príprava osnovy – rovnobežných nití určitého počtu a určitej dĺžky. Na tkanie tkaníc sa pripravovala omotávaním 1-2 nití okolo nôh stoličky, operadla lavice, medzi kolmi plota. Pri starších postupoch prípravy osnovy na tkanie na krosnách sa snovalo na konároch stromov, na… čítať ďalej
(oddanec – oddanica, verenec – verenica) zasnúbená dvojica, ktorá si sľúbila, že uzavrie manželstvo, v čase od zásnub do sobáša. Zasnúbenie je inštitúcia cirkevnoprávneho pôvodu, no cirkev ju prevzala z práva rímskeho. Podrobne ju upravovali predpisy Tridentského koncilu. Snúbenecké obdobie trvalo… čítať ďalej
spôsob zdobenia odevu našívaním šnúr (šujtášov), ktoré remeselne vyrábali pramári (šnurári, pásnici). V bohatých formách rozšírené pri dekorovaní dolománov a mentiek uhorských šľachticov, vojakov, hajdúchov. V ľudovom prostredí na Slovensku obľúbené najmä na prelome 19. a 20. storočia pri výzdobe súčiastok… čítať ďalej
(sľub, prisaha, vinčanie) obradový akt právoplatného uzavretia manželstva. Jeho dávny spôsob určovalo obyčajové právo. Kresťanská cirkev v roku 1563 na koncile v Tridente stanovila ako jediný právoplatný cirkevný sobáš v prítomnosti kňaza a dvoch laických svedkov. Jeho podstatou bolo obojstranné vyjadrenie súhlasu, zväzovanie rúk… čítať ďalej
väčší trojrozmerný objekt zobrazujúci skutočnosť plastickým náznakom. V ľudovom prostredí na Slovensku patrili k najrozšírenejším rezbársky, neskôr kamenosochársky vyrábané sakrálne skulptúry, ktoré sa umiestňovali na stĺpoch, lokalizovali pri okrajoch ciest (z toho ich označenie prícestné sochy), pred domami alebo na verejných miestach,… čítať ďalej
nosná konštrukcia strechy, ktorej základ tvoria stĺpy (sochy) zapustené do zeme pred predným a zadným priečelím domu, na ktoré je položená vrcholová väznica (slemeno). Páry krokiev boli horným koncom zavesené na vrcholovej väznici a spodným koncom opreté o horný okraj stien…. čítať ďalej
biely nerast používaný na solenie jedál aj ako konzervačný prostriedok. Na Slovensku sa dlhú dobu získavala len zo soľanky – vody nasýtenej soľou, ktorej pramene sa nachádzali v Solivare pri Prešove a na Orave. Okolité obyvateľstvo používalo na varenie priamo soľanku…. čítať ďalej
nádoba na soľ. V ľudovom prostredí na Slovensku bola najčastejšie z dreva, rohoviny, neskôr keramická a sklená. Bola väčšia, asi na 0,5 kg soli, často bohato zdobená rezbou s kruhovými motívmi. Podľa stredovekého spôsobu sa vešala na stenu. Kládla sa aj na stôl…. čítať ďalej
vnútorná kolonizácia neobrábanej i obrábanej pôdy na Slovensku prevažne domácim obyvateľstvom na nemeckom, zákupnom práve v 13.-15. storočí. Cieľom šoltýskej kolonizácie bolo získanie nových osadníkov, kultivovanie pôdy a zakladanie nových osád v riedko obývaných oblastiach rozsiahlych majetkov šľachty a kláštorov, a… čítať ďalej
výtvarný druh zobrazujúci skutočnosť trojrozmerným, plasticky opracovaným artefaktom. Sošky mali v ľudovom prostredí na Slovensku v 18. a 19. storočí prevažne kultovo-apotropajnú funkciu. Zhotovovali sa najčastejšie z dreva alebo keramiky, umiestňovali sa v nike na štítoch a priečeliach domov alebo v kultovom kúte… čítať ďalej
