produkty používané na kŕmenie zvierat. Jeho najstaršou zložkou boli cieľavedome získavané či pestované krmoviny, ako základná podmienka rozvoja dobytkárstva. Vo feudalizme bolo základom pasenie dobytka, ktoré sa pri dostatku krmiva menilo na maštaľný chov s kŕmením. Starými druhmi krmiva sú seno,… čítať ďalej
staršie pomenovanie tradičného odevu, pod ktorým sa myslel najmä odev dedinských obyvateľov, hlavne roľníkov, pastierov a drobných remeselníkov. V odbornej literatúre na Slovensku sa používalo v 19. a v prvej polovici 20. storočia. V 50. rokoch bolo pomenovanie, v súvise s preferovaním marxistickej metodológie,… čítať ďalej
nosná konštrukcia strechy, ktorej základ tvorili krokvy. Krokvy tvoril pár nekresaných alebo kresaných driev, ktoré boli v hornej časti spojené a dolnou časťou upevnené do priečne uložených stropných hrád alebo do hrady položenej na hornom okraji pozdĺžnych stien (pomúrnica). Pod hrebeňom… čítať ďalej
zariadenie slúžiace na zhotovovanie tkanín – tkanie. Od neolitu sa na území Slovenska používali na tkanie zvislé krosná s hlinenými závažiami. Asi v 10.-11. storočí sa začali používať vodorovné rámové krosná s nitelnicami, ovládanými nohami. Tieto sa až do 20. storočia používali… čítať ďalej
(krosienka, krosna) z ľahkého dreva (smrek, jedľa) zhotovená konštrukcia na prenášanie materiálu a pracovných nástrojov vandrovných opravárov a obchodníkov oknárov, sklenárov, drotárov). Krošňa sa na chrbát upevnila pomocou kožených alebo tkaných trakov (frombije, chrombije, tračky). Známe sú aj krošne vypletané… čítať ďalej
nosná konštrukcia strechy. Tradičné staviteľstvo poznalo tri konštrukcie krovu: sochovú, nožnicovú a krokvovú. Najrozšírenejšou konštrukciou krovu bola krokvová, ktorá sa vyskytovala na domoch aj hospodárskych stavbách takmer na celom území Slovenska. Za najstaršiu konštrukciu sa považuje sochový krov, ktorý je… čítať ďalej
(bačkory) druh nízkej koženej obuvi. Zhotovovali sa z bravčovej alebo hovädzej kože. Podomácky zhotovovanou formou boli krpce z obdĺžnikového kusa kože. Dva predné rohy kože sa priložili k sebe a zošili tenkým prúžkom kože, ktorý bol odrezaný z jej okraja. Boky a päta sa… čítať ďalej
domácka a remeselná výroba jednoduchej koženej obuvi s remienkami – krpcov. Ich remeselnou výrobou sa zaoberalo najmä ševcovstvo. Do 18. storočia ševci vyrábali predovšetkým sedliacku a pastiersku obuv a krpce. Keď začali remeselníci a mešťania nosiť čižmy, krpce začali vyrábať vidiecki… čítať ďalej
(čepák, hrkáč, buťkáš) hrnčiarska, fajansová, kameninová, sklená alebo drevená nádoba na tekutinu, s uškom a úzkym hrdlom ukončeným jedným alebo viacerými plastickými prstencami, tiež s ručne formovanou výlevkou (pyštek). Pôvodne slúžila na prenášanie a uchovávanie chladnej vody v teréne, pri poľných prácach. Najstaršie… čítať ďalej
prechodový obrad prijatia do kresťanskej cirkvi spojený s dávaním krstného mena. Pri šírení kresťanstva krst podstupovali hromadne dospelí, po jeho zavedení sa začali krstiť dojčatá do 1-2 týždňov po narodení. Akt spočíva v pokropení vodou (symbolizujúci u katolíkov očistenie od hriechu), alebo ponorením do… čítať ďalej
ženské piesne, tematicky spojené s oslavou krstu dieťaťa. Nie sú spojené s niektorou obradovou situáciou na krstinách, ale majú prevažne charakter žartovných prekáračiek s roztopašným a niekdy aj lascívnym obsahom. V textoch piesní je častým motívom prekáranie kmotra ženami. Erotické motívy a prelínanie s pijáckymi… čítať ďalej
(krštenia, radostník) oslava narodenia dieťaťa, forma prijatia medzi príbuzných a spoločenstvo, potvrdenie vzniknutých sociálnych rolí vo vzťahu dieťaťa a rodičov. Rozvinuli sa najmä v 18. storočí ako hostiny spojené s obdarúvaním po cirkevnom krste. Konali sa popoludní v deň krstu, ojedinele jeden… čítať ďalej
