osoby bez zamestnania, ktoré sa nezdržiavali v mieste svojho bydliska, živili sa z milodarov, drobných krádeží. V uhorskom práve rozlišovaní ako samostatná sociálna skupina (živáň, čavargó). V čase prírodných katastrof a vojen sa počet tulákov vždy zvýšil a ťažko ich bolo odlíšiť od… čítať ďalej
(lat. Tulipa L.) okrasná rastlina s kalichovitým kvetom. V Európe sa udomácnila prostredníctvom tureckých vplyvov v 16. storočí. Móda pestovať tulipány prepukla najmä v Holandsku a bola príznačná pre 17. storočie. V dedinských záhradách na našom území sa tulipány začali pestovať koncom 19. storočia,… čítať ďalej
obyvatelia Osmanskej ríše, s ktorými sa obyvateľstvo Slovenska dostalo do styku počas tureckých nájazdov po bitke pri Moháči 1526, okupácie panónskej nížiny obsadením Budína 1541 až po 1685, keď bol Budín znovu získaný. Stopäťdesiat rokov tureckého ohrozovania a okupácie zanechalo stopy aj… čítať ďalej
(svätodušné sviatky, Letnice, Zelené sviatky, Rusadlá) pohyblivé kresťanské sviatky slávené sedem týždňov po Veľkej noci. Staroslovanský názov Turíce je odvodený od zvieracej masky tura, dominantne zastúpenej v jarných ochranných a obetných obradoch. Názov Rusadlá, používaný na východnom Slovensku, súvisí pravdepodobne s názvom… čítať ďalej
(turôň, chriapa) fašiangová maskovaná postava. Ojedinele sa používala aj v iných zvykoch. Názov je odvodený od tura, zvieraťa symbolizujúceho silu a plodnosť (na Slovensku vyhubený v 17. storočí). Maska predstavuje volskú hlavu držanú na tyči, s otvárateľnou papuľou (chriapou) a so zvoncami… čítať ďalej
mliečny výrobok zo zohriateho kyslého kravského mlieka. Z mliečnej zrazeniny sa nechala v plátenej utierke alebo v cedáku odkvapkať srvátka. Čerstvý tvaroh sa používal na dochucovanie jedál, najmä cestovín, ako plnka do koláčov a predával sa aj na trhoch. V oblastiach západného… čítať ďalej
(rinek, piac, pľac) trh prevažne s poľnohospodárskymi produktmi, surovinami a potravinovými článkami, konaný týždenne v určených dňoch počas celého roka. Už v 18. storočí sa týždenné trhy konali na Slovensku takmer v každom meste a mestečku a vo väčších vidieckych sídlach. V 1. polovici 20. storočia si… čítať ďalej
súvislý blok pracovných dní spojený s pobytom ekonomicky aktívnych osôb mimo miesta trvalého bydliska. Týždňovku charakterizuje pravidelná týždenná dochádzka do zamestnania na väčšiu vzdialenosť, ktorá neumožňuje každodenný návrat do miesta bydliska. V minulosti bola týždňovka typická najmä pre osoby pracujúce v baníctve a… čítať ďalej
mladistvá osoba, pripravujúca sa na povolanie remeselníka, živnostníka, obchodníka u samostatného majstra dohodnutým inštitucionalizovaným spôsobom. Majster prijal chlapca vo veku 11 až 14 rokov na skúšku, počas ktorej zisťoval jeho fyzické schopnosti a morálno-vôľové vlastnosti ako predpoklad úspešného vykonávania remesla. Po skúšobnej dobe… čítať ďalej
tradičné spôsoby ochrany potravín s cieľom uchovania ich konzumovateľnosti na dlhší čas. Pri samozásobiteľskom spôsobe hospodárenia bolo snahou roľníckej rodiny vytvoriť dostatočné zásoby potravín. K tradičným spôsobom uchovávania patrilo chladenie, sušenie, solenie, údenie a kvasenie potravín. Na krátkodobé uchovanie sa mäso a… čítať ďalej
(rechtor, kantor) osoba, ktorá vyučuje v škole, pomáha výkladom a precvičovaním, stálym pôsobením v získavaní vedomostí a zručností. Učiteľ mal cez svoju kultúrno-vzdelávaciu prax dosah aj na celé spoločenstvo obce. Keďže až do reforiem Márie Terézie Ratio Educationis v roku 1777, ktoré… čítať ďalej
nástroj na individuálny lov rýb pomocou háčika s návnadou. Poznali ju už starí Slovania. Chytanie rýb na udicu bola menej efektívna technika rybolovu a vyskytovala sa len sporadicky. Základnou súčasťou udice bol háčik z dreva alebo kosti, neskôr z kovu, ktorý si vyrábali… čítať ďalej
