činnosť, ktorá formuje vlastnosti a schopnosti človeka v období na začiatku života. Tradičnú rodinu spájali blízke príbuzenské zväzky s inými rodinami v obci, bola teda pod spoločenskou kontrolou. Dedina sa zúčastňovala na výchove detí už tým, že neboli anonymné. Napomenúť či potrestať dieťa… čítať ďalej
(vyčitovanka) riekanka, ktorou sa obvykle začínajú pohybové alebo bojové hry detí, aby sa rozdelili alebo si pridelili úlohy v hre. Je to veršovaný útvar, ktorý sa obvykle končí osobným zámenom („si – to – ty“, „je – on“) alebo povelom („ide… čítať ďalej
(kužňa, kuzňa, kuzeň, kováčňa, šmikňa) stavba slúžiaca na kováčsku výrobu a podkúvačsvo. Vidiecke vyhne boli malé, jednopriestorové drevené, kamenné, tehlové stavby štvorcového pôdorysu. Stáli pri ceste, v strede alebo na okraji dediny, v rozptýlenom osídlení v intraviláne obce pri usadlosti alebo ako súčasť… čítať ďalej
začiatok spoločného jarného pasenia dobytka po zimnom kŕmení, prípadne jarnom pasení, ktorý mal zväčša formu slávnosti. Jeho termín bol podľa podnebných podmienok obce tradíciou ustálený na niektorý z pevných (na Ďura – 24. apríla; na 1. mája) alebo pohyblivých (na Zelený… čítať ďalej
pevný i tekutý výlučok tráviacej a močovej sústavy človeka, zvieraťa – stolica a moč. Výkalmi, zmiešanými s podstielkou (hnoj) i bez nej (trus sliepok pri pestovaní konopy), sa hnojila pôda. Z pohľadu mágie bol človek so svojím výkalom (svojincom) spojený i po… čítať ďalej
stena, ktorá vzniká postupným nakladaním vrstiev premiesenej hliny bez debnenia. Hlina potrebná na stavbu sa nakopala buď priamo na stavenisku alebo v hliníku v chotári obce. Na stavenisku sa rozhrnula a poliala vodou. Súčasne sa do nej pridali plevy a nasekaná slama,… čítať ďalej
zdobná technika, ktorá sa vyvinula z pôvodného zámeru spevniť rukoväť nástroja a chrániť drevo pred rozštiepením. Používala sa prevažne na dlhších, tokárensky spracovaných predmetoch valcového tvaru s malým priemerom, vyrobených z dreva ovocných stromov, najmä slivky, na východnom Slovensku z buka. Do dreveného povrchu… čítať ďalej
obchod založený na výmene tovaru za tovar. Bol prvotnou formou obchodu. V začiatkoch vývoja obchodu náhodná výmena tovaru postupne prerástla do pravidelnejšieho obchodovania. Hodnota jedného tovaru sa stala ekvivalentom iných tovarov (dobytok, drahé kovy, železné hrivny atď.). Niektoré pôvodné meradlá hodnoty… čítať ďalej
zdobenie dreva rozžeraveným želiezkom, drôtom, kovovou formou alebo razidlom, najnovšie elektrickou ihlou, pri ktorom vypálený podklad zhnedne. V tradičnej slovenskej ľudovej výtvarnej kultúre bolo zriedkavé (zdobenie piestov v okolí Trnavy), u výrobcov v druhej polovici 20. storočia nadväzovalo na mestskú módu z prelomu storočia, ktorá… čítať ďalej
odškodnenie zákonných dedičov pri dedení a delení majetku inou formou ako bolo získanie reálneho podielu. Týkalo sa žien, ktoré napriek zákonom z roku 1836 a1840 až do začiatku 20. storočia neparticipovali na delení nehnuteľného majetku (pokiaľ nebolo materinského podielu), zväčša ich z dedičstva vyplatili… čítať ďalej
stavebný prvok upletený z prútia, ktorým sa vypĺňal priestor medzi stĺpmi stĺpikovej alebo rámovej konštrukcie, a tak sa vytvárala stena. Výplet mohol byť vodorovný, zvyčajne z tenších prútov, alebo zvislý, ktorý býval z hrubších štiepaných haluzí. Pletené steny zostávali holé, alebo sa z jednej… čítať ďalej
poskytovanie pomoci pri činnostiach a v životných situáciách, ktoré boli časovo i z hľadiska materiálneho vybavenia pre jednotlivca (rodinu) nezvládnuteľné alebo neúmerne náročné. Výpomoc sa poskytovala dobrovoľne a bezplatne (odmenou bolo nanajvýš pohostenie). Posilňovala v účastníkoch vedomie spolupatričnosti a zabezpečenia. Vrátenie… čítať ďalej
plastický portál z dvoch pilierov a oblúkového prekladu pred vchodom do domu. Funkciou výpustku bolo chrániť vchody a príslušné stavby pred požiarom a poveternostnými vplyvmi. Vyskytoval sa na murovaných stavbách západného Slovenska, nielen na domoch, ale aj na pivniciach a sýpkach.
