Elektronická encyklopédia

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

cajgárstvo

remeselná a domácka výroba hrubej vlnenej, nesplsťovanej tkaniny nazývanej cajg. Cajg (cajk) sa používal na odev mníchov, robotníkov, alebo ako prikrývka pre ťažné zvieratá. Splsťovaním vo valche bolo cajg možné upraviť na hrubé súkno. Cajgárstvo bolo na Slovensku rozvinuté málo…. čítať ďalej

calta

názov koláča rozšíreného v západnej časti Slovenska. Calta sa piekla najmä na Vianoce, Veľkú noc, krstiny a svadbu. Svadobná calta mávala veľké rozmery, navrchu bola zdobená pletencami cesta a tvorila súčasť výslužky svadobných hostí; názov zapletaného ženského účesu v Tekove a Honte…. čítať ďalej

cap

dospelý samec kozieho stáda, plemenník zabezpečujúci reprodukciu stáda. V tradičnom chove hospodárskych zvierat sa cap choval aj na produkciu úžitkových produktov – koža, mäso.

čardáš

(na dva kroky, verbunk, lašunk, palotáš, rezgö) párový krútivý tanec. Reprezentuje krútivé tance nového štýlu (novouhorského). Vznikol na podklade krútivých tancov starého štýlu, verbunkov a starších európskych párových tancov na konci prvej polovice 19. storočia. Ujal sa ako národný spoločenský… čítať ďalej

cárok

(curdík, chlievik, pelech) doskami ohradené miesto v chlieve alebo maštali pre ovce alebo ošípané. Vyskytoval sa zväčša v hospodárskych stavbách chudobnejších roľníkov; ohradený výbeh pred chlievom ( rajčuľa), do ktorého vypúšťali prasnicu s malými prascami a dorastajúce ošípané pri kŕmení.

čarovanie

zo staroslovenčiny zachované slovo vyjadrujúce predpovedanie z rytých alebo kreslených čiar. Slovo sa používalo na pomenovanie rozličných magických praktík (veštenie, privolávanie mŕtvych, zariekanie), ktorými čarodejník sledoval ciele v skutočnosti ťažko, pomaly alebo vôbec neuskutočniteľné. Veštby čarovaním sú založené na príprave situácie ústiacej do… čítať ďalej

čarovné rozprávky

(fantastické, čarodejné, hádky, prípoviestky, pripoviedky, bájky) dobrodružné príbehy umiestnené mimo konkrétneho priestoru a času. Hrdina prekonávajúci prekážky sa dostáva do kontaktu s nadprirodzenými bytosťami, ktoré mu buď pomáhajú (hovoriaci tátoš), alebo nad ktorými treba zvíťaziť (viachlavý drak). Dôležitú úlohu pri jeho… čítať ďalej

cech

stavovská organizácia združujúca majstrov jedného alebo viacerých remesiel. Cechy ako záujmové organizácie remeselníkov sledovali ich hospodárske a sociálne záujmy. Kontrolovali ceny, kvalitu, množstvo produkovaných výrobkov, pracovný čas, mzdy tovarišov, počet majstrov (t. j. dielní), prijímali a po vyučení prepúšťali učňov,… čítať ďalej

cechmajster

volený predstavený cechu. Volil sa na výročných schôdzach cechu, spravidla na obdobie jedného roku. Jeho povinnosťou bolo hájiť záujmy cechu a jeho členov, dozerať na zachovávanie ustanovení a cechových artikúl, zvyklostí, disciplíny, dohliadať na správanie a súkromný život členov, výchovu… čítať ďalej

cechové artikuly

(reguly, štatúty) základný právny dokument cechu. Obsahoval výpočet práv a povinností príslušníkov cechu, zásady ich vzájomných vzťahov, zvyklosti v súkromnom, cechovom i verejnom živote, výšku rôznych poplatkov (napríklad pokút, prípovedného, členského, označovaného ako kvartalgeld), platov, cien výrobkov, podmienky, za ktorých sa mohol… čítať ďalej

