Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

štedrovečerný stôl

symbol prosperity. Na východnom a strednom Slovensku sa do prvých desaťročí 20. storočia okuroval uhlíkmi, niekde ho prikrývali plachtou, z ktorej na jar vysievali obilie. Okrem jedál prichystaných na večeru sa dávala na obrus miska s troškou zo všetkých plodín, ktoré sa… čítať ďalej

Štedrý deň

(Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, Kračun) pomenovanie 24. decembra odvodené z charakteru obyčajov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť zdar v budúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov spokojného blahobytného života; u kresťanov deň pôstu pred narodením Ježiša Krista. Sústredila sa doň väčšina úkonov typických pre… čítať ďalej

Štedrý večer

(Badňak, Dohviezdny večer, Kračun, Posviat hvizdy, Pôstny večer, Svätý večer) večer Štedrého dňa. V tradičnej kultúre Slovenska začínal zjavením sa prvej hviezdy oznámeným v celej dedine streľbou alebo zvonením zvonov a zapálením sviečky na stole. Večera začínala modlitbou, konzumovali sa vianočné jedlá… čítať ďalej

Štefan

(26. december) svätec, kresťanský diakon žijúci v Jeruzaleme, v roku 33 umučený kameňovaním; patrón koní. Jeho atribútmi sú palma a hromada kamenia. Roľnícke obyčaje, obsypávanie zrnom a vinšovanie, cirkev prijala a vysvetľovala ako pamiatku na ukameňovanie svätca. V tento deň sa ľudia a kone… čítať ďalej

stelivo

usušená hmota rastlinného pôvodu na podstielanie pod hospodárske zvieratá. Stelivo sa začalo používať pri maštaľnom chove, nahrádzajúcom pasenie. Tvorilo mäkkú podstielku pre dobytok i hydinu v maštali a chlieve. Jeho zmiešaním s trusom vznikol hnoj, využívaný na hnojenie. K najstarším druhom steliva, používaným… čítať ďalej

štepenie

prenášanie ušľachtilých vlastností z materského stromu na podpník toho istého alebo príbuzného druhu ovocia. Pôvodne sa mu venovali len skúsení záhradníci, do ľudovej praxe sa dostalo štepenie vďaka pôsobeniu učiteľov, ktorí učili tomuto umeniu svojich žiakov. Ovládali ho i mnohí hájnici a… čítať ďalej

šteť

(česák, hachla, pačieska, štietka, vochlica, zeleznica) nástroj na česanie rastlinných vláken. Cieľom česania bolo odstrániť z vláken zvyšky nečistôt, oddeliť od seba vlákna rozličnej kvality a upraviť ich do rovnobežnej polohy. Šteť, ktorej najstarší nález na území Slovenska pochádza z Košíc zo… čítať ďalej

štít

stavebný prvok uzatvárajúci spredu aj zozadu priestor pod strechou. V tradičnom staviteľstve vznik štítu súvisí so zmenou valbovej strechy na sedlovú. Zmenu podnietilo v 18. storočí zavádzanie komína, čím sa z podstrešného priestoru odstránil dym, to následne umožnilo povalu využiť na… čítať ďalej

stĺpiková konštrukcia

stavebná konštrukcia, pri ktorej základom steny je rad stĺpov po obvode stavby, ktorých spodné konce sú zapustené do zeme a horné konce spojené vodorovným brvnom. Vlastnú stenu tvorila až výplň medzi stĺpmi. Výplňou mohli byť dosky, hrubé drevené štepy, výplet… čítať ďalej

stodola

(humno, pajta, pleveň, kolešňa, tok, dvor) hospodárska stavba. Rôzne funkcie stodoly v hospodárskom živote roľníckej rodiny sa odrazili na jej priestorovom členení a oproti iným hospodársky stavbám i v značnej rozmernosti. Ústredným a najväčším priestorom bola vstupná, spravidla na obidvoch stranách stodoly… čítať ďalej

stôl

druh nábytku slúžiaci na stolovanie, prípravu jedál a iné domáce práce. Najstaršou formou stola, ktorá sa vyskytovala ešte začiatkom 20. storočia v oblasti severozápadného Slovenska, bol stôl, ktorý mal namiesto nôh skrinku, na ktorej bola položená drevená, výnimočne kamenná stolová doska…. čítať ďalej

stolárstvo

domácka a remeselná výroba nábytku a drevených stavebných článkov (okien, dverí a i.) hobľovaním, čapovaním a glejením. V období feudalizmu existovalo na Slovensku 26 stolárskych cechov. Najstarší vznikol v Košiciach v roku 1459. V 19. storočí sa stolárstvo rozšírilo i na vidiek a patrilo… čítať ďalej