ohne zapaľované v prelomové dni kalendárneho a pracovného cyklu, keď sa predpokladala zvýšená aktivita zlých síl. Ich korene súvisia s vierou v magickú očistnú funkciu ohňa a predkresťanským kultom Slnka symbolizovaného ohňom. Kult sa u Slovanov najviac rozvinul v období letného slnovratu (21. jún). Kresťanský… čítať ďalej
zdobenie textilu, kože niťou do rôzne ukladaných stehov pomocou ihly, novšie šijacieho stroja; niekedy s použitím bodca, nožníc, výšivkového rámu. Kultúra výšivky sa v ľudovom prostredí na území Slovenska rozvinula v súvise so zlepšením postavenia roľníctva a stupňujúcou snahou po skrášlení odevu… čítať ďalej
výšivka zlatou alebo striebornou kovovou niťou, alebo jemnou špirálou z kovových nití – bouillonom. Pre drahocennosť a nádheru obľúbená v panskej a liturgickej výšivke v 16. storočí. Do ľudového prostredia prenikla v 18. storočí (okolie Trnavy, Bratislavy, Nového Mesta nad Váhom, Topoľčian)…. čítať ďalej
(tamburínová výšivka, výšivka nemeckou ihlou) výšivka vznikajúca prevliekaním nite cez látku do radu retiazok pomocou háčika – krivej ihly. Je orientálneho pôvodu, rozšírená bola najmä na Balkáne. Na Slovensku sa ujala v okolí Bratislavy. V okolí Zvolena, Detvy a v časti Novohradu… čítať ďalej
(raca, reca) výšivka na ručne viazanej sieti alebo na sieti vytvorenej dvojsmerným vytiahnutím nití podkladovej látky. Na území Slovenska obľúbená v 17. storočí ako súčasť cirkevného mobiliára a honosných šľachtických a meštianskych textílií. V roľníckom prostredí sa pravdepodobne aj prostredníctvom vzorníkov… čítať ďalej
výšivka, pri ktorej sa vzor tvorí jednoduchým prevliekaním nite cez očká tylu alebo s použitím plochého alebo retiazkového stehu. Komplikovanejšou je metóda aplikácie, pri ktorej sa časť krojovej súčiastky podloží tylom, alebo sa tyl podloží látkou, motívy sa obšijú a… čítať ďalej
výšivka vznikajúca pokrytím plochy husto vedľa seba uloženými stehmi. Vo výšivke podľa počítanej nite vytvára drobnejšie geometrické motívy (hladkovanie). Vyšitá podľa predkreslených línií patrí k skupine predkreslených výšiviek (výšivka naplno, na pomaľovanie), kde podľa spôsobu ukladania stehov má plochý steh viacero… čítať ďalej
spôsob vyšívania, pri ktorom sa stehy kladú podľa odpočítavania nití podkladového materiálu. Nárečovo označovaný po niti. Zahrňuje viacero techník od jednoduchých účelových stehov, ktorými sa spájali, zošívali a začisťovali, naberali do zberov, spevňovali alebo ukončovali okraje tkanín, cez náročné techniky prelamovania… čítať ďalej
výroba výšiviek na predaj. Na Slovensku ho v 2. polovici 19. storočia podnietil záujem na základe názoru, že ľudová výšivka je prejav duše národa. Výšivka sa stala módnym artiklom a prenikla do meštianskeho odevu. Roku 1873 rakúska arcikňažná Izabella založila… čítať ďalej
(opáčka, koštovka, nádielka, pošajdes) časť jedál, koláčov, cukroviniek, alkoholických nápojov posielaná príbuzným, susedom, priateľom a známym ako prejav vďačnosti, priazne či pozornosti pri rodinných oslavách (svadba) alebo zabíjačkovej večeri. V prípade účasti sa výslužka dávala všetkým prítomným, neprítomným ju roznášali deti,… čítať ďalej
trvalé alebo dočasné opustenie krajiny z ekonomicko-sociálnych, ideovo-politických alebo iných príčin. Vysťahovanie za hranice domovského štátu bolo výrazným sociálnym javom Slovenska v posledných troch storočiach. Hlavnými príčinami boli hospodárske a sociálne pomery. V mnohonárodnom Uhorsku patrili Slováci medzi prvé národnosti, ktoré migrovali. Uvoľnenie… čítať ďalej
ozdoba vystrihnutá z papiera. V dedinskom interiéri ňou ženy v období sviatkov dekorovali steny, poličky, povalové hrady. Čiastočne aj pod vplyvom židovských rituálnych vystrihovaniek bola rozšírená a obľúbená v Poľsku. V oblastiach severovýchodného Slovenska, susediacich s Poľskom, sa udomácnila v polovici 19. storočia. Papier, z ktorého sa vystrihovanky… čítať ďalej