pálenie a predaj dreveného uhlia. Jeho počiatky na území Slovenska súvisia s rozvojom spracovania kovov (3. tisícročie pred n. l.). Uhlie sa najskôr pálilo v jamách, neskôr uložené na kopách – mílach, milieroch – rozličného tvaru. Spotreba dreveného uhlia rástla od 13…. čítať ďalej
(prieloh, tlaka, ugor, parlag) – rok odpočívajúca pôda z regeneračných dôvodov. Existencia úhoru bola známa už v agrárnej kultúre Slovanov ako dôsledok extenzívnych foriem poľnohospodárstva a im zodpovedajúcich osevných postupov. Pri trojpoľnom hospodárení predstavoval úhor tretinu obhospodarovanej pôdy. V praktizovaní úhorov má pôvod… čítať ďalej
príbuzenské termíny pre matkinho brata a jeho ženu, paralelné k pomenovaniu strýko, stryná. Rozlišuje sa nimi otcovská a materinská línia príbuzenstva. Názov ujčiná, odvodený od uja, čoraz častejšie nahradzuje nediferencujúci termín teta, pôvodne určený pre otcovu, matkinu sestru. Miestami sa pomenovanie… čítať ďalej
(húkanie, výskanie) forma expresívneho vokálneho prejavu žien, pri ktorom sa využíva akustika voľného priestoru. Slúžilo ako jeden zo spôsobov komunikácie na diaľku pri práci (napr. pasenie kráv, pri senách, v lesnej škôlke), ale aj pri jánskych piesňach. Názov vychádza z asémantického textu,… čítať ďalej
(uklakuvaná, učapovaná, kolenový, čupkaný, zmáčaný, segedinka) párový krútivý tanec starého i nového štýlu. Základ choreografickej časti tvorili príznačné motívy ukľakovania a čupkania – ide o kombinácie perovaní až skokov, podrepov, drepov a kľakov v rozličných pozíciách, rytmoch, držaniach, na mieste alebo pri… čítať ďalej
národnostná menšina žijúca rozptýlene prevažne v severovýchodnej časti Slovenska. Sformovala sa po 2. svetovej vojne pod vplyvom ukrajinizácie z pôvodného obyvateľstva tejto oblasti – Rusínov. Už pred 2. svetovou vojnou existovala v rusínskom prostredí popri rusínskej a ruskej i ukrajinská orientácia, ktorú zastávala… čítať ďalej
človekom zhotovený príbytok včiel. Rozrezané pne stromov so včelími hniezdami možno považovať za prvé formy úľov. Ich prenesenie k obydliam ľudí možno označiť za prechod od brtníctva k cieľavedomému včelárstvu. Tieto prirodzené príbytky včiel sa napodobňovali i pri výrobe ďalších úľov –… čítať ďalej
(fiktívne príbuzenstvo) druh príbuzenského vzťahu založeného z vôle osôb. Potvrdzoval ho obradný akt. K umelému príbuzenstvu patria rozličné tradičné formy kmotrovstva (mládenecký krst, kmotrovstvo na robotách). V zmysle vytvorenia umelého príbuzenského vzťahu sa sem zaraďuje aj duchovné príbuzenstvo i príbuzenstvo z adopcie. Medzi… čítať ďalej
oplachovanie tela alebo predmetov tekutinou, najčastejšie vodou. Tvorilo základ telesnej hygieny a niektorých liečebných praktík. V duchovnej kultúre bolo považované za magický očistný a prosperitný úkon. Charakteristické je pre obrady prechodu – prvý kúpeľ novorodenca, svadba, pohreb a významné dni cyklických… čítať ďalej
jedna z najstarších foriem uzavierania manželstva, známa mnohým kultúram sveta. V evolučnej teórii sa považuje za univerzálny stupeň predchádzajúci kúpe nevesty. Novšie názory pochybujú o jeho všeobecnej platnosti, keďže išlo o akt násilia, ktorý bol v rozpore s obyčajovým právom. Už veľkomoravský zákonník to považoval za protiprávny… čítať ďalej
(vampír, sotana, nezdrevenetý, nelapši) poverová bytosť ľudskej, zriedkavejšie zvieracej podoby; mŕtvola človeka, ktorý po zdanlivej smrti a pochovaní za určitých okolností oživuje svoje vlastné, v hrobe nezotleté telo a vracia sa na svet. Vyciciava ľuďom, najmä deťom, ale aj zvieratám krv…. čítať ďalej
spôsob, ktorým stena získala konečný vzhľad. Steny zrubových stavieb boli pôvodne oblé a bez ďalšej povrchovej úpravy. Až postupom času sa začali okresávať, aby vznikla čo najkompaktnejšia a z vnútornej strany hladká stena. Popri holom zrube sa vyskytoval aj zrub, ktorý bol… čítať ďalej