(ľanča) rastlina z čeľade bôbovitých, pochádzajúca zo strednej Ázie. Sprevádzala hrach na jeho ceste do Stredomoria, kde sa stala potravou chudobných. V určitých historických obdobiach bola populárnejšia ako hrach, pretože je ľahšie stráviteľná, obsahuje viac bielkovín, ľahšie a kratšie sa varí…. čítať ďalej
obytná miestnosť určená na spávanie. Geneticky je spätá s meštianskymi formami obydlia a spôsobu života. V tradičnom dedinskom prostredí sa začala vyskytovať v obydlí neroľníckych vrstiev – farár, učiteľ, notár, lekár. Medzi roľnícke obyvateľstvo prenikla až v druhej polovici 20. storočia s udomácňovaním mestských dispozičných… čítať ďalej
využívanie domu a hospodárskych budov, ich priestorov na nočný odpočinok. V dome sa na spanie využívala v prvom rade izba, po nej komora a po vzniku teplej kuchyne aj tá. Z hospodárskych priestorov najmä maštaľ, stodola, senník, šopa a povala. Základným problémom spávania… čítať ďalej
predmet z rôznych, spravidla vzácnejších materiálov, zdobiaci telo a odev. Podľa doložených pamiatok sa v ľudovom prostredí na Slovensku využíval od 18. do 20. storočia. Nosenie šperkov, najmä osobných – prsteňov, náhrdelníkov, náušníc, náramkov – malo často magický, obradový alebo symbolický… čítať ďalej
odvetvie zlatníctva i domácka výroba šperkov. Používanými surovinami, technikami ich spracovania a stvárňovania šperkov bolo na Slovensku poprednou oblasťou umelecko-remeselnej tvorby, ktorej výrobky boli aj súčasťou viacerých variantov ľudového odevu. Najviac sa v ňom používali strieborné, niektoré pozlátené liate, tepané,… čítať ďalej
(spevár) interpret folklórnych piesní, ktorý je obvykle aj nositeľom časti piesňovej tradície, prípadne i aktuálneho repertoáru. Znalosť piesní a spôsob ich interpretácie získavajú speváci v rodine, ale tiež od vrstovníkov a nadpriemerných interpretov zo svojho prostredia. K vynikajúcim a dobrým spevákom vo… čítať ďalej
spievanie osobitých náboženských i svetských piesní na priedomí vo vianočnom a novoročnom období. Zámerom bolo spríjemniť atmosféru sviatku, zavinšovať domácim, ale pre chudobné vrstvy aj možnosť získať odmenu. Vyžadovanie odmeny býva obvyklým záverom koledových piesní. Spievať sa chodievalo v skupinkách, ale… čítať ďalej
spínadlo na sviatočný mužský vrchný odev, pozostávajúce z dvoch reťazí, zopätých v strede ozdobnou sponou alebo háčikom. Šperkári ho zhotovovali z medi, striebra alebo olova liatím, tepaním, lisovaním alebo technikou filigránu. Ako ozdobná súčasť obradových mužských mentiek prenikli do ľudového odevu na Slovensku… čítať ďalej
kovový šperk, ktorý sa v ľudovom prostredí na Slovensku používal pri spínaní mužských, ale i ženských košieľ pri krku alebo na prsiach. Mal tvar spony s otvorom v strede, ktorým sa prevliekala a upevňovala látka, prepichnutá ihlicou pripevnenou na jednej strane otvoru…. čítať ďalej
pôvodne starobinec a chudobinec. Vznikali v stredoveku zásluhou mníšskych rádov, na Slovensku od konca 11. storočia. V 13. storočí sa začali aj na Slovensku zakladať zariadenia pod názvom útulky svätého Lazara (leprozáriá), hovorovo lazarety po tom, čo malomocenstvo zavliekli do Európy križiaci…. čítať ďalej
(bilota, fodráš, spodnica, škrobenica) doplnok základného ženského odevu, zakrývajúci od pása dolnú časť tela. Nosenie dvoch sukní na sebe pôvodne súviselo s ochranou pred chladom. Ako spodná sukňa spočiatku slúžila obnosená alebo staršia vrchná sukňa. V priebehu 19. storočia sa spodné sukne… čítať ďalej