stolec

(hokerlík) druh sedacieho nábytku bez operadla, určený na sedenie jednej osoby, zvyčajne nižší ako stolička. Stolce existovali v troch formách. Za najstaršiu podobu možno považovať stolec zhotovený z napoly prepíleného kmeňa stromu, s využitím jeho konárov ako nôh. Ďalšími druhmi boli stolce s okrúhlym… čítať ďalej

stolička

(legátka) druh sedacieho nábytku s operadlom, určený na sedenie jednej osoby. Stoličky existovali v dvoch formách. Za staršiu formu možno považovať stoličku samonosnej konštrukcie s doskovým sedadlom aj operadlom, s drúčikovými nohami šikmo začapovanými do sedadla alebo zvlakov na spodnej strane sedadla. Operadlo bolo… čítať ďalej

stolicová konštrukcia krovu

nosná konštrukcia strechy, ktorej základ tvorili krokvy a podporná konštrukcia pripomínajúca stôl, stolicu. Základom stolice boli stĺpiky upevnené vo väčších odstupoch do priečne uložených stropných hrád. Na stĺpiky bola položená väznica, ktorá podopierala krokvy v strede ich dĺžky. Krokvy tvoril pár… čítať ďalej

stolovanie

základná forma jedenia. Stôl v tradičných vidieckych domácnostiach stál zvyčajne uhlopriečne oproti peci, v kultovom kúte izby. Podľa ľudovej viery sídlili v tomto priestore domáci ochrancovia, preto sa aj stôl považoval za posvätný kus nábytku. Bolo nemysliteľné, aby sa pri ňom vykonávala iná… čítať ďalej

strašidelné miesta

miesta spojené v ľudovom poverovom myslení a rozprávaní s osobami, dejmi, predmetmi a okolnosťami, ktoré vyvolávajú strach a rešpekt. Vnútri obcí k nim patria most, krčma, fara, kostol, mlyn, kasáreň, vojenský sklad, pracháreň, ruiny stavieb, ktorých účel a skutočné fungovanie vyvolávali u obyvateľstva… čítať ďalej

strašidlo

(mátoha, zlý duch) všeobecné označenie predstavy o nadprirodzenej bytosti, najmä ak ju nebolo možné bližšie identifikovať. Za strašidlo sa označovali aj rozličné lokálne démonické bytosti (vodník, biela pani, bludička, nekrstenec) i drobné poverové predstavy, s ktorými inak neboli späté vyslovene strašidelné historky…. čítať ďalej

strecha

stavebný prvok tvoriaci hornú časť stavby. Skladá sa z krovu a krytiny. Forma strechy závisí od jej nosnej konštrukcie, od krovu. Existujú tri základné formy strechy: štvorspádová valbová, dvojspádová sedlová a jednospádová pultová strecha, ktorá bola spravidla na menších hospodárskych budovách… čítať ďalej

stridžie dni

názov dní, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Označovali sa tak najmä významné dni zimného slnovratu, na Katarínu (25. november), Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december), Luciu (13. december), Tomáša (21. december). Podľa mýtického… čítať ďalej

striedavé hospodárenie

najintenzívnejší spôsob obrábania poľnohospodárskej pôdy, pri ktorom sa v osevnom postupe nepočíta s úhorom. Zavedenie tohto systému hospodárenia na území Slovenska podmieňoval rad sociálno–ekonomických a technologických faktorov. Bolo to najmä zvyšovanie motivácie producentov poľnohospodárskych plodín súvisiace na jednej strane s trhovým dopytom,… čítať ďalej

striga

(bosorka, ježibaba, čarodejnica) polodémonická bytosť, ktorá sa v ľudových predstavách vyznačovala nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami škodiť svojmu okoliu. Z územia Slovenska sa predstavy o schopnostiach stríg zachovali v záznamoch čarodejníckych procesov, v poverových predstavách a v slovesnosti. Striga v podobe živého človeka využívala od diabla… čítať ďalej

strigôň

(bosorák, čarodejník) polodémonická bytosť; človek vyznačujúci sa nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami; mužský náprotivok strigy. V ľudových predstavách sa rozlišovali (1) osoby s vrodenými škodlivými vlastnosťami, zrasteným obočíma, prenikavým pohľadom, ktorým mohli urieknuť aj bez zlého úmyslu, a (2) osoby, o ktorých sa… čítať ďalej

strihanie oviec

(strihačka, strihanie, striža, striženie, strižnica) odstraňovanie vlny z tela oviec. Na salašoch sa ovce počas sezónny strihali dvakrát – v máji a koncom leta. Prítomní boli vtedy všetci majitelia. Na strihanie sa používali špeciálne nožnice, ktoré v posledných desaťročiach 20. storočia nahradili elektrické… čítať ďalej

