(vila, rusalka) démonická bytosť ľudského vzhľadu so znakmi prírodného démona vody. Podľa slovenských poverových predstáv boli víly mladé pôvabné bytosti s okúzľujúcim hlasom, v bielych priehľadných šatách, s dlhými zlatými či rusými vlasmi ozdobenými lesnými kvetmi. Sídlili v lesných húštinách pri potokoch a jazerách. Na… čítať ďalej
(21. január) svätec, patrón viníc. Zobrazuje sa ako krásny mládenec s palmou a dvoma vranami. Jeho ďalšími znakmi sú bič, reťaz, mlynské koleso – symboly mučenia. V tradičnej kultúre západného Slovenska sa na Vincenta ako patróna viníc konali vzájomné ochutnávky vína. Vo… čítať ďalej
vinohradnícky alebo vinársky robotník, pracujúci vo viniciach alebo pri spracúvaní hrozna. Pomenovanie má dva základné významy: zmluvný zamestnanec, ktorý zvyčajne za časť úrody alebo finančnú odmenu obrábal vinicu iného majiteľa. V období feudalizmu sa rozšíril systém zmluvného obrábania viníc, vynútil si… čítať ďalej
lianovitá rastlina určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru, konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje .Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie… čítať ďalej
(vinohrad) pozemok vysadený viničom hroznorodým. Vinice mali v rámci obrábanej pôdy špecifické ekonomické a majetkovoprávne postavenie. Bolo to spôsobené vyšším ekonomickým výnosom v porovnaní s ostatnou poľnohospodárskou pôdou a vysádzanými plodinami. Z toho vyplývali ďalšie osobité majetkovoprávne vzťahy medzi majiteľmi a užívateľmi pôdy. Z tohto… čítať ďalej
systém riadenia výrobno-organizačných a spoločensko-právnych vzťahov vinohradníctva volenými orgánmi v zmysle tzv. horského alebo viničného práva (ius montanum). Patrí k najstarším regulátorom spoločenských vzťahov vinohradníkov. Na jednej strane znamená úpravu vzťahov medzi zemepánom a držiteľom vinice, ktoré vyplývali z feudálnej držby pôdy danej… čítať ďalej
(vinohradnícky nôž) nástroj na rez letorastov na viničnom pníku jeho kultiváciu. K základným kultivačným zásahom vykonávaným na viničnom pni patrilo usmerňovanie letorastov pomocou rezu, vykonávaného od staroveku až do konca 19. storočia viničnými nožmi rôznych typov. Za najstaršie doklady o používaní viničných… čítať ďalej
nápoj z hrozna, obsahujúci isté percento alkoholu; hlavný produkt vinohradníctva. Kvalitné uhorské vína sa od v 11. stor. stávali vývozným artiklom a predmetom obchodu. Intenzívnejšie sa obchod s vínom začal rozvíjať v 13. storočí, v 14. storočí bolo víno dôležitejším vývozným artiklom… čítať ďalej
slávnosť ukončenia zberu hrozna. Zo slovenských vinohradníckych oblastí sa do šírky rozvinulo v mestách v oblasti Malých Karpát. Začiatkom 20. storočia v rodinách bohatších vinohradníkov robotníci a robotníčky najatí na oberačku ozdobovali voz s posledným naoberaným hroznom stužkami a kvetmi a cestou z viníc do… čítať ďalej
najstarší špecializovaný odbor poľnohospodárstva, zaoberá sa pestovaním viniča a spracovaním hrozna. Slovensko svojou polohou a pomerne diferencovanými prírodnými podmienkami tvorí severnú hranicu rentabilného pestovania viniča hroznorodého v Európe. Jeho pestovanie sa koncentrovalo na stráňach pohorí, úbočiach kotlín južného pásma územia Slovenska…. čítať ďalej
slovesný prejav želania, podstata vinšovania. Má deklamatívnu, najčastejšie veršovanú (rýmom a rytmom viazanú) formu, v ktorej sa metaforicky vyjadruje prianie zdravia, prosperity, pozemského a posmrtného života. Kratšie sú individuálne želania, ktoré sa podľa tradície prednášali pri začatí niektorých prác a činností… čítať ďalej
slovesný prejav želania v deklamatívnej, najčastejšie veršovanej (rýmom a rytmom viazanej), niekedy spievanej forme, v ktorej sa metaforicky vyjadruje prianie zdravia, prosperity, pozemského a posmrtného života. Viazalo sa najčastejšie na obchôdzky. Vinše predstavovali výrazný funkčný znak, vyjadrujúci zmysel obchôdzok. Vinšovaním zväčša končili… čítať ďalej
sláčikový nástroj. Je tvarovo identická s husľami s rezonančnou skrinkou (dĺžka 40 – 42 cm), avšak s ladením strún c g d´ a´. Violu začali používať v priebehu 18. storočia ako nástroj s hlbším, harmonicky zladeným zvukom s husľovou kontrou. Jej ľudové formy nachádzame na Slovensku vo… čítať ďalej
(baska, basička, čelobas, bolbas) hlbšie ladený sláčikový nástroj. Používa sa v štandardnej podobe dĺžky 100 – 130 cm. Vyrába sa v ľudovom prostredí s konštrukčnými modifikáciami s lokálnym alebo regionálnym označením ako terchovská basa, goralská basa a podobne. Je hrubšie opracované, výberu dreva… čítať ďalej
model výjavu zostrojený z drobných, prevažne drevených elementov, umiestnený vo fľaši pomocou štipca alebo háčika. V západnej Európe známa od 16. storočia ako interiérový dekoratívny prvok. Do strednej Európy prenikla z Nemecka. Najčastejšie zobrazovala lode alebo sakrálne témy – Ukrižovanie, oltár. Na Slovensku… čítať ďalej
znak vyjadrujúci príslušnosť majetku k vlastníkovi. V zvykovom práve tento dokladom vlastníctva označoval hnuteľný majetok, ktorý mohol byť odcudzený (napríklad úle umiestnené v chotári obce), zamenený pri zhromaždení rovnakého majetku viacerých majiteľov (napríklad vrecia v mlyne, sudy, čeriesla u kováča pri brúsení, ovce na spoločnom… čítať ďalej
vlastnenie nehnuteľného alebo hnuteľného majetku na základe práva. Spočiatku malo formu kolektívnej inštitúcie rodov či kmeňov. Individuálne vlastníctvo sa najskôr týkalo predmetov, ktoré boli najbližšie osobe a slúžili na osobnú potrebu jednotlivca (šaty, šperky, náradie, nástroje, zbrane), nehnuteľností až po… čítať ďalej
divožijúci psovitý dravec (latinsky Canis lupus), ohrozujúci v dobytkárskych horských regiónoch voľne sa pasúce stáda kráv a oviec, na Liptove chytaný pastiermi do siete a ubíjaný okovanými ovčiarskymi palicami. Symbol sily, odolnosti, krvilačnosti. V horských oblastiach Slovenska sa zachovávali viaceré, na magickú ochranu… čítať ďalej
(vlkodlak, vrkolak, vilkolak) podľa poverových predstáv živý človek s nadprirodzenou schopnosťou premieňať sa na vlka; bytosť škodiaca ľuďom i hospodárskym zvieratám. Mohol sa ním stať človek zrodený zo styku ženy s upírom, človek narodený pri novom Mesiaci, človek s dvomi srdcami, mŕtvy, ktorého… čítať ďalej
srsť zvierat, predovšetkým oviec, používaná ako textilná surovina. Najstaršie nálezy zvyškov vlnených textílií z územia Slovenska sú z mladšej doby železnej. V stredoveku bol rozšírený nížinný chov oviec, najmä plemena birka. Od 15. storočia sa začal v súvislosti so salašníctvom rozširovať chov oviec… čítať ďalej
druh vrchného odevu žien. Vlniak je štvorcová vlnená textília, s rozmermi asi 170×170 cm, strojovo tkaná alebo pletená, na okrajoch so strapcami, obvykle tmavých farieb (čierna, hnedá, zelená) a ich kombinácií. Do tradičného odevu prenikol začiatkom 20. storočia. Postupne nahradil odevnú plachtu,… čítať ďalej
(cikcak) krivka tvoriaca pravidelné oblúky. Znázornenie blesku, vody, hada. Staroveký symbol boha búrky. Ako ozdobný prvok ľudovej ornamentiky mal zväčša technologický pôvod. Prirodzene vznikal pri pletení košov, tkaní jednoduchých vzorov, rezbárstve (vruborez), maľbe na keramike, pletení paličkovanej čipky.
