Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

technická plodina

úžitková rastlina určená na domácke, manufaktúrne a priemyselné spracovanie. Medzi najstaršie druhy patrili ľan a konopa, ktoré sa spracovávali na textílie a olej. V južných oblastiach Slovenska sa pestoval kvalitný sladový jačmeň, pestovanie ktorého podnietilo vznik osobitného odvetvia pri výrobe piva… čítať ďalej

tehliarstvo

domácka, remeselná a továrenská výroba tehál. Rozvoj tehliarstva bol spätý s rozvojom miest. Hlina na výrobu tehál z hliniska sa najskôr zmiešala s vodou a premiesila sa (prekopaním, šliapaním, neskôr strojovo). Potom z nej ručne alebo vo formách tvarovali tehly, ktoré sušili v sušiarňach alebo… čítať ďalej

tehotenstvo

(ťarchavosť, druhý stav, v tiaži, požehnaný stav, samodruhá) stav, keď sa v tele ženy z oplodneného vajíčka vyvíja nový jedinec. Podľa tradičných predstáv mohla budúca matka svojím správaním ovplyvniť zdravie, vlastnosti, vzhľad a budúcnosť dieťaťa, preto musela dodržiavať množstvo zákazov. Nesmela sa pozerať… čítať ďalej

telesná hygiena

činnosti zamerané na zabezpečenie čistoty tela a telesného zdravia. Základom telesnej hygieny bolo denné umývanie chladnou vodou ráno a pred jedlom. V sobotu večer alebo v nedeľu ráno sa umývalo teplou vodou do pol tela alebo bolo kúpanie v koryte. Častejšie bolo kúpanie detí… čítať ďalej

temlov

vrece z kože na uskladnenie bryndze. Kozia alebo ovčia koža sa používala obrátená vlnou dovnútra, hermeticky uzavretá zašitím všetkých otvorov (predné, zadné nohy) a stiahnutá v oblasti hrdla. Pôvod slova temlov sa odvodzuje z maďarského slova tömlő, čo znamená vrece. Karpatskí pastieri, najmä v Rumunsku… čítať ďalej

tenkeľ

(pšenica špaldová) obilnina, druh archaickej pšenice. V období feudalizmu tenkeľ pestovali predovšetkým poddaní. Darilo sa mu na klčoviskách a v podhorskej pôde. Jeho pestovanie pretrvalo v niektorých oblastiach (Hont) až do začiatku 20. storočia. Bol obilninou chudobných vrstiev obyvateľstva. Pestoval sa v odrodách –… čítať ďalej

terakota

porézny výrobok z raz pálenej neglazovanej a nepatinovanej červenkastej, respektíve oranžovočervenej hliny. Menšie terakotové figurálne sošky boli známe už v praveku. Výrobu terakoty priviedli na vysoký stupeň umeleckej dokonalosti Rimania. Ich vplyvom sa na naše územie dostali medzi inými importovanými druhmi keramiky… čítať ďalej

terina

fajansová alebo porcelánová hlboká okrúhla alebo oválna polievková misa s pokrievkou a zvyčajne ozdobnou úchytkou. Pôvodne súčasť obedovej súpravy používanej vyššími spoločenskými vrstvami. Fajansové teriny začali v Boleráze a Stupave vyrábať v 2. štvrtine 19. storočia bývalí pracovníci holíčskej manufaktúry pod vplyvom… čítať ďalej

tesárstvo

remeslo špecializované na opracovanie guľatiny a na zhotovovanie drevených stavieb, krovov, technologických zariadení (mlyny, valchy, mangľovne, stupy), mostov a lávok, v stredoveku aj opevnení, lešení a debnení na stavbách, i nábytku. Na Slovensku je celkovo známych 6 samostatných tesárskych cechov (najstarší v Bratislave… čítať ďalej

tesť, testiná

(tesťovci) príbuzenské termíny pre otca, matku manželky; pri ich oslovovaní sa nahradzujú pomenovaniami pre vlastných rodičov. Paralelné používanie s názvami svokor, svokra pre mužových rodičov ustupuje. Miestami (napr. na Orave) existujú ako rovnaké názvy pre ženiných i mužových rodičov.

