Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

susedské právo

súhrn obyčajovoprávnych noriem, ktoré upravovali vzájomné vzťahy majiteľov vedľajších a blízkych nehnuteľností v intraviláne a extraviláne obce vzhľadom na usporiadanie a užívanie majetku. Susedské normy mali rôzne odchýlky, podmienené zástavbou v obci, charakterom chotára a rozmiestnením polí zamestnaním a zaužívanou tradíciou. Týkali… čítať ďalej

súsek

(štok, škriňa) prenosná zásobnica na obilie. Uskladnenie obilia v súseku bolo najrozšírenejším spôsobom v celej karpatskej oblasti od stredoveku. Súseky predstavovali širokú škálu foriem, ktoré spájala truhlovitá podoba a tesárska technika zhotovenia. Súseky s dvojspádovým klopeným vekom sarkofágovitého typu sa využívali aj… čítať ďalej

sušiareň ovocia

hospodárska stavba slúžiaca na sušenie ovocia dymom alebo umelým teplom. Budovali sa v intraviláne obce v záhradách alebo na extravilánnych priestranstvách s ovocnými stromami, vzdialené od obydlia z dôvodu prípadného nebezpečenstva požiaru. Zvlášť archaické formy sa zachovali na východnom Slovensku a na Gemeri; oblá… čítať ďalej

sústredené osídlenie

sídelné jednotky (usadlosti, obytné, hospodárske, výrobné, technické, spoločenské objekty) sústredené v intraviláne sídla, kde podľa spôsobu zoskupenia vytvárajú sídelné formy. Prevládajúcou formou osídlenia na území Slovenska je sústredené osídlenie, vytvorené kompaktnými sídlami, tak v starom, ako i v mladom sídelnom území, v rurálnej aj… čítať ďalej

svadba

(veselie, vešele) historicky vyvinutý systém obradov a zvykov sprevádzajúcich uzavretie manželstva, spoločensky alebo aj sakrálne potvrdzujúci jeho právoplatnosť. Podstatou je vylúčenie mladuchy a ženícha z dovtedajších zväzkov (z rodiny, zo spoločenstva slobodných), ich prechod a prijatie do novej rodiny, medzi dospelých členov… čítať ďalej

svadobná družina

(svadobné rúcho, svadobná ríša) skupina svadobných funkcionárov, aktívne sa podieľajúcich na priebehu celej svadby. Patrili do nej družbovia, družice, starejší a starejšia, ktorí sprevádzali mladý pár pri sobáši a zúčastňovali sa na všetkých svadobných obyčajoch. Pri svadobnej hostine mali čestné… čítať ďalej

svadobná hostina

hostina usporiadaná na záver svadobného obradu. Uzavretie manželstva patrilo vždy k najdôležitejším udalostiam v živote jedinca a jeho rodiny. Príprave a samotnej realizácii svadby sa venovala veľká pozornosť. Svadby sa konali tradične na jeseň pred adventom, v čase fašiangov alebo po… čítať ďalej

svadobná noc

(zlatá noc) prvá noc mladomanželov po sobáši, keď sa mal uskutočniť pohlavný akt s predpokladanou defloráciou mladuchy. Ako právny úkon si vyžadoval účasť svedkov pri uložení mladomanželov na lôžko alebo aj pri vlastnom akte. V tradičnej slovenskej svadbe mladomanželov slávnostne ukladali na… čítať ďalej

svadobná zábava

(veselie) veselica usporiadaná pre účastníkov svadby. Zahrnovala spev, hudbu, tanec, reči a vinše, hádanky, žarty, hry, dramatické scénky a výstupy masiek (rozšírený bol výstup kuchárky s obarenou rukou, novšie baby s deckom). Zábavnú formu mali aj spôsoby vyberania peňazí pri peňažných zbierkach…. čítať ďalej