(firemný štít, firemná tabuľa) vonkajšie označenie podniku, umiestnené na obchodných alebo remeselných prevádzkach. Identifikuje názov podniku (firmu), niekedy i príslušnosť k remeslu. Firemné štíty mali v obchode a remesle dôležitý informačný význam už za feudalizmu, keď sa v mestách používali vo forme maľovaných tabúľ… čítať ďalej
krátke prejavy so signálnou, oznamovacou a komunikatívnou funkciou. Rozlišujeme hovorené, vykrikované a spievané prejavy vo forme: a) monológu, ku ktorým patria vyvolávania podomových obchodníkov. Boli to hudobne jednoduché recitatívne výzvy, oznamy, ktoré mali upútať pozornosť zákazníkov. Spievaný deklamačný charakter prevažne… čítať ďalej
estetická úprava priestorov domu, ktorá pozostávala z úpravy povrchu stien, stropu, podlahy a zariadenia miestností dekoratívnymi predmetmi. Začiatky výzdoby interiéru sú spojené so zánikom dymných izieb, čo umožnilo nielen bielenie stien vápenným náterom, ale aj väčšie použitie dekoratívnych predmetov. Podlaha sa… čítať ďalej
(rís) naturálna mzda poľnohospodárskych robotníkov za žatevné a mlatobné práce v období feudalizmu. V prvej polovici 18. storočia predstavoval u mlatcov 12. až 13. diel vymláteného obilia, pri žatve 10. až 11. mandeľ zožatého obilia. Táto forma odmeňovania sa v Uhorsku udržala popri finančnej… čítať ďalej
v dospelosti bezchvostý obojživelník s krátkym telom, širokou hlavou, skákavými zadnými nohami (latinsky Anura alebo Ecaudata), ojedinele lovený pre stehienka pripravované ako pôstne jedlo. V tradičných predstavách boli žaby (spoločné hovorové označenie rosničiek, ropúch a viacerých druhov skokanov) spájané s predpoveďami počasia, zdravia či smrti,… čítať ďalej
pomenovanie rukopisných zbierok, ktoré vznikali v polovici 19. storočia zo zberateľského nadšenia slovenských študentov. Označovali ich aj ako „prostonárodné“, lebo obsahovali zápisy povestí, piesní, porekadiel, hádaniek, zvykov či obyčají, získaných od jednoduchých ľudí na vidieku. Boli súčasťou ich literárnych aktivít. Prvý… čítať ďalej
(bravčovina, karmina, svinský kar, zakáľačka) pracovno-spoločenská príležitosť pri zabíjaní a spracovaní ošípanej. Zabíjačka sa robila zvyčajne v zimnom období, pred Vianocami a cez fašiangy. Na zabitie ošípanej sa volali mäsiari, prípadne ľudia, ktorí mali s touto prácou skúsenosti. Zviera sa zabilo bodnutím… čítať ďalej
zariadenie na lisovanie vosku a oleja, ktorého hlavnou súčasťou bol kladový klinový lis. Záboj mal masívny rám s otvormi vo zvislých stĺpoch, cez ktoré prechádzala horná vodorovná klada. Pod ňou bola dolná klada s vydlabanou priehlbinou, na obsah ktorej tlačila horná klada…. čítať ďalej
(hajzeľ, budar) drobná stavba na vykonávanie telesnej potreby ľudí. Najjednoduchšie záchody mali formu nízkych, po plecia siahajúcich ohrád zo slnečnicových alebo kukuričných bylí, z haluziny, prútia, žŕdok, dosák. Boli bez sedacej dosky, bez strechy a s plachtou namiesto dverí. Doštené alebo murované… čítať ďalej
(fjertoch, kasanica, okolek, opona) druh ženského základného odevu kryjúca zadnú časť tela od pása nadol. Zadná zástera plnila funkciu sukne, patrila k pracovnému aj sviatočnému odevu. Najrozšírenejšou formou bola široká zástera, ktorej predné konce boli prekryté vpredu opásanou zásterou. Zriedkavejšou formou… čítať ďalej
pozemok určený na pestovanie úžitkových a ozdobných rastlín, najčastejšie v blízkosti hospodárstva, v intraviláne i extraviláne obce. Termín záhrada je všeslovanský, označuje pozemok ohradený plotom. Najstaršie doklady o existencii záhrad hovoria o špeciálnych záhradách na pestovanie zeleniny, označované boli ako zeleninové alebo kuchynské… čítať ďalej