(25. máj) svätec, patrón vinohradov a krčmárov. Roku 230 bol umučený Urban I., na ktorého ľudová predstavivosť preniesla črty biskupa Urbana Langerského, ktorý žil v 5. storočí a podľa legendy sa pred prenasledovaním ukrýval vo vinohrade. Túto kontamináciu ovplyvnil aj dátum… čítať ďalej
(z lat. urbarium – mestská pozemková kniha) súpis pozemkového majetku a povinností jeho užívateľov, poddaných, v období feudalizmu. Na Slovensku sú urbáre známe od 15. storočia. Vypracúvali sa pre obce podľa jednotlivých feudálnych panstiev. Jednotné urbáre sa zaviedli r. 1767 urbárskou reguláciou… čítať ďalej
(urbariát, urbárske spoločenstvo, spolok bývalých urbarialistov, urbársky spolok) samosprávne spoločenstvo roľníkov s podielovým vlastníctvom na bývalých zemepanských majetkoch. Po zákonnom zjednotení vzťahov medzi poddanými a zemepánmi (urbárska regulácia 1767) sa v úradných dokumentoch poddaní a želiari nazývali urbárskymi poddanými a pôda… čítať ďalej
horná, tučnejšia vrstva ovčej srvátky. Srvátka, ktorá zostala v kotle po vybratí hrudy ovčieho syra, sa ohrievala nad vatrou dovtedy, kým sa nezačali na povrchu objavovať bubliny. Kotol sa odstavil z ohňa a zo srvátky sa zobrala vrchná hustá vrstva – urda…. čítať ďalej
(urečenie, úrek, úrok, ušknutí, zočina, z očí, z očí mu prišlo, z očí mu zavadilo) podľa tradičných názorov ochorenie ľudí i zvierat, spôsobené pohľadom druhej osoby. Časté bolo u detí. Prejavovalo sa náhlou nevoľnosťou, plačom, zívaním. V Zemplíne ho mohlo vyvolať aj… čítať ďalej
(popolnica) schránka s popolom, nedohorenými zvyškami kostí mŕtveho a predmetmi, ktoré tvorili jeho výstroj do záhrobia. Urny, známe od neolitu, mali v rozličných obdobiach a kultúrach rôzny tvar – imitovali siluetu ľudského tela, hlavy človeka alebo boha, boli zmenšeninami príbytku a iných… čítať ďalej
súhrn dopestovaných plodín v hospodárskom roku. Úroda patrila k najvyšším hodnotám v roľníckej rodine. Od nej záviselo materiálne zabezpečenie jej členov na celý ďalší hospodársky rok i ďalšie zveľadenie gazdovstva. Snahe zabezpečiť čo najvyššiu úrodu bola podriadená organizácia poľnohospodárskych prác, rodinného života, normy spoločenstva,… čítať ďalej
(húser, vyskočené platničky, seknuté v krížoch, ľadva, hexenšus) bolesti v krížovej časti chrbta, znemožňujúce chorému vzpriamiť sa. Podľa tradičnej predstavy mohla úsad spôsobiť striga, ktorá chorého čarovaním postrelila. Čary malo premôcť prudké švihnutie po chrbte brezovým prútom alebo metlou z brezy. Za… čítať ďalej
stará plošná miera, za feudalizmu súčasne aj daňová jednotka (sessio, porta). Predstavuje takú rozlohu ornej pôdy a lúk, ktorá umožňovala reprodukciu roľníckej rodiny, pre feudálnu vrchnosť zabezpečovala feudálnu rentu a pre štát daňový príjem. Bola základnou hospodárskou a daňovou jednotkou,… čítať ďalej
súhrn spôsobov uchovávania poľnohospodárskych produktov na dlhší čas s účelom zachovať ich na konzumovanie, skrmovanie, sejbu a sadbu. Jednotlivé plodiny predstavujú špecifický biologický materiál, preto vyžadujú rozdielne podmienky aj na zachovanie jeho vlastností. Plodiny treba zabezpečiť i pred krádežou a… čítať ďalej
spôsoby uchovávania zeleniny na mimosezónne obdobie, za účelom neskoršieho konzumovania, predaja, sejby. Jednotlivé druhy zeleniny si vyžadovali rozdielne podmienky na zachovanie ich vlastností. Viaceré regióny Slovenska boli zamerané na pestovanie rozličných druhov zeleniny určenej na predaj, predstavovali tak hlavný zdroj… čítať ďalej
ustálený výrok, ktorý metaforicky pomenúva určitú situáciu alebo stav. Úslovie tvorí medzistupeň v rade súslovie, úslovie, povrávka, porekadlo a príslovie. Úslovie je krátke, prevažne konštatujúce (už je zbožie na rukách; nikde mu nevonia). Nemá zovšeobecňujúci ani poučný charakter, hoci sa vyskytuje… čítať ďalej