(společníci, spoločníci) rodiny roľníkov i chudobnejších vrstiev bez samostatného bytu, obývajúce spoločný dom. Rodiny spolníkov pozostávali pôvodne najčastejšie z členov jednej rodiny, ktorí sa po deľbe majetku nemohli rezidenčne osamostatniť. Príčinou boli rozličné zákazy stavať a rozširovať intravilán obce. Z archívnych… čítať ďalej
pojem používaný v etnológii, ktorým sa označuje súhrn javov rodinného a spoločenského života. V staršom chápaní v národopise, respektíve v etnografii sa spoločenská kultúra ponímala ako súčasť pojmu ľudová kultúra. V rámci spoločenskej kultúry bádatelia na Slovensku skúmali napríklad rodinné a príbuzenské vzťahy, štruktúru rodiny… čítať ďalej
aktivity spoločenstva ľudí (združených na príbuzenskom, teritoriálnom, hospodárskom, záujmovom a inom základe), vykonávané v prospech jednotlivca, rodiny či pre spoločný úžitok. Medzi spoločné práce patria činnosti zahrnuté pod pojem vzájomnej výpomoci (lúpanie kukurice, mlátenie, stavba domu ap.) a spoločné aktivity, organizované… čítať ďalej
kolektívne vlastníctvo nehnuteľného majetku. Jeho rôzne formy vydržali aj niekoľko sto rokov, i po zrušení poddanstva, iné vznikali nanovo, hoci zväčša podľa starého vzoru. Majetok v spoluvlastníctve tvorili najčastejšie lesy, lúky a pasienky, niekde aj kameňolom, štrkoviská, píla, mlyn či právo… čítať ďalej
sviatky venované pamiatke mŕtvych členov rodiny. Pôvodne sa konali spomienky, slávnosti a hostiny na počesť mŕtvych na hroboch v individuálnych pamätných dňoch – na 2., 3., 6., 9., 20., 40. alebo iný deň, potom po polroku alebo roku odo dňa úmrtia…. čítať ďalej
spínadlo spájajúce okraje odevu pomocou háčika a očka. Dvojdielna spona vzniká ich prekrytím ozdobnými terčíkmi. V období renesancie tvorila účelový a dekoratívny prvok šľachtického a meštianskeho odevu. V ľudovom prostredí na Slovensku sa používala pri spínaní a zdobení ženských živôtikov, kabátikov… čítať ďalej
(šporhel, transport) viacfunkčné kúrenisko s ohňom uzavretým zhora železnými platňami a zdola roštom na prívod vzduchu a prepadávanie popola. Zavádzanie sporákov v tradičnom dedinskom prostredí spadá do druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Vývin sporákov sa uberal od jednoduchej murovanej formy… čítať ďalej
spôsob akým sa zaúča mladý dobytok alebo žrebec pracovať v záprahu. Mladé zviera sa spriahalo k oju spolu so starším zvieraťom; výpomoc so záprahom. Využívali ju roľníci vlastniaci len jedno záprahové zviera, keď jeden deň pracoval pár dobytka pre majiteľa jedného spriahnutého… čítať ďalej
počiatky prítomnosti etnika, dobovými prameňmi označovaného ako Srbi alebo Ráci na území Slovenska siahajú do druhej polovice 15. storočia. Po zániku srbského štátu v dôsledku expanzie Osmanskej ríše hľadala srbská šľachta pre seba a časť svojich poddaných útočište pod ochranou uhorských… čítať ďalej
najdôležitejší orgán zabezpečujúci cirkuláciu krvi v tele. V ľudových predstavách sídlo života a znak lásky. Ako ľúbostný motív obľúbené i v slovenskom folklóre (ľúbostné piesne). Od 12. storočia kresťanská symbolika prezentuje srdce Ježišovo – krvácajúce, ovinuté tŕňmi; Panny Márie – ovinuté vencom ruží,… čítať ďalej