svadobná zástava

znakový predmet svadobného sprievodu alebo celej svadby. Jej pôvod zrejme súvisel s potrebou označiť určité spoločenstvo (svadobčanov), alebo sa vyvinula z dávneho obyčaja zverejňovať panenstvo mladuchy vyvesením svadobnej košele alebo plachty. Zástava mala rôznu podobu. Ako obdĺžnikový kus látky alebo šatky pripevnený… čítať ďalej

svadobná zmluva

(kontrakt) písomné potvrdenie dohody medzi rodinou ženícha a nevesty o majetkovom usporiadaní pred uzatvorením manželstva, čo sa dialo spravidla počas zásnub. Zmluva sa potvrdzovala u notára. Jej predmetom bola najmä výška a obsah vena nevesty (zriedkavo aj jej výbavy), zabezpečenie dedičského a vdovského… čítať ďalej

svadobné hry

zábavy a hry svadobčanov. Konali sa v prvý, ale najmä na druhý deň svadby. Oproti improvizovaným zábavkám mali tradíciou ustálenú formu. Časť z nich pochádza zo svadobných obradov, ktoré stratili rituálnu funkciu a nadobudli podobu zábavných divadelných výstupov (napr. predvádzanie falošnej… čítať ďalej

svadobné jedlá

jedlá pripravené a konzumované pri príležitosti svadby. Svadba patrila k tým rodinným slávnostiam, ktoré najdlhšie uchovávali tradičné obradové úkony i jedlá. Na svadbu sa pripravovali jedlá, ktoré mali podľa ľudovej viery novomanželom zabezpečiť prosperitu, plodnosť a šťastie. K tradičným svadobným jedlám v… čítať ďalej

svadobné nôty

sú súborom obradných a cez celú svadbu opakovaných nápevov. Z hudobno-štýlového hľadiska patria k starším roľníckym a pastierskym vrstvám. Texty sú veľmi rozdielneho charakteru, viažu sa vždy na konkrétne obradné úkony. Rozsah svadobných nôt v celoslovenskom kontexte zahrňuje viac ako 1000 rôznych melodických typov. Sú… čítať ďalej

svadobné odobierky

(odpytovanie, odberanie, preprašanie) obradné akty vylúčenia mladuchy a ženícha z rodičovskej rodiny. Konali sa pred odchodom na sobáš a opätovne po sobáši pred odchodom mladuchy do domu ženícha. Mali emocionálne pôsobivý, obradný priebeh. Mladý pár kľačal (u evanjelikov stál) pri stole a… čítať ďalej

svadobné piesne

piesne funkciou, obsahom a spevnou realizáciou zviazané so svadbou. Rozlišujeme: piesne k svadobným zvykom a obradným úkonom (vítanie nevesty, snímanie venca, rozpletanie, čepčenie, sviečkový tanec, tanec so starejším, hosťami a ďalšie); piesne rodinného charakteru (odobierkové); piesne pri ceste na sobáš, prehradení… čítať ďalej

svadobní funkcionári

osoby poverené svadobnými rodinami vykonaním obradov a zvykov tradičnej svadby. Vystupovali ako zástupcovia oboch rodín mladomanželov, aj ako reprezentanti pohlavno-vekovej skupiny (dievok, žien, mládencov, mužov). Plnili organizačné, obradové a zábavné funkcie. Najvýznamnejší bol starejší, ktorý riadil priebeh celej svadby. Dôležitý… čítať ďalej

svadobní hostia

(vešeľnici, zástolníci) pozvaní účastníci svadby. Účasť hostí mala v dobách, keď neexistovali právne dokumenty, dôležitý právny svedecký význam, dôkaz platnosti uzavretého manželstva. Okruh pozývaných na Slovensku tvorili príbuzní až do tretieho stupňa, rovesníci mladého páru, susedia (niekde aj susedia po roli)…. čítať ďalej

svadobný sprievod

priestorové hierarchické usporiadanie svadobčanov pri ceste na sobáš a späť. Chodievalo sa pešo, na vozoch, saniach, v mestách aj na kočoch. Usporiadanie sprievodu bolo na Slovensku veľmi variabilné. V ňom medzi archaické prvky (dokladajúce magické ochranné úkony) patrilo miesto mužov vpredu… čítať ďalej