cechové insígnie

predmety so znakmi cechu. Používali sa v cechovom živote a pri prezentácii cechu. Pri cechových schôdzach, hostinách na počesť nového majstra, pri procesiách, pohreboch, príchode i odchode učňov a tovarišov mali spravidla obradnú funkciu. K cechovým insígniám patrili: cechová truhlica (láda), cechové… čítať ďalej

cechový znak

obrazec symbolizujúci profesijné zameranie cechu. Symbolické obrazce predstavovali charakteristické, osobitné alebo základné náradie remesla cechu, jeho výrobok, prípadne svätca alebo mytologickú postavu, ktorá sa svojím životom, zamestnaním či spôsobom úmrtia stala patrónom daného remesla. Cechové znaky sa vyskytovali na cechových… čítať ďalej

cedák

náčinie na cedenie potravín. Boli hlinené, drevené, keramické, plechové, drôtené, porcelánové a od 2. polovice 20. storočia aj plastové. Hlinené cedáky sú na území Slovenska známe už od praveku a v domácnostiach tu pretrvali až do 20. storočia. Od 19. storočia sa začali vyrábať továrenské… čítať ďalej

cedidlo

náradie určené na cedenie tekutín. Kravské mlieko sa cedidlo cez cedidlo z plátna (cietka), neskôr aj cez sitko. Na ovčieho mlieko mali na salašoch cedidlo pôvodne z vlny. V 20. storočí sa začali používať plátené (cedilko, cietka, šata). Iné tekutiny sa v tradičnej… čítať ďalej

čeľaď

Členovia rodiny, rodina akéhokoľvek druhu. Ak v jednom dome žilo viacero samostatných rodín ako spolníci, označovali sa ako dvojaká, trojaká čeľaď; nediel, zádruha, v odbornej literatúre prelomu 19. a 20. storočia spoločenstvá príbuzných osôb žijúcich zo spoločného nedielneho majetku; v odbornej terminológii do… čítať ďalej

čemer

(ochvat) podľa tradičných názorov choroba spôsobená skazenou, v nadmernom množstve alebo s chuťou skonzumovanou potravou. Prejavmi čemeru boli opuchliny na chrbte alebo zápästí, nevoľnosť žalúdka, malátnosť spôsobená hrčkami zhustnutej krvi. V 18. storočí čemer, nazývaný uhorská choroba, považovala za ochorenie aj odborná… čítať ďalej

centrálna regulácia

zákony a nariadenia štátnych, samosprávnych a cirkevných orgánov upravujúce niektoré úseky spôsobu života obyvateľov štátu. Najstarší doklad o centrálnej regulácii predstavuje Súdny zákonník pre svetských ľudí z 9. storočia. Ďalšie prejavy centrálnej regulácie prinášala právna kniha, tzv. Tripartitum zo začiatku 16. storočia,… čítať ďalej

čepček

pokrývka hlavy detí od narodenia do 3–4 rokov veku. Skladal sa z predničky a dienka, uväzoval sa pod bradou. Šil sa z domáceho plátna alebo z kupovaných látok, ozdobený bol našitými stužkami. Prvý, najozdobnejší čepček dostalo dieťa na krst od krstnej matky. Červená farba… čítať ďalej

čepčenie

(zavíjanie, kičkanie, povjazuvaňia) svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy. Patrí medzi obrady prechodu – symbolizuje zmenu stavu mladuchy z dievky na vydatú ženu. Podľa tradície sa konalo ráno po svadobnej noci. V 20. storočí sa v dôsledku skrátenia svadieb časovo… čítať ďalej