náradie na žatie obilia so zúbkovaným ostrím. Z obdobia 6.–8. storočia sú na Slovensku doložené dva základné typy srpov: starší, ktorého rúčka priamo pokračuje z čepele a mladší, s rúčkou odsadenou od čepele v určitom uhle (niekedy skoro 90°). Išlo o progresívnejšiu formu nástroja,… čítať ďalej
tekutina, ktorá zostáva pri výrobe tvarohu alebo ovčieho syra. V tradičnej kuchyni sa srvátka z kravského mlieka používala na varenie mliečnej polievky, väčšinou sa však v lete pila na uhasenie smädu. Zo srvátky, ktorá zostala v kotle po vybratí hrudy… čítať ďalej
spôsob hnojenia lúk a pasienkov. Do ohrady (stadlo) sa cez obed a na noc zatváral hovädzí dobytok, ktorý sa pásol pod dozorom pastiera na odľahlých pasienkoch. Ohrada pre dobytok sa na lúkach a pasienkoch podľa potreby presúvala. Stádlenie tvorilo spolu s košarovaním… čítať ďalej
(štajeriš, lander) novodobý párový tanec rakúskeho pôvodu. Podobu historického názvu „štajerský tanec“ (Steirischer) zaznamenal už Anton Bernolák vo svojom diele Slowár slovenský… (v rozmedzí 18. a 19. storočia). Na Slovensku sa niekedy zamieňal s podobným lendlerom. Vyskytoval sa na okolí Bratislavy a Starej… čítať ďalej
(štadla, štala) na strednom Slovensku označenie pre stodolu, resp. len jej časť (záčin); hospodárska stavba na úschovu sena, pripadne na ustajnenie dobytka v extraviláne obce; označenie roztrateného osídlenia v oblasti nazývanej stredoslovenská (novobanská) štálová oblasť.
slobodná žena, ktorá prekročila zvyčajnú vekovú hranicu na uzavretie manželstva. Sobášny vek sa na Slovensku líšil na rôznych miestach a v rôznej dobe. Predstavoval hornú hranicu dievockého veku, ktorý sa končil, keď sa dievky približne rovnakého veku (z rovnakej vrstvy) povydávali. Za… čítať ďalej
(svat, starušina, stárek, starosta) hlavný svadobný funkcionár riadiaci priebeh celej svadby. Túto funkciu vykonával ženatý muž z príbuzenstva ženícha (najčastejšie krstný otec). Často bývali starejší dvaja – jeden zo strany ženícha, nazývaný pytač, druhý zo strany mladuchy – oddavač, vydavec. Znakom… čítať ďalej
(široká, svatka, zásedka, poprdajna, starostina) svadobná funkcia vydatej ženy z príbuzenstva mladuchy (najčastejšie jej krstná matka). Starejšia nemala znak svojej funkcie. Jej úlohou bolo sprevádzať a ochraňovať mladuchu (pripravovala ju na sobáš, sprevádzala na ceste, pri hostine), vykonávala aj magické úkony… čítať ďalej
príbuzenský termín pre rodičov otca a matky; lineárni príbuzní. Predkovia 2. (vzostupného) stupňa vo vzťahu k deťom svojich detí, vnukom a potomkom 2. (zostupného) stupňa. V príbuzenskej terminológii na Slovensku nie sú známe odlišujúce paralelné termíny pre otcovských a materinských starých rodičov…. čítať ďalej
(vetešníctvo) obchod s opotrebovaným tovarom, ktorý má byť použitý na jeho pôvodný účel. Za 1. ČSR koncesovaná živnosť. Starinári (vetešníci) nakupovali tovar spravidla za nepatrné ceny a predávali s finančným ziskom. V sociálnej hierarchizácii obchodníkov sa považovali spolu s trhovými predavačmi a kramármi za nižšiu… čítať ďalej
(slovenčina) improvizačný párový krútivý tanec starého štýlu v rýchlom tempe, podobný čardášu. Rozšírený bol v okolí Myjavy; ďupkaná, slovenská a iné – západoslovenský variant párového krútivého tanca starého štýlu, improvizačného charakteru, v miernom tempe. Regionálne a lokálne pomenovania tanca odzrkadľujú odlišnosť od inonárodných… čítať ďalej