teta, tetoš

(cetoš, tetkoš) otcova, matkina sestra a jej muž. Paralelné príbuzenské termíny k názvom strýko, stryná, ujo, ujčiná a i. Termín tetoš a varianty s postupným zjednodušovaním príbuzenskej terminológie ustupujú. Iný vývoj má termín teta, ktorý je čoraz viac rozšírený, prechádza aj na… čítať ďalej

textil

súhrnné označenie textilných surovín (vláknitých i nevláknitých), z nich zhotovených produktov a textílií v ručnej výrobe textilu. Textilnými produktmi sú plstený, skrúcaný (nite a šnúry), pletený, tkaný a viazaný textil zhotovený z nití a šnúr. Textílie sú predmety zhotovené z textilu za určitým účelom… čítať ďalej

tkáčstvo

tkanie tkanín ako domácka a remeselná výroba. Až do vzniku továrenskej výroby bola produkcia plátna na území Slovenska založená na domáckej výrobe. Tkanie plátna už v stredoveku, no najmä v 18. a v 1. polovici 19. storočia bolo na Spiši, Orave,… čítať ďalej

tkanie

spôsob zhotovovania textilu, založený na pravouhlom krížení dvoch sústav nití – osnovy a útku. Mechanicky oddeľované skupiny nití osnovy sa podľa vopred určeného poriadku striedavo pohybujú smerom hore a dolu, pričom sa zivou (štrbina medzi vrstvami nití) prevlieka útok. Prípravou… čítať ďalej

tkanina

textil zhotovený tkaním. Najbohatšia skupina domácky a remeselne ručne zhotoveného textilu. Základný materiál na výrobu odevu, bytových a hospodárskych textílií. Podľa druhu nití boli tkaniny ľanové, konopné, vlnené, bavlnené, ľanovo-bavlnené a pod. Z nití z rastlinných vláken bolo plátno, z vlny splsťované (súkno)… čítať ďalej

tlačenie obilia

(vydupávanie obilia) mlátenie obilia pomocou hospodárskych zvierat. Na južnom Slovensku sa sporadicky udržalo do 30. rokov 20. storočia. O jeho existencii v období feudalizmu nemáme skoro nijaké historické doklady, ojedinele sa spomína v 18. storočí. Pravdepodobne ide o importovanú techniku, ktorá bola známa… čítať ďalej

tlačenka

(matej, prešburšt, prešvuršt, šajt, švankés) mäsový výrobok pripravovaný pri zabíjačke. Pri domácej zabíjačke sa do tlačenky dávalo tučnejšie mäso, vnútornosti a kožky, ktoré obsahujú glejovité látky. Koža sa varila osobitne, studená sa posekala alebo pomlela. Uvarené, na kúsky pokrájané a… čítať ďalej

tokárstvo

remeselná a domácka výroba točených úžitkových predmetov z dreva. Tokári pracovali technikou založenou na princípe tvarovania dreva špeciálnymi nožmi, dlátami v rotačnom pohybe dreva súmerne podľa osi. Vyrábali tkáčske a pradiarske náradie, kuchynský riad, hračky, jarmočné píšťalky, ale aj náboje kolies, tvarované… čítať ďalej