piesne spievané pri uspávaní alebo kolísaní detí. Obsahom uspávaniek sú motívy privrávania sa k dieťaťu, zmienky o speve, príprave jedla či citovom rozpoložení mladej matky. Časté je použitie zvukomalebných slov (haju, haju; beliže mi, beli), opakovanie (usniže mi, usni) či hravé texty… čítať ďalej
(ručník, hantuch) textília z konopného, ľanového alebo bavlneného plátna (šírka zvyčajne 40-50 cm, dĺžka 80-150 cm), slúžiaca na osobnú hygienu, ale aj ako dekoratívny bytový doplnok alebo obradový predmet. Uterák na utieranie bol zavesený na klinci blízko dverí alebo priamo na dverách, dával sa… čítať ďalej
(chlp) základný prvok textilnej kultúry na spájanie a skracovanie vláken, nití, motúzov a tvorbu viazaného textilu. V tradičných predstavách symbol kontinuity, kontaktu, spojenia mužského a ženského princípu, dohody, osudu, s ktorým je človek zviazaný; všeľudský symbol, ale aj magický prostriedok. Rozväzovanie uzla… čítať ďalej
vzduchozvučný nástroj. Je zdrojom rôznych zvukov, ktoré slúžia na napodobenie hlasu zvierat. Vábničkou môže byť prirodzený materiál, alebo je špeciálne zhotoveným nástrojom. Môže to byť steblo trávy, obilia, list alebo kus kôry, ktorý sa zakliesni medzi palce alebo medzi ukazovák a… čítať ďalej
(úvod, vývodky) obradová očista šestonedieľky; ukončenie obdobia, počas ktorého bola žena považovaná za nečistú. Má predkresťanský pôvod. Kresťanský očistný rituál, ktorý sa neskôr stal dominantným, pozostával z posvätenia rodičky kňazom a obídenia oltára s horiacou sviečkou v ruke. Na vádzku išla rodička v sprievode… čítať ďalej
drevená nádoba okrúhleho alebo oválneho tvaru. Vahan bol široký cca 30–40 cm a na okrajoch mal prečnievajúce okraje. Vyrábal sa z klátu topoľového alebo osikového dreva rozštiepeného na polovice. Sekerou sa vysekalo vnútro nádoby, ktoré sa oblou motyčkou vydlabalo a vyhladilo. Vonkajšej… čítať ďalej
škrupinou alebo kožovitým obalom chránená vaječná bunka vtákov a iných vajcorodých stavovcov. Súčasťou stravy boli vtáčie vajcia, získané zberom v prírode a chovom hydiny. Jedenie vaječných pokrmov malo aj symbolický význam (podanie praženice na znak súhlasu pri priezvedách) a obradový (pri… čítať ďalej
jedlá pripravené z vajec alebo z vajec a iných surovín. Najbežnejším vaječným jedlom v tradičnej slovenskej kuchyni bola praženica (jaječnica, pankúch, škvarenina). Najčastejšie sa pripravovala na upraženej údenej slanine s cibuľou, ktorá sa zaliala vajcami rozmiešanými s trochou mlieka a múky. Obyčajne… čítať ďalej
(valek) jednoduchý rybársky pletený nástroj. Bol známy v celej oblasti Karpát a doložený z mnohých iných častí sveta. Tvoril ho 2–8 m dlhý zväzok najčastejšie vŕbového alebo jelšového prútia, previazaný povrazom alebo povrieslami. Val ľudia ťahali alebo tlačili po vode, aby sa do… čítať ďalej
príslušník pastierskeho obyvateľstva, ktoré v rámci valaskej kolonizácie prišlo na územie Slovenska. Pomenovanie valach postupne strácalo etnickú charakteristiku a označovalo obyvateľov prevažne horských oblastí, ktorí sa zaoberali pastierstvom a chovom oviec; pomenovanie vykastrovaných samcov niektorých druhov dobytka; názov ľudového tanca; názov rajtára… čítať ďalej
druh plstenej vlnenej obuvi remeselnej výroby. Názov pochádza od techniky ich zhotovenia tzv. váľaním, t. j. plstením. Vyrábali ich prešovskí a bardejovskí klobučníci (najstaršia zmienka o výrobe je z r. 1724) na objednávku alebo na predaj na jarmokoch. Na váľanky sa používala… čítať ďalej
(lakťový tanec, na duby) regionálne príznačný spôsob krútenia páru alebo dvojice žien v miernom tempe v tesnom čelnom objatí a s príznačnými bočnými úhybmi bokov a drieku tancujúcich; obmena párových krútivých tancov starého štýlu. Obyčajne pozostával z dvoch choreografických častí: predspev v otvorenom držaní tanečného… čítať ďalej