čepiec

(kápka, ketýš) pokrývka hlavy vydatých žien. Existovali dve najrozšírenejšie formy čepcov: čelenkový (jednodielny) a čelenkovo-dienkový (dvojdielny), ktoré sa vyskytovali na celom území bez výrazného regionálneho zoskupenia. V niekoľkých oblastiach sa nosili čepce aj zložitejších foriem. Forma čepca bola ovplyvňovaná formou účesu…. čítať ďalej

cepy

náradie na mlátenie obilia. Existovali dva základné typy: kyjovité jednodielne cepy (charakteristické pre Rusov a balkánskych Slovanov) a dvojdielne cepy, prevzaté z rímskej agrárnej kultúry. Dvojdielne cepy boli na našom území známe od 10. storočia. Od 10. do začiatku 20. storočia prešli cepy… čítať ďalej

čereň

(čerenec, dražiak , dzvihak, , križiak) druh rybárskej siete. Základom konštrukcie bola veľká sieť. Veľkosť ôk závisel od druhu rýb určených na lov. Princíp použitia spočíval v načieraní čereňa do vody a jeho dvíhanie. Do vody sa spúšťal pomocou žŕdky upevnenej na… čítať ďalej

čerešňa

ovocný strom z čeľade ružovitých. Podľa nálezov kôstok konzumoval človek drobné plody divorastúcej čerešne vtáčej (vtáčnica, vrabčiarka) už v neolite. Šľachtené čerešne i višne (čerešňa višňová) sa rozšírili z územia Rímskej ríše. Čerešňa i višňa sa dodnes pestujú pre dužinaté plody…. čítať ďalej

černokňažník

(čarnoknižník, černokrižník, chmurnik, planetnik, veterník) mužská démonická bytosť, ktorá podľa poverových predstáv riadila a ovládala prírodné živly a ovplyvňovala počasie. Najčastejšie mal podobu čierneho mnícha v dlhom rúchu, ktorá sa zachovala aj v rozprávkach. V oblasti Kysúc a Trenčína ho nazývali černokrižník a popisovali… čítať ďalej

čert

(pľuhavec, pokušiteľ, priepasnik, pekelník, zlý duch) – nadprirodzená bytosť rozličnej podoby, stelesnenie zla a pekelných síl, diabol. Jeho predstava je prienikom pohanských predstáv o škodlivých démonoch s oficiálnymi stredovekými, ktoré sa vyvinuli na základe kresťanského učenia. V tradícii Slovenska je čierny, chlpatý, má… čítať ďalej

Česi na Slovensku

národnostná menšina zložená z príslušníkov českej, moravskej a sliezskej národnosti, ktorí sa stali národnostnou menšinou až po rozdelení Česko-Slovenskej federatívnej republiky 1993. Až do toho času predstavovali jeden z dvoch štátotvorných národov spoločného štátu. Neboli ako menšina vnímaní, sami seba za menšinu… čítať ďalej

cesnak

pochádza zo strednej Ázie, je to jedna z najstarších záhradných plodín z čeľade cibuľovitých, široké uplatnenie nadobudla v strave, liečení a mágii. V staroveku bol považovaný za prevenciu proti chorobám, v Grécku slúžil ako obetný dar, v Ríme ním liečili problémy s trávením. Na rovnaké účely… čítať ďalej

cesta

prirodzený alebo osobitne upravený pruh zeme slúžiaci na dopravu a peší transport. Jej vznik súvisel so zabezpečovaním základných životných potrieb človeka. Najstaršie cestné trasy sledovali prírodný reliéf krajiny (údolia riek, priesmyky ap.). Centrálna poloha Slovenska v Európe predurčovala toto územie už… čítať ďalej

chlieb

(hlib) základná potravina z upečeného kysnutého cesta. Prípravu kysnutého chleba poznali už staroveké národy. Predpokladá sa, že Slovania ho aj s názvom (hlaiba) prevzali od germánskych národov v priebehu 2.– 6. storočia. Kysnutý a v peci pečený chlieb nebol v minulosti na území Slovenska každodenným… čítať ďalej