Tomáš

(21. december) svätec, patrón furmanov, murárov, lesov. Jeden z prvých Kristových učeníkov, apoštol. Nazývali ho neveriaci Tomáš, lebo neveril v zmŕtvychvstanie Krista, kým sa nepresvedčil na vlastné oči. Zobrazovaný býva v kutni a jeho atribútom je murárske pravítko. V tradičnej kultúre Slovenska bol jeho… čítať ďalej

topánky

(črievice, strevíce) druh nízkej koženej mužskej a ženskej obuvi. Topánky boli remeselnej alebo priemyselnej výroby z jemnej kože (karmazínu, kordovánu, safiánu, boxu), zvyčajne čiernej farby. Mužské topánky mali nízku sáričku, ktorá sa vpredu šnurovala. Ženské topánky boli buď bez sáričky, zapínali… čítať ďalej

torta

jemné pečivo okrúhlej formy, výrobok cukrárskeho charakteru. Cukrárska výroba sa v Európe rozvíjala od 16. storočia, keď sa začal dovážať tzv. koloniálny tovar, najmä kakao, trstinový cukor, koreniny a iné aromatické látky. V tom období vznikli receptúry aj na jemné maslové cesto,… čítať ďalej

tovariš

remeselník po skončení učebného pomeru, spravidla na vandrovke, pracujúci za mzdu. Tovariš predstavoval v príprave na samostatné vykonávanie remesla medzistupeň medzi učňom a majstrom. Inštitúcia tovariša sa vyvinula v oblastiach s nemeckým typom cechov. Samostatné tovarišské cechy existovali od 15. storočia. Na čele cechu… čítať ďalej

tradičná kultúra

vrstva kultúry, ktorá v rámci ľudovej kultúry predstavuje kultúrne dedičstvo. Tvorí relatívne uzavretú štruktúru kultúrnych javov, ktoré vznikali v predchádzajúcich etapách vývoja konkrétnych lokálnych spoločenstiev. Ich formálne a funkčné vlastnosti majú historicky ohraničené opodstatnenie: javy materiálnej kultúry súvisia s vývinom miestnych foriem hospodárenia… čítať ďalej

tradičná ľudová kultúra

pojem zaužívaný v spoločenskej praxi (menej v etnológii). Obsahuje dva vzájomne sa prekrývajúce princípy, a síce tradičnosť a ľudovosť. Pod tradičnosťou rozumieme medzigeneračné prenášanie, ale aj výsledok tohto procesu, ktorým sú hmotné produkty, idey, technológie, kultúrne vzory, návyky, pravidlá a podobne, zdedené… čítať ďalej

tradičná oblasť

menšie územie, oblasť, ktorá má prirodzené územné vymedzenie, vlastné pomenovanie a existenciu regionálneho povedomia jej obyvateľstva. Hranice tradičnej oblasti sú dané buď geograficky, alebo vznikli v priebehu historického vývoja hospodárskych, spoločenských a kultúrnych podmienok. Na Slovensku sa veľká časť tradičných oblastí… čítať ďalej

tradičný odev

odev, ktorého skladba aj existencia je založená na tradícii. Najvýznamnejším znakom tradičného odevu je veľký počet lokálnych a regionálnych dobových foriem, ich výzdoba a farebná pestrosť. Medzi charakteristické znaky patrí takisto stálosť foriem a veľmi pozvoľný vývin. Vznik tradičného odevu… čítať ďalej

Traja králi

(6. január) kresťanský sviatok Zjavenia Pána, príchodu biblických mudrcov z východu do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Ježišovi a obetovali mu zlato, kadidlo a myrhu; deň, ktorým v liturgickom kalendári končí vianočný cyklus. Cestu kráľom podľa legendy ukazovala hviezda. Ich počet a… čítať ďalej

traja zamrznutí muži

(Traja zmrzlí, Traja ľadoví svätí – Pankrác, Servác, Bonifác, 12.-14. máj) súhrnné pomenovanie pre dni svätcov, keď sa podľa pranostík citeľne ochladí, hrozia studené dažde, prízemný mráz, čo má význam najmä pre vinohradníkov a ovocinárov. V prípade hrozby mrazov sa dodnes v sadoch a… čítať ďalej

trak

(porvaz, povraz, štranek, štrangy, buťor, kocor, kötél) jednoduchá pomôcka na prenášanie rozličných bremien, zhotovená z doma tkaného plátna, niekedy aj z viacerých spletených povrázkov. Staršiu formu predstavuje trak upletený z lipového lyka.