švagor, švagriná

príbuzenský termín pre príbuzných z manželstva. Patrili k nim: súrodenci manžela, manželky; manželia, manželky súrodencov; manželia, manželky súrodencov manželov; vyskytuje sa aj používanie termínov rodičmi manželov navzájom. Termíny švagor, švagriná, švagrovstvo sú všeobecne rozšírené. Používajú sa zväčša ako referenčné; pri oslovovaní sa… čítať ďalej

švagrovstvo

príbuzenský vzťah medzi príbuznými manželov navzájom, ktorý vznikol po ich sobáši. Z nemeckého die Schwägerschaft. Odborne afinitné príbuzenstvo. Švagrovstvu zodpovedá osobitná príbuzenská terminológia. Pre príslušníkov rovnakej generácie sa stal všeobecne rozšíreným názov švagor, švagriná, ktorý postupne začal nahrádzať iné pomenovania. Medzi… čítať ďalej

svák

príbuzenský termín pre generačne staršieho muža, ktorý sa manželstvom dostal do príbuzenstva. Najčastejšie manžel otcovej, matkinej sestry, tiež manžel otcovej, matkinej tety. Termínom sa označuje aj starší muž, ktorý nepatrí medzi príbuzných. V polovici 20. storočia je tento termín značne rozšírený.

svastika

grafický znak vychádzajúci z tvaru kríža so zahnutými ramenami, niekedy naznačujúci kruhový motív. Jeho názov má pôvod v sanskrite a znamená jestvovanie dobra. Pripisoval sa mu význam solárneho symbolu (Slnko) ako prísľubu šťastia, ktorému sa tvarovo ešte viac približoval zmnožením ramien do… čítať ďalej

svat, svatka

(svatovci) príbuzenský termín pre obidvoch rodičov manželského páru. Cez manželstvo detí nepokrvní (afinitní) príbuzní. Slovotvorným základom pre časť tohto príbuzenstva sa stal termín svatba. Používajú sa aj iné názvy, svokrovci alebo švagrovci. Obradný vzťah medzi svatovcami sa prejavuje osobitnými zvykmi…. čítať ďalej

svätci

(svätí) výraz svätý označujúci v Novom zákone Boha a príslušníkov ranokresťanskej komunity, od 1. storočia aj členov cirkvi, ktorých život bol považovaný za príklad kresťanského životného štýlu a ktorí umreli násilnou smrťou za svoju vieru (mučeníci). Pojem sa po skončení prenasledovania… čítať ďalej

svätenie

v katolíckej (západného i východného rítu), anglikánskej a pravoslávnych cirkvách rituál určený osobám, ktoré budú vykonávať cirkevnú službu. Svätenie (vysviacku) môže vykonávať iba biskup, kňaz ani diakon nesmú konať svätenia pod hrozbou cirkevných trestov. V katolíckej a pravoslávnych cirkvách sú svätenia… čítať ďalej

sväteniny

rituály v katolíckej cirkvi, ktoré majú veriaceho pripraviť na následné prijatie milosti od Boha v siedmich hlavných rituáloch (sviatostiach). Delia sa na požehnania (osôb, predmetov a miest), zasvätenia (požehnania osôb za účelom dlhodobejšej alebo trvalej cirkevnej služby) a exorcizmy (malý exorcizmus vykonáva… čítať ďalej

svätojánska noc

noc pred dňom Jána Krstiteľa (24. jún). Podľa poverových predstáv sa s prechodovým obdobím letného slnovratu a počiatku leta spájala zvýšená aktivita nadprirodzených síl, stierali sa hranice medzi reálnym a nadprirodzeným svetom. Verilo sa, že v noci tancujú strigy na krížnych cestách, víly… čítať ďalej