chliev

hospodárska stavba určená pre chov ošípaných. Stavali sa murované, drevené, prípadne kombináciou oboch spôsobov. Rôzne boli i pôdorysné riešenia – od jednopriestorových až po rozčlenené na viacero chlievcov. Pre prasnicu s cicajúcimi prasiatkami bol určený prasník, , odrastené prasce a kŕmnych… čítať ďalej

chodule

(chodúle, kodiľky) drevená pomôcka používaná na prechod cez plytšiu rieku, prípadne močaristý terén. Na ich zhotovenie sa použili drevené, približne 160 cm dlhé žrde, v dolnej časti boli umiestnené kratšie priečne žŕdky (v prípade samorastlého dreva bočné vetvy), umožňujúce pohyb nad hladinou vody…. čítať ďalej

cholera

(korela) epidemická črevná choroba, prejavujúca sa hnačkami a zvracaním. Na Slovensku sa prvý raz objavila v rokoch 1831 – 1832. Podľa tradičných predstáv ju vyvolával zlý duch alebo to bola žena v bielej plachte, ktorá brala ľudí. Chorobu chápali aj ako boží trest… čítať ďalej

chomút

(chimit, chomont, kunsko jarmo) základná časť konského postroja položená na krku koňa. Pred rokom 1000 sa kone zapriahali pomocou remeňa natiahnutého na krku a upevneného do jarma. Chomút má pravdepodobne východný pôvod a považuje sa za ranostredoveký vynález. Prvé doklady o použití… čítať ďalej

choroba

(nemoc, chorosť, neduh) narušenie fyzickej, psychickej a sociálnej funkcie organizmu. Na príčiny chorôb boli počas vývoja tradičnej medicíny rôzne názory, ktoré ovplyvňovali výber liečebných praktík. Podľa názorov spätých s mágiou chorobu zapríčinilo porušenie určitého magického zákazu alebo nariadenia na ochranu zdravia…. čítať ďalej

choroby hospodárskych zvierat

narušenie zdravia hospodárskych zvierat, znemožňujúce ich využitie. Predstavy o príčinách chorôb boli iracionálne (napríklad žena v čase menštruácie, prechádzajúca okolo oviec, zapríčinila ich krívačku) a racionálne (vlhkosť, nekvalitné krmivo, parazity). Choroby postihovali buď viaceré druhy alebo iba jeden druh zvierat. U dobytka… čítať ďalej

chorovody

(kolovody) ženské kolektívne spevno-tanečné prejavy spojené s hrovými, pantomimickými a dramatickými prvkami. Ich hlavnými interpretmi boli dievky a mladé ženy, ojedinele sa zapájali i mládenci. Prevažnú časť chorovodov môžeme zaradiť k archaickým hudobno-tanečným druhom. Mali obradnú funkciu, ale uplatňovali sa aj v zábavnej… čítať ďalej

Chorváti na Slovensku

národnostná menšina žijúca od 16. storočia na okolí Bratislavy. Na Slovensko sa Chorváti dostali prostredníctvom chorvátskej kolonizácie v dôsledku expanzie Osmanskej ríše. Išlo o sedliakov, ale aj príslušníkov nižšej a vyššej šľachty. Vzhľadom na jazykovú a etnickú príbuznosť do veľkej miery asimilovali… čítať ďalej

chorvátska kolonizácia

usídľovanie sa Chorvátov na západnom Slovensku v 16. storočí. Chorvátske obyvateľstvo presídľovala na Slovensko chorvátska šľachta a uhorskí feudáli z oblastí zničených a ohrozených Turkami. Väčšinu kolonistov tvorili roľníci a drobná šľachta, ktorí osídlili asi 80 osád, z toho v 20 tvorili väčšinu. V prvej… čítať ďalej

chotár

súborné označenie pre nezastavanú časť katastrálneho územia obce, extravilán. Patria k nemu polia, lúky, pasienky, lesy, vodné plochy, komunikácia a neužitočná pôda; hranica medzi katastrami dvoch obcí, rozhranie obecných pozemkov.