transhumancia

forma extenzívneho chovu oviec, pri ktorej po celý rok migrujú pastieri so svojími stádami, vyhľadávajúc vhodné pasienky. V lete sa ovce pásli na horských pasienkoch, v zimnom období sa sťahovali do klimaticky prajnejších nížinných oblastí. V systéme transhumancie – na rozdiel od nomádizmu… čítať ďalej

transport

spôsoby a prostriedky nosenia, ktorými človek premiestňuje náklady a bremená výlučne pomocou vlastnej sily, to znamená ťahaním alebo nosením bez pomoci zvieracej sily alebo dopravných prostriedkov. K takýmto spôsobom patrí nosenie nákladov priamo v rukách, na pleci, na chrbte. Inou formou transportu… čítať ďalej

trasakovanie

technika výzdoby keramického riadu, ktorej princípom bolo, že farbivo z rožka vytekalo na polotuhý povrch nádoby, predtým poliatej vrstvou farebnej hlinky. Ďalšia farebná hlinka vytekajúca z rožka sa za mokra spojila s nedosušenou základnou vrstvou. Pri otáčaní hrnčiarskeho kruhu tým vznikol zvláštny hnedo-zelený… čítať ďalej

trávnice

(lúčne, lúkové, poľové, polanské, v poli a ďalšie) žáner lyrických piesní spätých s prácou žien pri hrabaní a sušení sena. Patria do skupiny lúčnych piesní. Spievali sa najmä na horských lúkach stredného Slovenska. Trávnice spievali dievčatá a ženy počas oddychu a… čítať ďalej

trepák

(harfa) nástroj na roztrepávanie zrazeného ovčieho mlieka – súčasť bačovského riadu. Bol zhotovený z jedného kusa dreva.

trepanácia lebky

otvorenie lebečnej dutiny chirurgickým zákrokom. Otvor s priemerom asi tri centimetre na temennej alebo čelovej časti lebky vyškrabali alebo vznikol odstránením kúska kosti, oddelného navŕtaním dierok tesne vedľa v kruhovej línii. Otvorom mal podľa tradičných predstáv odísť duch spôsobujúci napríklad bolesť hlavy, alebo… čítať ďalej

trh

forma obchodovania na verejnom sídelnom priestranstve. Zásobovanie obyvateľstva potravinami si vyžadovalo každodenný prísun tovaru, a preto sa trhy na poľnohospodárske produkty a suroviny, potravinové články konali týždenne v určité dni, kým výkladné výročné jarmoky s článkami denných potrieb nepoľnohospodárskeho charakteru sa poriadali… čítať ďalej

trhance

(halušky, škubance, tarhoňa, ťapky) tradičná cestovina pripravená trhaním tuhého cesta na kúsky. Trhance sa v tradičnej slovenskej kuchyni jedli dochutené tvarohom, bryndzou, dusenou kapustou a pod. ako samostatné sýte jedlo. Drobnejšie trhance sa zvykli zavárať do polievok.

trlica

(kvačkačka, lomka, sekačka trepačka) náradie na oddeľovanie drevnatej časti stoniek ľanu a konopy od vláken. Stonky sa na zemi, kameni, kláte drúkom, piestom, v stupách drvili, alebo sa lámali na lámačke, častejšie na trlici. Skladala sa z dvoch vodorovných, na výšku stojacich… čítať ďalej

trojčenie

špecifická technika hry na slovenských pastierskych píšťalkách a dvojkách (dvojitých píšťalách). Hráč prenáša na ne praktiky hry z fujary tým, že tri vrchné hmatové dierky sú prstami stále uzatvorené, zatiaľ čo nápev sa hrá len pomocou troch nižších hmatových otvorov. Tým sa… čítať ďalej

