• Search
    Nastavenie filtra
    Len presné výrazy
    Vyhľadávať v názve
    Vyhľadávať v obsahu
    Filtrovať podľa typu
    Stránky
    Články
    Zoznamy NKD
    Encyklopédia

Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

zástava

kus textilu symbolického významu pripevňovaný k žŕdke alebo rahnu. Najstarším druhom zástavy v Európe je rímske vojenské vexillum (červená zástavka na priečnom rahne upevnenom na žrdi), na formu ktorého nadviazala cirkevná zástava i ornamentník. Od raného stredoveku sa používali ako identifikačné… čítať ďalej

zástera

(fartuch, fjertoch, chusta, kuchara, sakáčka, šurc, zapaska) druh ženského základného odevu, zakrývajúci dolnú časť tela. Podľa formy existovali úzke a široké zástery, podľa funkcie pracovné a sviatočné zástery. Zvláštnym druhom bola zadná zástera. Zástery sa šili okrem domáceho plátna a… čítať ďalej

zať

príbuzenský termín pre dcérinho manžela, rozšírený u Slovanov, na Slovensku všeobecne používaný. V tradičnom rurálnom prostredí pri patrilokálnom usídlení rodiny nového páru bol pomerne nezávislý od rodičov svojej ženy. Naproti tomu zať–prístupník bol podriadený právomoci gazdu v rodine svojej ženy. Vzájomný vzťah zaťa a… čítať ďalej

žatevné piesne

(žatvárske, piesne do žatvy, piesne v poli) druh folklórnych piesní, ktoré sa spievali v čase žatvy. Interpretovali ich muži i ženy cestou do poľa a pri návrate do dediny, ako aj v prestávkach žatevných prác. Tematika textov sa viaže s prácou, prírodnými… čítať ďalej

žatva

súbor pracovných úkonov spätých so zberom dozretého obilia. Medzi najstaršie spôsoby zberu patrilo ručné vytrhávanie obilia, ktoré sa zachovalo ako núdzový spôsob v čase katastrofálne neúrodných rokov až do začiatku 20. storočia. Do konca 19. storočia, v niektorých oblastiach Slovenska i… čítať ďalej

závoj

(fáteľ, šlajer) súčasť svadobného venca mladuchy, ktorý mala na hlave počas svadobného obradu. Závoj bol z bieleho jemného tylu alebo čipkoviny rôznej dĺžky. Do tradičného obradového odevu prenikol z mestského prostredia na prelome 19. a 20. storočia všade tam, kde tradičný ženský… čítať ďalej

zber rastlín, živočíchov a nerastov

činnosť človeka, zameraná na získavanie produktov rastlinného, živočíšneho a nerastného pôvodu koristením z prírody. Do neolitu bol spolu s lovom jediným zdrojom získavania obživy a surovín. Rozvojom poľnohospodárstva sa zber stal doplnkovým zamestaním. Mnohé praktiky zberu zanikli, no v krízových obdobiach (neúroda, epidémie,… čítať ďalej

zbojnícke piesne

skupina folklórnych piesní so zbojníckou tematikou. Rozšírené sú predovšetkým v horských oblastiach Slovenska. Hudobne-štýlovo i spôsobom zobrazenia reality sú blízke pastierskym piesňam (ovčiarskym) a čiastočne sa s nimi aj prelínajú. Rozlišujeme: a) lyrické zbojnícke piesne, ktoré zobrazujú zbojníkov prostredníctvom romantizujúcich hrdinských, prírodných… čítať ďalej

zbojnícke povesti

folklórne prozaické skladby o zbojníkoch. V ústnom podaní sa na Slovensku viažu najčastejšie k jánošíkovskej tradícii, ale objavujú sa aj iní zbojníci. Často sa vzďaľujú od základnej idey „bohatým brať a chudobným dávať“, záleží od historického obdobia, v ktorom pôsobili, od miery idealizácie či… čítať ďalej