strnisko

pole so zvyškami stebiel s koreňmi a úlomkami klasov po zbere obilia. Ochrana obilných polí prestala byť po žatve potrebná a strniská sa mohli využívať na pasenie, čo sa označovalo ako otvorenie strnísk. Pretože pri pasení mohli byť poškodené plodiny na susedných… čítať ďalej

strom

trváca drevitá rastlina. Predstavy súvisiace s prejavmi uctievania stromov doloženými u Slovanov od stredoveku a od nich odvodené obyčajové úkony pretrvali na Slovensku miestami do 20. storočia. Týkajú sa nielen divorastúcich listnatých a ihličnatých stromov, ale i v záhradách a sadoch pestovaných ovocných… čítať ďalej

strom života

jeden z variantov stromu sveta (latinsky arbor mundi), známy v mnohých mytologických a filozoficko–náboženských systémoch národov staroveku a stredoveku. Vyskytuje sa v rôznych obmenách. V biblických textoch stojí strom dobra a zla uprostred raja a prepožičiava nesmrteľnosť. Kozmický strom je často zobrazovaný na vrcholku… čítať ďalej

strop

drevená konštrukcia, ktorá zhora uzatvára vnútorný priestor budovy. Najstaršie obydlia nemali strop. K budovaniu stropov dochádzalo až v ranom stredoveku so zdokonaľovaním zrubovej konštrukcie. Kostru stropu tvorili hrady, na ktorých ležali napoly štiepané guláče, po rozšírení strojových píl dosky. V podstreší bol strop… čítať ďalej

strúhací stolec

(oberučný stolec, dedo, koník, strúhacia stolica, oberučná lavica) jednoduché drevené zariadenie na uchytenie opracúvaného dreva. Z hľadiska potrieb technológie ručného opracovania dreva konštrukčne dokonalé a mnohostranne použiteľné zariadenie, nepostrádateľné vo všetkých odvetviach drevárskej výroby. Umožňoval vykonávať všetky základné postupy technológie ručného… čítať ďalej

strukovinové jedlá

jedlá, ktorých základom sú strukoviny. Na našom území patria strukoviny k najstarším kultúrnym plodinám. Z hľadiska výživy patria k najbohatším zdrojom rastlinných bielkovín. V období feudálneho hospodárstva mali väčší význam ako dnes. Pri absencii zemiakov a nedostatku mäsa tvorili dôležitú zložku každodennej stravy širokých… čítať ďalej

strukoviny

kultúrne rastliny, všetky patriace do čeľade bôbovitých, jednej z najväčších v rastlinnej ríši, ktorá zahŕňa mnohotisíc kultúrnych rastlín. Z hľadiska výživy patria strukoviny k najbohatšiemu zdroju bielkovín v rastlinách, pretože žijú v symbióze s nutrifikačnými baktériami, ktoré sa vyskytujú na ich hľuzách a koreňoch a viažu na seba… čítať ďalej

strunga

(strunka, stronga) Priestor, v ktorom sa na ovčom salaši dojili ovce. Tvorila ho upravená, niekedy i drevom vydláždená plocha tesne pri košiari. Obyčajne bola zakrytá strieškou. Strunga sa pred každým dojením vyčistila od blata a hnoja. Aby sa ovce pri dojení… čítať ďalej

strýko, stryná

príbuzenské termíny pre otcovho brata a jeho ženu, paralelné k termínom ujo, ujčiná. Označuje sa nimi otcovská línia príbuzenstva, podobne ako názvy strýčny brat, strýčna sestra pre bratrancov, sesternice. Rovnakým názvom strýko sa oslovuje tak otcov, matkin brat, ako aj muž… čítať ďalej

študentské obyčaje

ustálené spôsoby správania pri významných momentoch života poslucháčov stredných a vysokých škôl. Využívajú prvky stredovekej karnevalovej kultúry, parodovanie školy, učenia, profesorov či mestskej samosprávy. V prostredí Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici (založenej 1762) sa rozvinuli obyčaje prijímania nováčikov do komunity… čítať ďalej

študentské piesne

(žiacke, scholárske, vagantské) piesne anonymných autorov rozšírené od stredoveku v študentskom prostredí európskych krajín. Niektoré, najmä latinské piesne, boli celoeurópsky známe a aj na Slovensku sú zaznamenané v mnohých rukopisných spevníkoch zo 17. až 19. storočia, kde sa vyskytujú spolu s piesňami… čítať ďalej

studňa

zdroj pitnej vody vyhĺbený v zemi, na rozdiel od prameňa s vyvierajúcou vodou. Voda sa zo studne naberala do dreveného vedra. Z plytších studní pomocou dreveného háku – kvaky alebo vahadlovej studne so sochovou konštrukciou. Z hlbších studní sa voda vyťahovala pomocou rumpálu a… čítať ďalej

studniarstvo

špecializované stavebné remeslo, ktoré sa zaoberalo budovaním studní. Patrilo medzi vandrovné zamestnania a malo sezónny charakter. Okrem Bratislavy a Bratislavskej župy, v ktorej existovalo do 20. storočia 18 studniarskych dielní, bolo na území Slovenska veľmi málo studniarov. Podľa štatistík ich v roku 1910 bolo približne… čítať ďalej