sveter

druh vrchného mužského a ženského odevu. Sveter je ručne alebo strojovo pletená odevná súčiastka, bez rukávov alebo s rukávmi, z vlny rôznych farieb, bez zapínania alebo so zapínaním. Do tradičného odevu svetre prenikli v prvej polovici 20. storočia, keď postupne nahradili vestu, kožuštek… čítať ďalej

svetlonos

(svetlá noc, svetielko, bludička) démonická bytosť v podobe bludného mihotavého svetielka, objavujúca sa v noci pri močariskách, v lesných húštinách a v blízkosti vodných zdrojov. Niekde mal podobu malého chlapca so žeravými očami, ktorý pred pozorovateľom rástol do nadprirodzenej veľkosti. Zvádzal ľudí zo správnej… čítať ďalej

sviatočný odev

súbor odevných súčastí a odevných doplnkov, ktoré nosili muži a ženy na rôzne spoločenské a sviatočné príležitosti. Skladal sa zo základných súčastí mužského a ženského odevu. Jeho súčasťou boli aj súčiastky vrchného odevu. Skladbu a materiál základných prvkov sviatočného odevu… čítať ďalej

Sviatok všetkých svätých

(Všechsvätých; 1. november) sviatok venovaný pamiatke mŕtvych, pôvodne zasvätený tým svätým, ktorí sa v cirkevnom kalendári neoslavovali jednotlivo. Vznikol vo 4. storočí vo východnej cirkvi, kde sa dodnes svätí v prvú nedeľu po Turícach. Od roku 610, keď pápež Bonifác IV. dal do… čítať ďalej

sviečkarstvo

zhotovovanie voskových sviečok ako remeselná výroba. Bolo spravidla spojené s medovnikárstvom a mydlárstvom. Pôvodne sa výrobou sviečok hovädzieho loja zaoberali mäsiari. Samostatným remeslom sa sviečkarstvo stalo v 16. storočí. Cechy sviečkarov vznikali v 17. storočí v najdôležitejších centrách tejto výroby (Bratislava, Skalica,… čítať ďalej

svietenie

použitie svetelného zdroja na osvetlenie priestoru. Pôvodne obytný priestor osvetľoval len oheň na ohnisku, neskôr sa na svietenie používal horiaci drevený lúč. Okrem lúča sa v 2. polovici 19. storočia svietilo kahancom a sviečkami. Svietenie sviečkami bolo nákladnejšie, preto sa… čítať ďalej

svietnik

(posvetáč) predmet z dreva, samorastu, kovu, keramiky, dreva alebo skla uspôsobený na bezpečné umiestnenie alebo prenášanie sviečok. Používaný pri liturgických obradoch ako stojan na oltárne sviece, v svetskom prostredí tvoril súčasť svetelného zdroja. Do dedinského prostredia prenikol pravdepodobne až koncom 18. a… čítať ďalej

svojpomoc

niektoré druhy spoločných prác a výpomoc, ktorá si vyžadovala určité odborné znalosti. Dominantným znakom svojpomoci bola sebestačnosť spoločenstva, schopnosť či nevyhnutnosť zvládnuť potrebný pracovný výkon či proces bez účasti najatých a platených pracovníkov (remeselníkov, zamestnancov, sluhov a podobne) a bez… čítať ďalej

svojráz

vonkajší prejav vlastenectva usilujúci o národnoreprezentačný výraz prostredníctvom zdôrazňovania aspektov ľudovej kultúry. Jedna z dobových foriem folklorizmu. Pojem svojráz sa začal používať v Čechách a utvrdil sa pražskou výstavou Svéráz 1916, ktorá čerpala vzory na zdobenie odevu v národnom štýle aj zo slovenských krojov…. čítať ďalej

svokor, svokra

príbuzenský názov pre otca, matku manžela, manželky. V oslovení sa používajú pomenovania pre vlastných rodičov. Pôvodne existovali ako referenčný názov pre otca, matku manžela paralelne s názvami tesť, testiná pre manželkiných rodičov.