muž, ktorý ostal slobodný aj po dosiahnutí hranice veku, v ktorom sa jeho rovesníci oženili. V tradičnom rurálnom prostredí sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia muži ženili zväčša po vojenskej službe vo veku 25-30 rokov, zákon zakazoval ženbu pred jej absolvovaním. Vo… čítať ďalej
nápoj získaný z dreva stromov alebo plodov ovocia. K archaickým nápojom patria tie, ktoré sa pripravovali zo štiav vytekajúcich na jar zo stromov, predovšetkým z brezy, divej čerešne, javora a klenu. Šťava sa získavala tak, že do navŕtanej kôry stromu sa vsunula trubička,… čítať ďalej
súhrn materiálov a výrobkov z nich, ktoré sa používajú pri stavbe budov. Do 19. storočia boli na Slovensku najrozšírenejšími stavebnými materiálmi drevo a hlina. Mäkké drevo zo smrekov alebo jedlí prevažovalo v horských oblastiach. Tvrdé drevo z rôznych druhov stromov prevažovalo v podhorských oblastiach…. čítať ďalej
stavebná činnosť zameraná na budovanie stavebných objektov na obytné, hospodárske, výrobné, kultové, komunikačné a ďalšie účely. V tradičnom prostredí tvorcami stavieb boli zväčša ich samotní užívatelia. Spomedzi nich sa od 18. a 19. storočia vyčleňovali zručnejší jednotlivci a postupne aj špecializovaní… čítať ďalej
obradový vianočný koláč. Piekol sa na Vianoce z vrstiev kysnutého cesta natretých striedavo orechovou, makovou, lekvárovou a tvarohovou plnkou, navrchu mohol mať mriežkovú výzdobu z cesta. Rozmanité plnky vyjadrovali želanie ľudí zabezpečiť si hojnosť, plodnosť, dobrú úrodu v nastávajúcom roku. Niekde sa štedrákom… čítať ďalej
tradičné jedlá pripravované a konzumované na Štedrý deň. Štedrý deň, považovaný ľudovou vierou za deň nového počiatku, mal pre ľudí magický význam. Preto sa príprave štedrovečernej hostiny venovala patričná pozornosť. Charakter jedál, jej poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú… čítať ďalej
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Niektoré sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, zatiaľ čo iné nám pomáhajú analyzovať a zlepšovať váš používateľský zážitok. Skontrolujte svoje možnosti a vyberte si.
Ak máte menej ako 16 rokov, uistite sa, že ste získali súhlas od svojich rodičov alebo opatrovníka na používanie nevyhnutných cookies.
Vaše súkromie je pre nás dôležité. Nastavenia cookies môžete kedykoľvek upraviť. Pre viac informácií o tom, ako používame údaje, prečítajte si naše zásady ochrany osobných údajov. Nastavenia môžete kedykoľvek zmeniť kliknutím na tlačidlo nastavení nižšie.
Upozorňujeme, že ak sa rozhodnete zakázať niektoré typy cookies, môže to ovplyvniť váš zážitok zo stránky a poskytované služby.
Základné cookies a služby umožňujú základné funkcie a sú nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Tieto cookies a služby nevyžadujú súhlas používateľa podľa GDPR.
Marketingové služby používajú tretie strany, aby zobrazovali personalizované reklamy. Robia to sledovaním návštevníkov na viacerých webových stránkach.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku z prehliadania a zabezpečenie správneho fungovania stránky. Pokračovaním v používaní tejto stránky potvrdzujete a prijímate používanie cookies.