štukatúra

plastická výzdoba stavieb štukou – jemnou hmotou z rýchlo tvrdnúcej zmesi sadry, vápna a piesku. Používala sa v slohovej architektúre. V ľudovom prostredí na Slovensku sa udomácnila koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia v bohatších oblastiach západného Slovenska, na južnom Slovensku, kde… čítať ďalej

stupa

ručná stupa – drevená nádoba z vydlabaného kmeňa, v ktorej sa obvykle kamenným tĺkom drvili obilniny a iný materiál; nožná stupa – zariadenie na drvenie, ovládané nohami človeka. Do valcovitého otvoru, vydlabaného vo vodorovnom kmeni, dopadal zaoblený alebo špicatý tĺk, kolmo nasadený… čítať ďalej

štvorec

znak, ktorého symbolická hodnota vychádza z pravidelnej formy štyroch rovnakých strán. Cez aspekt významu čísla štyri vyznačuje svet, je symbolom štyroch svetových strán. V tejto podobe prenesený do ľudového sviatkovania a obradov (procesie, ktoré sa konali na Božie telo, sa zastavovali pri… čítať ďalej

suchoty

(tubera, suchotiny, prička, súška, suchá nemoc) nákazlivá choroba zasahujúca najmä pľúca; tuberkulóza. Za príčinu choroby bola považovaná zlá výživa, prechladnutie, vdýchnutá srsť, vlhké a prašné prostredie, vred na pľúcach, porobenie, v Gemeri i porušenie zákazu vetrať vonku periny pred rozvitím sa… čítať ďalej

súhvezdia

skupiny hviezd, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú na oblohe určitý obrazec. Hovorové názvy súhvezdí pochádzali najčastejšie zo živočíšnej ríše. Tradičné vedomosti o súhvezdiach a ich využívanie ako prostriedku na časovú a priestorovú orientáciu začali ustupovať so všeobecným rozšírením technických… čítať ďalej

súkenníctvo

remeselná výroba súkna. Na území Slovensku sa rozvíjalo od stredoveku popri domáckej výrobe a patrilo medzi najvýznamnejšie remeslá, vyrábajúce nielen pre miestne, ale aj vzdialenejšie trhy Uhorska. Hlavnými oblasťami súkenníckej výroby na Slovensku boli Považie, horné Ponitrie a tri slobodné… čítať ďalej

sukňa

(kabát, kamža, kitľa) súčasť základného ženského odevu, zakrývajúca od pása dolnú časť tela. Podľa formy sa na Slovensku nosili najmä sukne do pása a sukne so živôtikom. Podľa funkcie existovali vrchné a spodné, pracovné a sviatočné sukne. Sukne sa šili… čítať ďalej

súkno

(darovec, garažia, karažia, huňa, postav) tkanina z ovčej vlny, prípadne s prímesou srsti iných zvierat, upravená splsťovaním. Riedka tkanina plátnovej alebo keprovej väzby sa po prípadnom zošití dvoch jej kusov po dĺžke naskladala do väčších záhybov a uložila do valchy. Tlakom dopadajúcich… čítať ďalej

šúľance

(bobále, kokošky, nudle, púčky, slíže) tradičná cestovina pripravená šúľaním cesta medzi dlaňami alebo dlaňou po drevenej doske na dlhšie šúľky, ktoré sa pokrájali na kúsky veľkosti malíčka a uvarili vo vode. Do cesta sa k múke pridávali varené postrúhané zemiaky, ktoré… čítať ďalej

šúpolie

listy kukuričného klasu, používané na zhotovovanie úžitkových a dekoratívnych predmetov. Surovinovou základňou pre vznik a rozšírenie výroby predmetov zo šúpolia, najmä košov, boli južné oblasti Slovenska s vhodnými klimatickými podmienkami na pestovanie kukurice. Spracovanie šúpolia sa tu rozvinulo koncom 19. storočia…. čítať ďalej

sused

obyvateľ, majiteľ, zriedkavo užívateľ vedľajšieho či blízkeho domu, bytu, pozemku či inej nemovitosti. Výnimočne sa za susedov považovali všetci obyvatelia v ulici, pri kopanicovom osídlení všetci obyvatelia osady, dvora. Osobitnú skupinu tvorili susedia v bytoch pod jednou strechou, príp. so spoločným dvorom,… čítať ďalej
Preskočiť na obsah

Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.

Prijať všetky Prijať len potrebné