synovec, neter

bratov syn, dcéra, sestrin syn, dcéra; príbuzenský termín pokrvnej bočnej vetvy prvej zostupnej generácie. Používaný referenčne. Títo mladší príbuzní sa spravidla oslovovali len menami. V súčasnosti na Slovensku prevláda popisná terminológia: bratov syn, chlapec, bratova dcéra, dievka; sestrin syn, chlapec, sestrina… čítať ďalej

sýpka

(sypanec, sypáreň, komora, lemhauz, hlemejz) hospodárska stavba v roľníckej usadlosti, ktorá slúžila na uskladnenie vymláteného obilia. Jej umiestnenie bolo rôzne a súviselo s mnohými faktormi – sýpky stáli samostatne na ulici pred domom, vo dvore, niekedy i pod spoločnou strechou s domom alebo… čítať ďalej

syr

potravina zo zrazeného mlieka. Syr sa robil z čerstvého kravského a ovčieho mlieka pomocou syridla, ktoré ho zrazilo na syrovinu. Na Slovensku bola rozvinutá najmä výroba ovčích syrov. Ovčie mlieko sa zakľagalo pomocou syridla a zrazenina usadená na dne kotla… čítať ďalej

syrárstvo

výroba a predaja syrov z ovčieho, kozieho a kravského mlieka a výrobkov z nich. Rozvoj mliečneho hospodárstva sa začal na území Slovenska rozšírením salašníctva, keď sa mlieko stalo hlavným produktom chovu oviec. Nové mliečne produkty (bryndza, oštiepok, parenica) a spôsoby ich výroby… čítať ďalej

syridlo

kvasná tekutina používaná na spracovanie ovčieho mlieka pri salašnom chove oviec. Do polovice 20. storočia sa na kľaganie mlieka používalo iba prírodné syridlo – kľag (kľak, klaga, tlag). Získavalo sa zo sušených zvieracích žalúdkov, ktoré sa namáčali do ohriateho slaného… čítať ďalej

tabak

rastlina z čeľade ľuľkovitých, známa svojimi narkotickými účinkami. Do Európy sa dostal v polovici 16. storočia, na územie Slovenska neskôr, najmä vďaka tureckej expanzii a žoldnierskym vojskám. Už na prelome 17. a 18. storočia sa intenzívne pestoval na juhu a juhozápade… čítať ďalej

tacle

doplnok sviatočných rukávcov. Tacle mali podobu naberaného volánu z plátna alebo čipky. Okraj taclí býval zdobený výšivkou a čipkou. Uväzovali sa pod konce rukávov. Nosili sa najmä na západnom Slovensku.

tanečník

interpret a nositeľ ľudovej tanečnej tradície. Významnú úlohu pri preberaní, uchovávaní a pretváraní jednotlivých typov tancov v ľudovom prostredí zohrávalo učenie sa ľudovému tancu. Deti si základné schopnosti osvojovali od útleho veku predovšetkým formou rôznych detských pohybových hier. Keďže na… čítať ďalej

tanečný folklór

tanečné, pohybovo-hudobné prejavy nadväzujúce na folklórne tradície. Zahŕňa predovšetkým tanečné umenie vidieckeho obyvateľstva, ale aj mestského, ktoré bolo obvyklým prostredníkom preberania tancov z iných kultúrnych a etnických prostredí. Okrem hlavných zložiek ľudového tanca (tanečný pohyb, hudba a pieseň) zahŕňa aj zložky… čítať ďalej

tanier

okrúhla, mierne prehĺbená drevená, hrnčiarska, fajansová, kameninová, porcelánová, kovová (cínová, mosadzná) nádoba s rovným alebo mierne zošikmeným okrajom na podávanie jedla pre jednu osobu. Hlbší tanier bol na polievku, druhý, plytší, vývojovo mladší, bol na hlavné jedlo. Taniere prenikli do meštianskeho… čítať ďalej
Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné