pastierske obyvateľstvo z územia Valašska (súčasť dnešného Rumunska), ktoré od konca 13. storočia osídľovalo horské oblasti Karpát. Migráciu Valachov iniciovali najskôr vpády Tatárov a neskôr Osmanských Turkov na územie rumunských kniežatstiev Valašska a Moldavska. Okrem Slovenska Valasi osídlili aj horské… čítať ďalej
sekerka s dlhším poriskom – oporný, obranný a pracovný nástroj, súčasne i tanečná rekvizita. Počas svojej kultúrnej histórie nadobudla valaška i symbolickú funkciu, bola typickým znakom pastierov-valachov. Cenník remeselných výrobkov pre Zvolenskú stolicu z roku 1692 bol prvým historickým dokladom o valaškách. Kovové časti valašiek… čítať ďalej
doosídľovanie horských oblastí severného a stredného Slovenska pastierskym obyvateľstvom v 14. až 15. storočí. Prvé skupiny pastierskeho obyvateľstva rumunskej a rusínskej národnosti sa objavili vo východoslovenských stoliciach v 14. storočí. V priebehu nasledujúcich storočí, pri jej postupe na západ, do Gemera,… čítať ďalej
(foľuš, kalov, karlov, sopotnica, stupy, stupeň, tlučareň, valkovňa) mechanické zariadenie na splsťovanie vlnenej tkaniny na súkno. Poháňalo ju koleso na vrchnú vodu, v 20. storočí aj motor. V jeho hriadeli (val) boli kolmé trámiky (kríže), ktoré pri otáčaní striedavo dvíhali dvojicu… čítať ďalej
remeslo zaoberajúce sa splsťovaním vlnených tkanín vo valche. Vo väčšine stredísk výroby súkna ho valchovali sami súkennícki majstri alebo tým poverili niektorého spomedzi seba. S prvou uvedenou formou organizácie valchovania súvisí aj používanie maďarského slova csapó (valchár), ktorým označovali súkenníkov v Rimavskej… čítať ďalej
(valcer, volcer, volc, valec, valček, keringő, németeš) novodobý zľudovený párový tanec rakúsko-nemeckého pôvodu. Predchodcom valčíka bol lendler. Historické korene siahajú do konca 18. storočia, keď bol valčík uvedený vo Viedni. Odtiaľ sa v priebehu 30. rokov 19. storočia šíril do Európy ako… čítať ďalej
(valok, gulok) náradie na drvenie hrúd a valcovanie obsiatych polí, aby lepšie udržali vlahu. Na veľkostatkoch sa valce začali používať od polovice 18. storočia. Do inventára menších roľníckych hospodárstiev na Slovensku prenikli až koncom 19. storočia. V kopcovitých karpatských terénoch bolo… čítať ďalej
(14. február) svätec žijúci v 3. storočí, uctievaný ako mučeník. Rímskokatolícka cirkev si v tento deň pripomína rímskeho kňaza i jeho menovca biskupa – svätého Valentína z Terni v Taliansku. Časť historikov tvrdí, že išlo o tú istú osobu. Podľa legendy bol 14. februára… čítať ďalej
etapa získavania remeselníckej kvalifikácie tovariša, ktorý 2–4 roky pracoval v dielňach iných majstrov a v iných mestách. Tým získal ďalšie poznatky o remesle a praktické skúsenosti, ktoré mu umožnili odborné zdokonalenie, osvojenie si samostatnosti a získanie finančnej hotovosti. Vandrovky smerovali do krajín s nemeckým typom… čítať ďalej
(vápenníctvo, vápnarstvo, vápňarstvo, vápeniarstvo) podomové remeslo zaoberajúce sa výrobou a predajom vápna. Na území Slovenska má pôvod v staroveku. Vo feudalizme bola výroba vápna malým regálnym právom feudálov, ktoré prenášali ako povinnosť na poddaných, pričom hlavné suroviny – vápenec a drevo… čítať ďalej
(varechárstvo) výroba dreveného riadu, spätá s výrobou dreveného náradia, pre vlastnú potrebu a na predaj. V počiatkoch feudalizmu sa výrobou dreveného riadu zaoberali na území Slovenska v horských a podhorských oblastiach. Od 17. storočia sa presunula najmä na panstvá hradov, v 18…. čítať ďalej
(10. august) svätec, mučeník, patrón kuchárov, žehliarok, uhliarov a iných povolaní, v ktorých sa prichádzalo do styku s ohňom. Podľa legendy bol v roku 258 umučený pálením na žeravom ražni. Jeho atribútmi sú ražeň (rošt), palma, kniha, mešec s peniazmi a chlieb. Bol vzývaný na… čítať ďalej
blanokrídly hmyz chovaný človekom pre jeho produkty. Včely chované na Slovensku patrili k južným plemenám. Ich prispôsobovanie sa domácim podmienkam prebieha doteraz. Do tohto procesu vstúpil aj človek ich cieľavedomým chovom. Včely sa chovali pre med a vosk, neskôr i pre… čítať ďalej
chov včiel a získavanie ich produktov. V tradičnom spôsobe života dedinského obyvateľstva malo včelárstvo charakter doplnkového zamestnania, neskôr záujmovej činnosti. Chov domestifikovaných včiel nadviazal na staršie zamestnanie – brtníctvo. Včelárstvo sa už v 11.– 12. storočí stalo súčasťou poddanského hospodárstva. Svedčia… čítať ďalej
stavba na umiestnenie včelích úľov. Jednoduchá stĺpiková konštrukcia včelína bola obitá doskami, zvrchu uzavretá pultovou strechou. Jeho predná časť bola otvorená. Do včelína sa vchádzalo z bočnej strany. Na policiach boli uložené úle, niekedy i v dvoch radoch nad sebou. Vnútro stavby… čítať ďalej
jeden z manželov, ktorému zomrel partner. Vonkajším znakom ich statusu je nosenie smútku. Vdovy-gazdiné mohli viesť gazdovstvo aj po smrti gazdu, vdovcom naďalej prináležalo postavenie gazdu. V tradičnom rurálnom prostredí súvisel ich ďalší život s usídlením manželstva a ich vekom. Ak žili doma… čítať ďalej
právo prislúchajúce výslovne len vdove, podľa ktorého mohla – pokiaľ sa druhýkrát nevydala – podľa zákonnej praxe od čias Tripartita do roku 1951 mať v držbe celý poručiteľov (manželov) majetok, užívať ho, brať z neho úžitok a prírastky, pričom vlastníkom takéhoto majetku boli… čítať ďalej
jedlo podávané večer. V tradičnom roľníckom prostredí Slovenska bola večera popri raňajkách druhým najdôležitejším denným jedlom. Podávala sa po ukončení práce a tvorili ju sýte varené jedlá. Postupne, keď sa hlavným denným jedlom stal obed, jej obsah sa menil. Jedli sa… čítať ďalej
drevená lopata využívaná pri čistení obilia viatím. Jej sekundárnym využitím bolo naberanie obilia do vriec, na rešetá, do rajtárov a pod. Napriek tomu, že zavedením strojových čističiek na obilie stratili vejačky pôvodnú funkciu, názov náradia ostal. Existovali dva typy vejačiek:… čítať ďalej
(Pascha) viacdňový kresťanský sviatok pripomínajúci udalosti ukrižovania a vzkriesenia Ježiša Krista, do roku 325 slávený v čase židovského sviatku pésah. Od 4. storočia je sviatkom pohyblivým; určuje sa podľa dátumu, na ktorý pripadne Veľkonočná nedeľa. Tou je podľa lunárneho kalendára prvá… čítať ďalej
deň, v ktorom kresťania slávia zmŕtvychvstanie ukrižovaného Krista. V mnohých oblastiach Slovenska bolo v tento deň sviatkov Veľkej noci zaužívané svätenie jedál prinášaných do kostola (na juhozápadnom Slovensku nazývané ako posvácka baránka). Jedlo sa konzumovalo spoločne a rovnako slávnostne ako na Štedrý večer:… čítať ďalej
jedlá tradične pripravované k sviatku Veľkej noci. U kresťanov je Veľká noc najväčším sviatkom. Predchádzalo mu obdobie štyridsaťdňového pôstu, príprava veľkonočných jedál bola preto radostnou udalosťou v každej rodine. Dbalo sa na to, aby bolo všetko pripravené na Veľkonočnú nedeľu – Vzkriesenie, keď… čítať ďalej
(šibák) nástroj obradného šibania v ľudovej tradícii, spojený s oslavou prebúdzajúcej sa prírody a s Veľkou nocou. Šibačkou sa symbolicky prostredníctvom mladého prútika odovzdávala sila, zdravie a sviežosť. Veľkonočné korbáče sa plietli z 1 – 8 alebo viac, najčastejšie vŕbových prútov. Z čím… čítať ďalej
posledný deň kresťanských sviatkov Veľkej noci, spojený s tradičnými obyčajmi oblievania a šibania. Do polovice 20. storočia bolo na západnom Slovensku rozšírené šibanie (šlahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených vŕbových prútov, na strednom a východnom Slovensku kúpanie a oblievanie dievčat mládencami… čítať ďalej
kvetnou nedeľou začínajúci posledný týždeň kresťanského veľkého pôstu a príprav na vyvrcholenie sviatkov Veľkej noci. V tomto týždni sa v tradičnom zvykosloví vykonávali úkony, ktoré mali pred začiatkom jarných poľnohospodárskych prác zabezpečiť v hospodárstve bohatstvo. V domácnostiach sa pripravovali a jedli iba pôstne jedlá… čítať ďalej
forma tradičnej rodiny, ktorá zahŕňa viac manželských párov aj s ich potomstvom, teda viac jednoduchých rodín. Delí sa na otcovskú a bratskú veľkorodinu. Otcovskú veľkorodinu tvoria rodičia s rodinami dvoch a viacerých detí, najčastejšie synov. V bratskej žijú bratia so svojimi rodinami bez… čítať ďalej
obydlie viacerých nerozdelených a spoločne hospodáriacich rodín. Zásady kolektívneho užívania rodinného majetku, kolektívnej výroby a kolektívnej spotreby sa vo veľkorodine prejavovali aj na kolektívnom ráze jej obydlia a v spôsobe jeho spoločného užívania. Všetci príslušníci veľkorodiny mali jedno spoločné kúrenisko, na… čítať ďalej
hospodárstvo s veľkou rozlohou pôdy v období feudalizmu a kapitalizmu. Feudálny veľkostatok nebol len výrobno-ekonomickou jednotkou, ale i politickosprávnym celkom. Jeho vlastníkmi boli panovník, šľachta, cirkev, niekedy i mestá. Kapitalistický veľkostatok vznikal na Slovensku v druhej polovici 19. storočia postupným prechodom z feudálneho. V tomto… čítať ďalej
kresťanský sviatok pripomínajúci ukrižovanie Ježiša Krista. V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou (napríklad orať, sadiť) a s predstavou o vrcholiacej predjarnej aktivite nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku. Podľa tradičných predstáv sa v noci zo Zeleného štvrtka na… čítať ďalej
(20. október) svätec, pustovník; podľa legendy kráľovský syn, ktorý z lásky k Bohu odmietol trón a okolo roku 600 slúžil ako pastier u miestneho šľachtica v Sankt Wendel v Sársku. Jeho kult sa ujal najmä v Tyrolsku a Bavorsku, časom zľudovel a v agrárnom prostredí na Slovensku sa… čítať ďalej
(vienok, koruna) súčasť úpravy hlavy mladuchy. Pôvodne bol veniec zo živých, vždy zelených rastlín (zimozeleň, rozmarín, krušpán, myrta, asparágus) a kvetov. V 20. storočí sa začal zhotovovať z umelých kvetov a rôznych ozdôb. Súčasne sa začal dopĺňať závojom. Symbolizoval slobodný stav… čítať ďalej
hnuteľný, zriedka aj nehnuteľný majetok, ktorý žena priniesla do manželstva zo svojej pôvodnej rodiny či prípadne od iného darcu. Mala naň vlastnícke právo, manžel, prípadne ostatní členovia rodiny len právo užívacie a požívacie. Výnimku tvorili veci spotrebiteľné. Veno sa tak… čítať ďalej
(zore, zornička, zornica, zornicka) planéta slnečnej sústavy pomenovaná po starovekej bohyni lásky. V tradičných predstavách na Slovensku Venuša vystupovala ako dve samostatné hviezdy: jedna sa ukazuje na oblohe ako prvá večer, druhá je nad ránom najdlhšie viditeľná. Odrazilo sa to aj… čítať ďalej
sčasti zatvorený alebo zasklený priestor chrániaci vchod do domu. V tradičných formách obydlia je veranda geneticky spätá s podstením a gánkom, predstavuje ich najmladší vývinový stupeň. Prejavilo sa to aj v jej analogických funkciách – ochrannej, komunikačnej, pracovnej, spoločenskej. V najnovších dispozičných formách obydlia… čítať ďalej
mužský tanec novodobého pôvodu. Názov je odvodený od nemeckého „werben“ (získavať, najímať, lákať), čo sa robilo pri verbovačkách (historická forma najímania mládencov do cisárskej armády), ku ktorým patrilo aj tancovanie. Vo vidieckom prostredí tieto tance v priebehu 19. storočia zľudoveli a… čítať ďalej
(vedomec, vedomník, vražec, zemský boh, pánbožko, bača, prorok) bytosť polodémonického charakteru; človek s domnelými nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami. Zaoberal sa veštením a magickým ovplyvňovaním budúcnosti neraz na hranici škodlivej mágie. Pomoc veštcov vyhľadávali tí, čo chceli poznať budúcnosť, odhaliť vinníka, páchateľa škody,… čítať ďalej
zisťovanie osudu jednotlivca na kratšie či dlhšie obdobie a jeho ovplyvňovanie magickými prostriedkami. O spojitosti veštenia aj so škodlivou mágiou svedčí fakt, že v niektorých nárečiach sa pod veštením rozumie škodlivá mágia, bosoráctvo (čarovanie). Bolo súčasťou bežného obradového života a realizovalo sa… čítať ďalej
spoločný prejav viacerých spevákov, ktorí vytvárajú rozdielne melodické a rytmické hlasy spojené do jednotného hudobného prednesu. Vokálny viachlas je vnútorne bohato regionálne, ale i žánrovo diferencovaný. Na západnom Slovensku sa využíva novšia forma terciového a sextového paralelizmu a ich voľná… čítať ďalej
spoločné obydlie viacerých hospodársky rozdelených rodín. V súvislosti s rodinným a majetkovým delením boli bežné situácie, keď jednotlivé hospodársky osamostatnené rodiny nemali možnosť postaviť si obydlia na osobitnom dvore. Vznikali preto rozličné formy spoločníckych alebo združených obydlí. Spoločnícke obydlia vznikali, keď po… čítať ďalej
kresťanské sviatky na počesť narodenia Krista; pôvodne sviatky zimného slnovratu. 25. december oslavovaný ako deň znovuzrodenia Slnka ustanovila vo 4. storočí kresťanská cirkev za deň narodenia Krista. Podľa starorímskeho vzoru sa začínajú v predvečer sviatku, na vigíliu a trvajú od 24…. čítať ďalej
hry ľudového divadla, predvádzané po domoch v období od Štedrého večera do Troch kráľov. Tematicky vychádzajú z biblických predlôh. Historickými predchodcami sú trópus Quem queritis in praesepe, pastores (Koho hľadáte v jasliach, pastieri) z 11. storočia, liturgické hry, tzv. ludi Nativitatis (hry o Narodení)… čítať ďalej
tradičné jedlá pripravované v čase Vianoc. Vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Kresťanstvo určilo trvanie vianočných sviatkov, ako oslavu narodenia Spasiteľa,… čítať ďalej
štedrovečerné obradové jedlo z nekvaseného cesta (pšeničná múka, voda) pečené vo forme (oblátkáreň) s cirkevnými symbolmi, okrúhle, oválne alebo v tvare trubičky; u gréckokatolíkov a pravoslávnych z kvaseného cesta v tvare malých koláčikov (prosfory, proskury). Oba druhy mali funkciu hostie, posvätného chleba. Odkladalo sa z nich aj… čítať ďalej
(jezuľan, polazník, kriskindl, podľažnik) znak Vianoc, novodobá forma symbolu života a prosperity, zelene. Obyčaj prinášať do domu ihličnatý stromček, zdobiť ho ovocím, ozdobami, pečivom a sviečkami sa na Slovensko šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Do vidieckej… čítať ďalej
(vyväzovanie, uzľovanie) spôsob spájania vláken, nití, prútov a iných prvkov zväzovaním, viazaním uzlov. V produkcii textilu na Slovensku sa použitím uzlov tvoril textil zo sústavy nití (viazané strapce z osnovy i zo samostatného súboru rovnobežných nití) alebo z jednej nite (frivolitky, sieťovanie). Pri… čítať ďalej
hospodárske náradie, zakončené dlhými hrotmi. Slúžili na manipuláciu s krmovinami, stelivom, hnojom, niektorými plodinami a na úpravu pôdy. Používali sa aj pri love zajacov, divých kačíc i pri budovaní hlinených stavieb. Najstaršie formy vidiel, nazývaných rázsochy, samorodnie vidly, boli zo samorastlého… čítať ďalej
má niekoľko významov, väčšinou spojených so súkromným predajom vína z vlastnej úrody: vývesný znak na súkromných vinohradníckych domoch, ktorý oznamoval, že tu práve čapujú víno z vlastnej úrody. Ako symbol sa používal už v stredoveku; od 15. storočia bola povinnosť vyvesiť viechu počas… čítať ďalej
predvečer kresťanského sviatku a pobožnosť, ktorá sa počas neho konala; oslava významnej udalosti začatá večer pred sviatkom. Vzorom kresťanskej vigílie bolo židovské slávenie pamiatky na ostražité očakávanie nočného príchodu Pána, ktorý ich vyslobodil z egyptského zajatia. V stredoveku trvali kresťanské slávnostné vigílie… čítať ďalej