Trojica najsvätejšia

(lat. Trinitas Dei) v kresťanstve symbol Boha v trojjedinosti troch božských postáv: Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého. Založená na symbolike magického čísla 3, do kresťanskej symboliky prevzatá z pohanských verských predstáv. Za cirkevnú dogmu vyhlásená r. 381, za cirkevný… čítať ďalej

trojkráľová hra

(chodenie s hviezdou, Traja králi) ľudová hra zobrazujúca biblických mudrcov, ktorí sa idú pokloniť Ježiškovi (evanjelium podľa Matúša 2, 1-11). V rôznej podobe ju z domu do domu predvádzali chlapci v mnohých oblastiach Slovenska. Zobrazovali Gašpara, Melichara a Baltazára, štvrtým bol Hviezdonos alebo… čítať ďalej

trojpoľné hospodárenie

extenzívny spôsob hospodárenia s pôdou. Ako poľnohospodársky systém sa v Európe rozšíril v 13.–14. storočí. Bol výsledkom feudálnej ekonomiky, ktorá preň utvárala potrebné podmienky. Na Slovensku zanikol koncom 19. storočia. Jeho podstatou bolo rozčlenenie chotára na tri časti (hony, lány, podíle, taraty)…. čítať ďalej

trpaslík

(piadimužík, Laktibrada) démonická bytosť ľudskej podoby súvisiaca s predstavami o skalných a horských duchoch; často sa prelína s predstavami o permoníkoch a lútkach. Pôvodne boli prejavy i vzhľad týchto bytostí zrejme rozdielne podľa prostredia výskytu a ich pôsobenie odlišné podľa funkcií, ktoré im ľudová… čítať ďalej

trubky

skupina hobojkových a klarinetových nástrojov. Vyrábali si ich deti z rôznych rastlinných alebo organických materiálov. Podľa toho, z čoho ich zhotovili, sa nazývali trubka z trávy, obilia, púpavy, vŕby, husieho brka, kukuričná trubka… Sú príbuznou skupinou s jazýčkovými nástrojmi (prdákmi, furgačkou) a nazývajú… čítať ďalej

trúby

drevené alebo z kôry vyhotovené ľudové hudobné nástroje. Zvuk sa tvorí kmitaním pier, ktoré sa prenesie a zosilní v rezonančnej trubici. Nástroj sa môže rozozvučať aj pomocou do nátrubku vytvarovaného konca trubice alebo do samostatného nátrubku, ktorý sa zasunie do ústia trúby…. čítať ďalej

truhla na potraviny

(žigla, štok, pajstruna, šafáreň) druh odkladacieho nábytku na uskladnenie potravín. Truhly na potraviny boli dlhšie a užšie ako truhly na šaty, s doskovými nohami, vo vnútri rozdelené na viacero priečinkov. Slúžili na uloženie strukovín, múky, masti alebo mlieka. Ich miesto bolo… čítať ďalej

truhla na šaty

druh odkladacieho nábytku na uloženie odevu a textilu. Z hľadiska konštrukcie možno truhly na šaty rozdeliť na dve skupiny. Starším druhom sú truhly z tvrdého dreva (škriňa, súsek) stĺpikovej konštrukcie, so stenami zhotovenými šindľovou technikou, s plochým alebo sedlovým vrchnákom, zdobené rytým geometrickým… čítať ďalej

tržnica

priestor alebo účelová stavba na stánkový predaj. V tržniciach sa pôvodne sústreďovala tovarová výmena prevažne potravinových článkov. Konzumné tržnice zakladali zamestnávatelia v období kapitalizmu pri svojich priemyselných podnikoch ako záväzné predajne pre robotníkov. S výstavbou trhových stavieb sa začalo na Slovensku začiatkom 20. storočia… čítať ďalej
Preskočiť na obsah