zbojnícke tance

1. mužské tance, ktoré sa viažu k zbojníckej, najmä jánošíkovskej tradícii – hlavnými reprezentantmi na Slovensku sú predovšetkým odzemky; 2. zbojnícka, jánošícka, jánošíkovský a iné – príležitostný napodobňovací tanec, žartovná tanečná hra mužov, pri ktorej tanečníci museli napodobňovať rôzne pohyby a úkony… čítať ďalej

zeleň

1. súhrnné označenie drevín, bylín a ich častí (prúty, ratolesti), ktoré sú v tradičnej kultúre všetkých národov symbolom vegetačnej sily, prírodnej regenerácie, neustálej obnovy. Tvorí jednu z najdôležitejších znakových zložiek vo všetkých obyčajových cykloch. Posvätnej úcte sa tešili vo všeobecnosti stromy, na… čítať ďalej

zelené roboty

cyklus rýchlo na seba nadväzujúcich pracovných úkonov, vykonávaných vo viniciach medzi zelenými pňami viniča. Trvajú podľa tradície od sviatku sv. Urbana (25. máj) až do sviatku sv. Anny (26. júl). Ich účelom bolo zabezpečiť priaznivý vývin plodov. Vyžadovali si takmer… čítať ďalej

zeleninárstvo

samostatné odvetvie poľnohospodárstva zamerané na pestovanie zeleniny. Na základe paleobotanických, archeologických i historických dokladov možno intenzívne a cieľavedomé pestovanie zeleniny na našom území predpokladať už v období raného stredoveku. Feudálne panstvá v snahe o hospodársku sebestačnosť zakladali popri ovocných záhradách a sadoch i… čítať ďalej

zeleninové jedlá

jedlá, ktorých základom je zelenina. Človek vždy zbieral v prírode rastliny, ktoré zaraďujeme medzi zeleninu. Boli to rozličné korienky, hľuzy, listy a cibule rastlín, ktoré upravoval na jedlá. Pestovanie zeleniny preniklo na naše územie v 8.– 9. storočí z oblasti Stredomoria…. čítať ďalej

Zelený štvrtok

podľa kresťanskej veľkonočnej liturgie deň konania poslednej večere Krista s apoštolmi. V očakávaní udalostí nasledujúceho Veľkého piatka ako dňa ukrižovania Krista sa prestalo zvoniť kostolnými zvonmi: zaviazali sa; odvézli sa do Ríma. K týmto obradom sa v tradičných obyčajoch na Slovensku pridávali staršie zvyky,… čítať ďalej

želiar

príslušník najchudobnejšej vrstvy poddaného roľníckeho obyvateľstva v období feudalizmu. Z právneho hľadiska sa želiari delili na urbárskych a zmluvných (tzv. alodiálni, majerskí želiari, kurialisti, taxalisti, koštialníci, komorníci). Urbárski želiari boli historicky staršou sociálnou skupinou, ktorej postavenie určoval feudálny právny poriadok. Buď nevlastnili nijakú… čítať ďalej

zelinkár

(zelinkárka) osoba zaoberajúca sa zberom, spracovaním, použitím alebo aj predajom liečivých rastlín. Mala viac znalostí, skúseností o liečivých rastlinách než iní členovia spoločenstva obce. Zelinkárstvu sa venovali najmä staršie ženy, hoci na zber niektorých rastlín sa špecializovali muži – bačovia, pastieri… čítať ďalej

Zem / zem

planéta Slnečnej sústavy obývaná ľuďmi / pôda. V tradičných predstavách symbol bohatstva a očistný živel, matka-živiteľka všetkého tvorstva, darkyňa a udržiavateľka života. V roľníckej kultúre Slovenska bolo prejavom kultovej úcty bozkávanie zeme pri prvej jarnej orbe, prvej búrke a pri krupobití, či… čítať ďalej

zemiak

(bandurka, grula, švábka, krumpla, ertepla) kultúrna rastlina z čeľade ľuľkovitých, okopanina. Pochádza z Južnej Ameriky. Do Európy bola dovezená v 16. storočí, na území Slovenska bola známa od 17. storočia, najprv ako záhradná rastlina. Koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia… čítať ďalej