požívateľné vnútorné orgány zvierat. Na prípravu jedál sa používala pečeň, srdce, mozog, obličky i črevá (bambúchy, droby), ale najmä pľúca (pajšle) a držky (kutle), z ktorých sa v tradičnej slovenskej kuchyni varili polievky a omáčky. Jedlá z vnútorností boli rozšírené aj… čítať ďalej
prírodná kvapalina, jeden z primárnych predpokladov života. Pôvodne sa voda naberala z prameňov, potokov a riek. Písomné doklady z 11. storočia uvádzajú ako zdroje pitnej vody studničky, z ktorých voda prirodzene vytekala, ale aj vykopané studne, väčšinou už s obloženými a spevnenými stenami. Zdrojom… čítať ďalej
(vodná baba, vodná panna) démonická bytosť ľudskej podoby súvisiaca s vodným prostredím; ženská obdoba vodníka. Predstava o vodnej žene, ktorou sa mal stať duch konkrétnej ženy utopenej na konkrétnom mieste, ktorá vábila a topila neopatrných ľudí, je známa len z niektorých oblastí Slovenska…. čítať ďalej
(vodnár, vodný chlap, vodný muž, vodný tatenko, topelec, utopjelec, hastrman) démonická bytosť ľudského vzhľadu; prírodný duch vodného živlu. V poverových predstavách jednotlivých regiónov Slovenska mal diferencovanú podobu. V Liptove mu kvapkala z klobúka a košele voda, na Kysuciach si ho predstavovali ako starého… čítať ďalej
(zálety, beseda, večerky) návšteva mládenca v dome dievčaťa za účelom rozhovoru, zábavy a vzájomného citového zblíženia i sexuálneho kontaktu. Boli súčasťou práv mládencov. Termín, frekvencia a priebeh vohľadov záviseli v jednotlivých oblastiach Slovenska od charakteru práce, zaneprázdnenosti mládeže, od spoločenského a náboženského života… čítať ďalej
občan odvedený a zaradený do vojska; v činnej službe uniformovaný príslušník armády. V Uhorsku stála armáda od r. 1715. Okrem pravidelných odvodov na 10, 12 rokov robili mimoriadny nábor vojakov (a lapanie zbehov) tzv. Werbung Kommandá v krčmách za pomoci tanca. Pretrvali do uzákonenia… čítať ďalej
skupina folklórnych piesní o vojenskom živote. Špecifické sú tým, že v nich nachádzame najviac historických informácií. Majú prevažne lyrický charakter, menej je lyricko-epických a patria sem aj nepočetné balady. Vyznačujú sa mimoriadne pestrou tematikou: a) regrútske piesne zaznamenávajú historické spôsoby náboru alebo… čítať ďalej
vykastrovaný býk. Hospodárske zviera v tradičnom roľníckom hospodárstve využívané predovšetkým ako záprahový dobytok pri poľnohospodárskych a lesných prácach, ale aj v povozníctve. Z toho vyplývali niektoré charakteristické znaky chovu volov. V obciach, kde ich chovali dostatok , tvorili samostatné stádo s vlastným pastierom – voliarom…. čítať ďalej
doplnok ženského a dievockého sviatočného odevu pri návšteve kostola alebo tanečnej zábavy. Mala podobu kytičky kvetov z aromatických rastlín a kvetov (rozmarín, bazalka, ruža), ktoré mali osviežujúci účinok. Nosila sa v ruke alebo zastoknutá v živôtiku.
získavanie vosku z včelích plástov a výroba predmetov z vosku ako remeselo. Väčšinou bolo spojené s medovnikárstvom alebo sviečkarstvom, ktoré spracúvali suroviny rovnakého druhu. Voskári získavali vosk roztápaním včelích plástov, ktoré vykupovali od chovateľov včiel, v kotloch. Do vosku pridávali za účelom jeho stuženia… čítať ďalej
výkup včelích plástov ako vandrovné zamestnanie a ich domácke spracovanie na vosk. Na území Slovenska sa vyskytovalo ojedinele. Najväčšie rozšírenie malo v západnom Gemeri. Tamojší voštinári vykupovali včelie plásty (voština, súš, šúš), pričom predávali aj nimi vyrobený drevený riad a brdá…. čítať ďalej
(z latinského ex voto – zo sľubu) predmety slúžiace v náboženstve ako obety a dary s cieľom nakloniť si nadprirodzené sily alebo boha, vyjadrujúce žiadosť o pomoc či poďakovanie za uzdravenie. Kresťanstvo takéto predmety (najmä plastiky a obrazy) a ich darovanie veriacimi v kostoloch… čítať ďalej
kolesový dopravný prostriedok ťahaný konským, volským, kravským záprahom. Na Slovensku sa používali menšie dvojkolesové vozy ako kára a štvorkolesové vozy, ktorých funkcia sa spájala s celoročným cyklom poľnohospodárskeho roka, s rozličnými odvetviami výroby, ťažby dreva, železnej rudy, uhlia, až po zárobkové povozníctvo…. čítať ďalej