chotárna maštaľ

(bačov, bačovisko, búda, dojarka, folvarek, choľvarek, kolešňa, konic, košiar, kraviarka, letník, letovisko, majdan, salaš, stajenka, šopa) hospodárska stavba určená pre sezónne ustajnenie hovädzieho dobytka, ako sklad krmiva, priestor na spracovanie mlieka a ubytovanie pastierov. Stála v extraviláne obce. Rozoznávame lúčne a… čítať ďalej

chotárne sídlo

hospodárske, obytné alebo technické stavby v extraviláne obce. Väčšinou súvisia s poľnohospodárskou produkciou, mnohé sa viažu na funkcie ťažobného, priemyselného alebo nevýrobného charakteru. Vznikali od stredoveku do súčasnosti, najmä v súvislosti s kopaničiarskou kolonizáciou. Delia sa na sezónne (prevažne chotárne maštale) a stále (humná, kuriálne… čítať ďalej

chotárne znaky

prirodzené alebo umelo vytvorené znaky na hraničnej čiare územia obce, vymedzujúce územie vlastníckych alebo správnych práv zemepánov i príslušníkov obce. Za prírodné chotárne znaky boli považované vodné toky, úžľabiny, horské hrebene, skalné útvary, výrazné skupiny stromov. Umelé tvorili kamenné múry, živé… čítať ďalej

chovanec, chovanica

(chovaňkyna, chovanka) cudzie osvojené dieťa. Bývali to zväčša deti z príbuzenstva, niekedy siroty či polosiroty, ktoré do svojej domácnosti prijali manželia ak nemohli mať svoje deti a neuspokojili sa s bezdetnosťou. Rodičia či aspoň jeden rodič dieťaťa mohli stále žiť, no z rôznych… čítať ďalej

chrastidlá

samoznejúce nástroje. Sú to palice s kovovými kolieskami a plieškami, alebo uzatvorené drevené, kovové alebo hlinené nádoby, v ktorých sú kamienky, kovové alebo hlinené guľôčky a iné predmety. Ich natriasaním vzniká zvuk. Palicové chrastidlá používali pastieri, aby ich agresívnym zvukom ovládli stádo…. čítať ďalej

chudobinská povinnosť obce

povinnosť predstavenstva obce zabezpečiť zaopatrenie chudobným a iným osobám odkázaným na cudziu pomoc. Spočívala v poskytnutí miesta na spanie, jedla, odevu, obuvi, lekárske ošetrenia, opatery v chorobe či nevládnosti, v poskytnutí kresťanských sviatostí a v zabezpečení pochovania. V habsburskej monarchii bola chudobinská povinnosť nariadená zákonom… čítať ďalej

chytanie rakov

vyberanie rakov rukami spod koreňov stromov alebo kameňov ako súčasť koristného hospodárstva. Bolo doplnkovým zamestnaním obyvateľov oblastí s dostatkom vodných tokov a jazier. Raky chytali najmä drevorubači, pastieri, deti. Ešte začiatkom 19. storočia vydávali zemepáni (napríklad na Uhrovskom panstve) zákaz chytať… čítať ďalej

chytanie žiab

lov žiab, najmä skokanov (rod Rana L.) rukami. Bolo doplnkovým zdrojom obživy pastierov, no aj iných obyvateľov obcí, najmä v období pôstu. Z kože stiahnuté stehienka žiab, ktoré boli podľa tradičných predstáv najchutnejšie do Jozefa (19. marca), sa piekli nad pahrebou alebo varili… čítať ďalej

čiapka

mužská pokrývka hlavy. Čiapky boli buď s koženým okrúhlym viacdielnym dienkom podšitým kožušinou (Orava, Liptov, Horehronie) alebo s dienkom z modrého súkna (okolie Trenčína, Rajecká dolina, Abov). V strede dienka koženej čiapky bol kožušinový strapec. Súkenná čiapka mala strapec z pestrofarebnej vlny. Obe boli lemované… čítať ďalej
Preskočiť na obsah