zemiakové jedlá

jedlá, základom ktorých sú zemiaky. Podobne ako v mnohých európskych krajinách, zohrali zemiaky na Slovensku významnú úlohu pri utváraní charakteru a obsahu kuchyne. Stali sa popri obilninách, strukovinách, kapuste a mlieku jej významnou súčasťou. K základným spôsobom prípravy patrilo varenie neošúpaných zemiakov… čítať ďalej

zemianstvo

príslušníci nižšej šľachty, privilegovaná vrstva uhorského obyvateľstva v období feudalizmu. Vyvinulo sa z časti slobodného obyvateľstva (jobagiónov), ktorá vo vojenskej službe pri obrane stoličných hradov získavala od panovníka zvláštne zásluhy. Počas feudalizmu sa stali zemanmi za zásluhy rozličného druhu aj iné… čítať ďalej

ženích

(mladý pán, braudiger) muž, ktorý sa žení alebo je pred svadbou. Jeho hlavným znakom bolo pierko (za klobúkom, novšie na chlopni kabáta) označujúce jeho slobodný, mládenecký stav (vdovec už pierko nemal). V niektorých oblastiach Slovenska bol označený aj ručníkom prehodeným cez… čítať ďalej

ženská košeľa

druh základného ženského odevu, dlhá ženská košeľa s rukávmi. Rukávy a horná časť košele sa šili z jemnejších a spodná časť z hrubších, zvyčajne domácich materiálov. Ženská košeľa sa vyskytovala v 2 formách, ktoré sa od seba odlišovali spôsobom prišitia rukávov. Staršia forma mala… čítať ďalej

ženské tance

skupina hudobno-tanečných prejavov spravidla staršieho pôvodu. Interpretmi boli takmer výlučne dospievajúce dievky alebo vydaté ženy. Vo vidieckom prostredí však za tance v pravom slova zmysle neboli považované: predvádzali sa takmer výlučne za sprievodu spevu bez inštrumentálnej hudby, najmä cez prestávky tanečných… čítať ďalej

ženský kabátik

druh ženského vrchného odevu kryjúci hornú časť tela. Do tradičného odevu prenikli kabátiky z mestského prostredia koncom 19. storočia. Boli z hrubších a teplejších látok priemyselnej výroby (vlnené látky, zamat, plyš, flanel, kartún). Podšité boli plátnom alebo flanelom. Mali priliehavý strih s odstávajúcim… čítať ďalej

ženský odev

súbor odevných súčastí, textílie, pokrytie hlavy, obuv, odevné doplnky a šperky, ktoré ako celok vytvárajú odev žien. Skladba odevných súčiastok odevu žien člení Slovensko na dve veľké oblasti s vlastnými typmi odevu. Prvú oblasť tvorí západné Slovensko, juhozápadná časť stredného a… čítať ďalej

ženský účes

upravené vlasy žien. Základom účesu boli dozadu sčesané vlasy, v strede hlavy rozdelené pútcom na dve časti. Na temene sa oba pramene skrúcali alebo zapletali, potom sa ďalej tvarovali. Vývojovo staršie boli účesy, ktoré sa tvarovali pomocou podložiek. Podložky boli mäkké,… čítať ďalej

žiacke obyčaje

obyčaje späté so školským prostredím. V tradičnej kultúre najmä s dňami svätcov Blažeja (3. február ) a Gregora (12. marec). Vtedy sa konali obchôdzky žiakov po dedine spojené s vyberaním naturálií pre učiteľa, čo bolo právo uvedené vo vokátore (list povolávajúci učiteľa do funkcie)…. čítať ďalej

žiarové hospodárenie

(žiarenie) spôsob získavania novej poľnohospodárskej pôdy z lesných plôch. Po vyrúbaní lesa a zvezení dreva sa pozemok klčoval pomocou motyky. Zvyšky drevnej hmoty sa po preschnutí spálili a pôda sa zbavila trávy a iného porastu. Vzniknutý popol sa zakopával, čím skyprenú… čítať ďalej

Židia na Slovensku

náboženské a etnické spoločenstvo žijúce rozptýlene po celom území Podľa tradície prišli na Slovensko s rímskymi légiami. Prvé správy o židovských obchodníkoch u nás sú z 10. storočia. Od začiatku boli spoločensky aj politicky diskriminovaní. Dodržiavanie náboženských predpisov spôsobilo pretrvávanie etnických, náboženských a… čítať ďalej

zimnica

triaška a pocit silného chladu pri horúčke. Hoci je prejavom viacerých chorôb, v tradičných názoroch bola považovaná za samostatnú chorobu. Jej príčinou mohlo byť porobenie, urieknutie, prechladnutie, horúčava, zlá krv. V tradičnej medicíne existovala predstava o deväťdesiatich deviatich druhoch zimníc: tretiačka, štvrtáčka (… čítať ďalej

žinčica

(žentyca) nápoj zo zakľaganého ovčieho mlieka. Výroba žinčice bola rozšírená na salašoch v celej oblasti slovenských Karpát. Žinčica vzniká pri výrobe syra. Srvátka, ktorá zostane v kotle po vybratí syra sa ohrieva nad vatrou. Keď začne bublať, zozbiera sa vrchná najhustejšia vrstva… čítať ďalej

získavanie pôdy

premena lesnej alebo ladom ležiacej pôdy na poľnohospodársku. Tento proces tvorby kultúrnej krajiny mal v jednotlivých historických obdobiach rôznu intenzitu. V období pred Veľkou Moravou i počas jej trvania, keď malo poľnohospodárstvo ešte cyklický charakter, bolo získavanie pôdy najintenzívnejšie. Tomuto štádiu agrárnej… čítať ďalej

živá voda

voda s pripisovanými zázračnými vlastnosťami; prostriedok, ktorý v magickom zmysle predĺži život, omladí, navráti zdravie a zacelí rany. V kalendárnych obyčajoch Slovenska sa predstava o živej vode odráža vo viere v magické, očistné či liečebné účinky prudko tečúcej čistej vody prameňov, potokov a bystrín… čítať ďalej

živé vlasy

pravdepodobne vlákna hnisu, považované za oživené vlasy, ktoré podľa tradičných predstáv zapríčiňovali niektoré choroby. Živé vlasy boli považované za sídlo démona, ktorý spôsoboval nepokoj dieťaťa už od narodenia. V Tekove vyháňali živé vlasy z tela dieťaťa pri jeho kúpaní mätou, ktorú vložili do… čítať ďalej

živnostníctvo

spoločenská skupina živnostníkov. V zmysle živnostenského zákona bol živnostníkom každý, kto samostatne vykonával akúkoľvek živnosť, a to buď slobodnú (vrátane obchodných živností), remeselnú, alebo koncesovanú na základe živnostenského listu, prípadne koncesného dekrétu vydaného živnostenským úradom. Živnosťou je v najširšom zmysle každá hospodárska… čítať ďalej

živôtik

(prucel, kabátik, lajblík, vist) druh základného ženského odevu, bez rukávov pokrývajúci hornú časť tela po pás. Živôtiky sa šili z jednofarebných i vzorovaných textílií (súkno, zamat, brokát, damask, kašmír, kartún), podšité boli plátnom. Strihy boli rovné alebo tvarované, s plytším alebo hlbším… čítať ďalej

živý oheň

(nový oheň, čistý oheň, svätý oheň, boží oheň, suchý oheň, žimny oheň, vatra) oheň roznecovaný archaickým spôsobom: trením dvoch kusov dreva, prípadne tiež kresaním ocieľky o kremeň. Pripisovali sa mu ochranné, očistné a liečivé účinky. Zapaľoval sa na Veľkú noc, na… čítať ďalej

zlatá nedeľa

všeobecne rozšírené označenie poslednej nedele pred Vianocami, keď vrcholí nákup vianočných darčekov a očakávajú sa najvyššie tržby v obchodoch počas celého roka; štvrtá nedeľa kresťanského adventu. Predchádza jej bronzová a strieborná nedeľa. V tento deň sú otvorené nielen nákupné centrá, ale aj… čítať ďalej

zlatá svadba

oslava päťdesiateho výročia uzavretia manželstva. Oslavuje sa aj dvadsiate piate výročie ako strieborná svadba, zriedkavejšie šesťdesiate výročie ako diamantová svadba. Európske kráľovské manželské páry si pripomínali výročia svadieb už v 18. storočí. Postupne to prebrali aj iné vyššie, neskôr aj… čítať ďalej

zlomenina

porušenie celistvosti kosti následkom úrazu. Zlomenú kosť najprv napravili, narovnali do pôvodnej polohy prstami alebo pomocou povrazu preveseného cez trám. Končatinu pred fixáciou obalili čerstvým alebo údeným bravčovým sadlom, ku ktorému prípadne pridali posekaný krvavník (rebríček obyčajný) alebo koreň kostihoja…. čítať ďalej

žltačka

(ožlkel, zlátenica, žlutenica, žltá nemoc) ožltnutie tela človeka ako vonkajší prejav ochorenia pečene. Podľa tradičných názorov bolo chorobou samotné ožltnutie. V Zemplíne si chorobu privolala žena, pozerajúca sa pred pôrodom alebo po ňom do zrkadla. V okolí Komárna človek, pozerajúci sa cez… čítať ďalej

zmok

(bôžik, rarášik, škriatok, kosper, džmiľ) démonická bytosť rozličnej podoby, najčastejšie čierneho zmoknutého kurčaťa (niekde ohnivej reťaze letiacej cez komín do domu). Svojmu majiteľovi nosil peniaze, obilie a zveľaďoval gazdovstvo. Podľa poverových predstáv ho mohol získať človek, ktorý nosil pod ľavou pazuchou… čítať ďalej

znamenie

jav stereotypne vysvetľovaný ako oznámenie určitej nastávajúcej udalosti. Podľa tradičných predstáv znamenia vyvolajú nadprirodzené sily, zosnulí či rôzne iné podnety. Môžu nimi byť sny, prírodné javy, ľudské pocity a telesné prejavy, zjavenie nadprirodzených bytostí a podobne. Ak sa napríklad sníva o vypadnutí zdravého… čítať ďalej

žnec

muž a žena v tradičnej organizácii žatevných prác. Od 18. storočia, keď kosa vytlačila srp a kosák, stalo sa kosenie obilia mužskou prácou. Ženy kosili len vo výnimočných prípadoch (vdovy, v čase vojen, pri odchode muža za prácou). Úlohou žnice bolo… čítať ďalej

žobrák

osoba žijúca z milodarov. Žobráci pochádzali z hospodársky najslabších skupín obyvateľstva, ktorých nemohli z rôznych dôvodov alebo nechceli príbuzní živiť, dochovať. Rozlišovali sa naši a cudzí žobráci a tuláci. Pre vlastných žobrákov budovali mestá, neskôr i feudálne panstvá už od raného stredoveku chudobince,… čítať ďalej

Žofia

(15. máj) svätica; podľa kresťanskej legendy matka troch dcér – Fides, Spes, Charitas (Viera, Nádej, Láska), s ktorými bola v roku 120 umučená. V tradičnej kultúre sa s dňom Žofie viazal najvhodnejší termín na siatie ľanu a konopí. Podľa poverových predstáv mali narásť husté ako jej… čítať ďalej

zolva

(zolvica, zelva) mužova sestra, švagriná; zanikajúci príbuzenský termín. S názvami dever a nevesta vyjadroval diferencované postavenie príslušníkov strednej generácie vo veľkorodine. V 19. a začiatkom 20. storočia sa na Slovensku vyskytoval od Oravy a Kysúc cez stredné Považie a Horné Ponitrie… čítať ďalej