(vozáreň, hálaš, álaš, pajta) samostatne situovaný objekt postavený na konci dediny alebo mesta na frekventovaných cestách, križovatkách ciest. Pozostával z ubytovacej časti, hostinca a prístrešia pre vozy so záprahom. Na dôležitých cestách sa nachádzali voziarne až pre 30 povozov. Steny… čítať ďalej
hranová píšťala. Je 10 – 35 cm dlhá, vpredu pod hlavou trubice je vyrezaný oblôčik. Okrúhly kolíček siaha v trubici až po horný okraj oblôčika, v uzatvorenom dolnom konci je tiež zasunutý 10 – 20 cm dlhý kolíček. Oba konce píšťalky sú uzatvorené kolíkmi… čítať ďalej
odevné súčasti, ktoré sa obliekali na základné súčasti mužského alebo ženského odevu a slúžili ako ochrana pred vplyvom prírodného prostredia a počasia. K tradičnému mužskému vrchnému odevu patril kožuštek, kožuch, bunda, mentieka a zo súkna kabanica, halena, huňa alebo guba. K vývojovo… čítať ďalej
(šatôčka, ručníček) doplnok mužského a ženského sviatočného odevu. Bola z jemného plátna s rozmermi asi 20×20 cm, obvykle v jednom rohu vyšívaná, s okrajmi olemovanými čipkou či výšivkou. Ženy a dievky mali vreckovku zastrčenú za pásom alebo ju držali v ruke. Mládenci na západnom Slovensku nosili… čítať ďalej
(nežit, furunkel) zápalové ochorenie kože a slizníc, prejavujúce sa bolestivými, hnisajúcimi zdureninami. V tradičnej medicíne rozlišovali napuchnutý vred, ešte nehnisajúci hluchý vred alebo krticu, tmavý pokolvar na nohách, hlbokú veržlinu pod pazuchou, ťažko hojivé osie hniezdo na krku a podobne. Vred… čítať ďalej
nástroj na skrúcanie vláken do nite. Tvorila ho palička a zvyčajne aj odnímateľné alebo s paličkou pevne spojené závažie, vďaka ktorému bolo vreteno ťažšie a rýchlejšie sa otáčalo. Závažie v tvare kolieska až zrezaného dvojkužeľa sa na paličku nastoklo zospodu alebo zvrchu… čítať ďalej
dátum alebo rok vyznačený na predmete, objekte, prinášajúci informáciu o čase jeho zhotovenia, obnovy, darovania alebo venovania k určitej príležitosti (sobášna truhla s vyznačením dátumu sobáša). V ľudovom prostredí na Slovensku jeho použitie súviselo so znalosťou písma. Vročenie sa často spájalo s monogramom… čítať ďalej
(baňa, klonka, koš, vrška, zvršek) jednoduchý rybársky pletený nástroj. Patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie rybárske nástroje na svete, známe už pred naším letopočtom všade tam, kde sa vyskytovalo rybárstvo, či už riečne (sladkovodné) alebo morské. Vrša bol z prútia (najčastejšie vŕbového)… čítať ďalej
ozdobná rezbárska technika. Podstatou sú trojuholníkové klinové zárezy zoradené jeden za druhým tak, že tvoria línie. Charakter vruboreznej výzdoby je geometrický. Vruborez sa vyskytuje spravidla v kombinácii s technikami plochej rezby. Najstaršie pamiatky pochádzajú z bronzovej doby. V tradičnom ľudovom rezbárstve na Slovensku… čítať ďalej
chytanie a predaj divých vtákov. Na Slovensku sa ním zaoberali väčšinou špecialisti vtáčkari, vtáčnici. Vtáky chytali najmä na jeseň a v zime, najčastejšie na lep uvarený z plodov imela, zo živice alebo z ľanového oleja. Paličky natreté lepom sa upevnili na osamotenom… čítať ďalej
operené stavovce (latinsky Aves). V tradičných predstavách symbol duše, ducha, smrti, jedna z foriem, v akej môže duša opustiť telo zomretého človeka. Viacerým vtákom sa v tradičných predstavách pripisovala ochranná a veštecká funkcia. Z ich výskytu na konkrétnom mieste, zo správania alebo iba z ich hlasu,… čítať ďalej
(džajstra, rúcho, štafirung) majetok, ktorý manželka dostala okrem vena pri príležitosti uzavretia manželstva. Bola pravdepodobne prvým oddeleným majetkom ženy. Zahŕňala spravidla hnuteľné veci slúžiace osobnej potrebe manželky: periny s posteľnou bielizňou, šatstvo a bielizeň uložené v špeciálnej, spravidla zdobenej truhlici, obuv,… čítať ďalej
zdobenie dreva alebo kože vbíjaním kovových, najmä mosadzných plieškov, klinčekov a cvočkov. Rozšírené na Balkáne, známe v Maďarsku. Na Slovensku sa vybíjaním zdobili najmä valašky a pastierske biče. Najčastejším spôsobom bolo vysekanie ozdobných línií, do ktorých sa kladivkom vbíjali úzke pásiky… čítať ďalej
