. storočia považovali výkon chirurgických zákrokov – naprávanie zlomenín, amputácie končatín, trhanie zubov, púšťanie krvi, prikladanie baniek – za nedôstojné ich stavu. Preto tieto zákroky robili kati, barbieri… čítať ďalej
uctievanie predmetov pre ich domnelú magickú moc. Účinnosť a ochranné vlastnosti fetiša, založené na priradení symbolických významov inak bežnému predmetu, možno zosilniť posvätením alebo zaklínaním. Fetišizmus sa vyskytuje v rozvinutých náboženských systémoch, napríklad v kresťanskom uctievaní relikvií, v kulte obrazov svätých a votívnych… čítať ďalej
hrnčiarska alebo fajansová plastika, zobrazujúca postavy ľudí a zvierat. Zatiaľ čo hrnčiarske figúry sa tvarovali prevažne na hrnčiarskom kruhu, fajansové sa zhotovovali ručným modelovaním alebo pomocou foriem. Drobnými figúrkami sa zvyčajne vypĺňal voľný priestor v keramickej peci, aby sa lepšie vypálil úžitkový… čítať ďalej
plastická rezba do dreva zameraná na zobrazenie postáv ľudí a zvierat. V ľudovom prostredí na Slovensku bolo vyjadrené buď samostatným artefaktom, ako boli drevené sošky, betlehemské figúry, figurálne úle a medovníkové formy, alebo plastickým dotvorením dreveného predmetu náznakom hlavy či… čítať ďalej
zlatnícka technika spočívajúca v ozdobnom spletaní zlatých alebo strieborných drôtikov. Prostredníctvom byzantských vplyvov vysoko rozvinutá vo veľkomoravskom a neskoršom historickom, najmä renesančnom šperku. V ľudovom prostredí na Slovensku sa objavuje v zlatníckych výrobkoch: gombíky, dvojdielne spony, retiazky, reťaze určené na zapínanie a… čítať ďalej
povrchová úprava dreva náterom napodobňujúcim jeho prírodnú kresbu. V ľudovom prostredí na Slovensku sa uplatňovalo na stolársky vyhotovenom nábytku. Náter svetlou glejovou farbou sa po zaschnutí prekryl tmavou lazúrovou farbou, do ktorej sa ešte za mokra brkom, prútikom alebo prstom… čítať ďalej
technika výzdoby keramických výrobkov, spočívajúca v stekaní ľahko taviteľnej zelenej , hnedej alebo kombinovanej glazúry, nanášanej na svetlý, biely alebo smotanový podklad nádoby, čím zručný keramikár dosahoval na vnútornom okraji jednoduchý, pôsobivý vzor. Techniku zdobenia podľa rakúskych (wagramských) vzorov zaviedol 1883 do modranskej… čítať ďalej