podľa náboženských predstáv posmrtný svet i druhý svet; miesto obývané mŕtvymi alebo ich dušami. Predstavu o ňom podmienil strach pred škodlivým vplyvom mŕtveho, ktorý si aj v posmrtnom živote uchováva telesné potreby a vlastnosti ako zaživa. Bez ohľadu na miesto a spôsob… čítať ďalej
hlodavec z čeľade zajacovitých (latinsky Leporidae); v hovorovom jazyku sa takto často označuje okrem zajaca poľného i králik domáci. Poľné zajace sa lovili pre mäso a kožušinu. V tradičných predstavách bol zajac predovšetkým symbol bojazlivosti, zbabelosti, zla (jeho podobu môže mať zlý… čítať ďalej
stavebný prvok spodnej časti stavby. Pôvodne stavby nemali základy, alebo boli len veľmi plytké. Na základy sa najčastejšie používal hlinou spojený lomový kameň. Pri stavbách s nabíjanými stenami boli z rovnako ubitej hliny, na ktorú bezprostredne nadväzovala stena. Nad úrovňou terénu základy… čítať ďalej
(začarovanie, zaklnutie, zavinšovanie) charakteristický motív pre veľkú časť čarovných rozprávok. Účinok sa dosahuje vyrieknutím slova bodaj, bodajby so želaním, aby sa niečo stalo (bodaj si skamenel, bodajby ste sa premenili na havranov), alebo pomocou čarovného predmetu (prútika, prsteňa, ihly). Príčina zakliatia sa… čítať ďalej
slovný útvar, ktorého vyrieknutie v presnej podobe, v určený čas a v presne vymedzených podmienkach malo magicky pôsobiť na nadprirodzené sily a donútiť ich podriadiť sa zaklínajúcemu. Skrátenou formou zaklínania bola kliatba. Znenie zaklínaní zachytili protokoly stredovekých čarodejníckych procesov a rôzne receptáre, do… čítať ďalej
remeslo zaoberajúce sa výrobou zámok, kľúčov, stavebného a nábytkového kovania, železných truhlíc a rôznych úžitkových predmetov zo železa. Vyvinulo sa z kováčstva. Zámočníci sa podľa národnosti majstrov a druhu výrobkov rozdeľovali na uhorských (vyrábali ostrohy, zámky a kľúče) a nemeckých (zámky,… čítať ďalej
doplnok mužského a ženského odevu. Mali podobu širokej uzavretej manžety. Slúžili na ochranu a hriatie zápästia, stiahnutie širokého rukáva mužskej košele pri práci, prípadne ako ozdoba sviatočného odevu. Zhotovovali si ich ženy alebo i muži sami šitím z domáceho súkna, pletením… čítať ďalej
(zápraž, zápriež) spôsob priahania ťažných zvierat do jarma, jarmice, konského postroja pri poľnohospodárskych prácach a dopravných príležitostiach; hospodárske zvieratá na priahanie – konský, volský, kravský a ojedinele (najmä na južnom Slovensku) aj oslý záprah. Vlastníctvo záprahových zvierat bolo dôležitou podmienkou… čítať ďalej
(začitovanie, začítanie) odriekaný, menej často spievaný, krátky a jednoduchý alebo zložitejší rytmický či dialogický slovný útvar vo forme želania, hrozby či rozkazu. Zariekania sa používali s vierou v magickú silu slova na dosiahnutie požadovaného, spravidla pozitívneho účinku, ako súčasť magických úkonov pri… čítať ďalej
odmena za prácu vyjadrená peňažne či naturáliami. V tradičnom rurálnom prostredí sa zárobky jednotlivých členov rodiny stali v rámci rodinného nedielneho hospodárenia zväčša jeho súčasťou. Spôsoby získania zárobku i jeho miera a význam pre živobytie rodiny boli rôzne v rôznych oblastiach i obdobiach…. čítať ďalej
(propíjaní, ručníky, rukoviny, oddavanja, prstienkovačka, vence, vera, svatanky) verejné obradné potvrdenie dohody o uzavretí manželstva. Konali sa po prípravných dohovoroch (priezvedy, pytačky) v predvečer alebo v deň oznámenia sobáša na farskom alebo notárskom úrade (zápis, ohlášky). Už veľkomoravský zákonník uznával stav zasnúbenej dievky (narečenči)…. čítať ďalej
objekt alebo nádoba na uskladnenie vymláteného obilia. Delili sa na: prenosné zhotovené z hliny, zo slamy, vydlabané z kmeňa stromov, kôry stromov, prútia, kresaného dreva, dosák, prípadne improvizované nádoby (sud, väčší hrniec) a neprenosné (obilná jama a drevený priečin stabilne osadený v sýpkach,… čítať ďalej