osobné meno vybrané pre novorodenca v rodine. Slúži na jeho osobnostné označenie, spoločenské rozlišovanie obyčajne počas celého života. Ako prídavok zdedeného rodinného priezviska umožňuje identifikáciu jednotlivca, jeho občiansku, a napokon i úradnú evidenciu, ktorá sa začína zápisom do matriky narodených. Krstné… čítať ďalej
(krsný otec, krsná mať, gutek, potka, nonaško, nonaška) zástupcovia dieťaťa pri krste odriekajúci rituálny sľub. Podpisom potvrdzujú konanie krstu a berú na seba patrónsko-svedecké funkcie. Cirkevnoprávne je prípustný jeden alebo dvaja krstní rodičia rôzneho pohlavia. Ich počet v rodine s viac ako… čítať ďalej
(krut, kruta, do krutu, do šafľika, obertana, taňec) párový krútivý tanec starého štýlu v mierne rýchlom tempe, charakteristický pre východné regióny Slovenska. Je jedným z najstarších krútivých tancov, ktorý sa tancoval nielen na zábavách, ale aj ako obradový tanec, napríklad svadobný redovi…. čítať ďalej
univerzálny symbol celistvosti, Slnka, boha, dobra. Vnútro kruhu predstavuje sakralizovaný priestor, kruh nekonečno bez začiatku a konca. Kruh s bodkou v strede symbolizuje dokonalosť, dva koncentrované kruhy Slnko a Mesiac, tri kruhy minulosť, prítomnosť, budúcnosť alebo zem, vzduch, vodu alebo tri svety… čítať ďalej
(grod, kamenec, krúpy, ľadovec) atmosférické zrážky v podobe ľadových krúp. V roľníckom hospodárstve ide o obávaný jav, čo sa v tradičnej kultúre prejavilo v množstve poverových zákazov a úkonov na jeho odvrátenie či zastavanie. Podľa tradičných predstáv mohlo byť vyvolané božím hnevom alebo porušením niektorého zo zákazov… čítať ďalej
(geršli, lohádza, pencaky) potravina vyrobená tlčením alebo obrusovaním obilných zŕn. Najstarším spôsobom výroby krúp bolo trenie zrna medzi dvoma plochými kameňmi. Krúpy sa drvili aj pomocou tĺka v stupkách alebo v ručne poháňaných kamenných mlynkoch. Na prelome 19. a 20. storočia sa… čítať ďalej
zahrotený kolík z jedného kusa, obyčajne javorového dreva, ktorý slúžil na viazanie povriesel. Pod rukoväťou mal urobenú dierku, cez ktorú bol prevlečený remienok alebo povraz, ktorý si pri práci s kruteľom navliekal žnec na ruku. Využíval sa najmä pri viazaní krátkych ražných… čítať ďalej
skupina tancov, ktorých základným tanečným motívom je krútenie páru vo vzájomnom držaní. Patria k najpočetnejším a najrozšírenejším ľudovým tancom na Slovensku. Historické zmienky u nás siahajú do druhej polovice 17. storočia, no známe sú aj staršie vyobrazenia z 15. storočia. Vznikli v kontexte európskej… čítať ďalej
červené kvapalné tkanivo zabezpečujúce rozvádzanie kyslíka a živín a odvádzanie splodín v telách živočíchov. V tradičnej kultúre sú vedomosti a predstavy o nej, i ona sama, zastúpené v liečebných a magických praktikách. Napríklad zakrvavenú handru použitú pri miškovaní žrebcov na juhozápadnom Slovensku odkladali, lebo… čítať ďalej
stavebný materiál na pokrytie strechy. V 19. storočí sa na pokrytie striech tradičných stavieb používalo viacero materiálov: slama, trstina alebo šachor, šindeľ a bridlica. Koncom storočia k nim pribudla škridlica a plech, ktoré našli spolu s eternitom väčšie uplatnenie až v prvej polovici… čítať ďalej
(kucheň) názov koláča rozšíreného v oblasti Spiša, Šariša, Zamaguria a na strednom Slovensku v lokalitách s nemeckým osídlením. Kuch sa piekol najmä na Vianoce, krstiny a svadbu. Pôvod slova pochádza z nemčiny.
osoba v spoločenstve známa svojím kuchárskym umením. Na dedinách sa zvykla pozývať na pomoc pri príprave väčších, najmä svadobných hostín. Zvyčajne jej pomáhali ženy z rodiny, ktorá chystala hostinu. Pri veľkých svadobných hostinách, keď sa varilo pre 100–200 hostí, sa príprave venovala aj… čítať ďalej
vyšívaná plátenná nástenka. Súčasť zariadenia kuchyne. Chránila stenu nad stolom alebo sporákom pred zašpinením, súčasne slúžila ako obraz. Do meštianskych domácností v strednej Európe prenikla na prelome 19. a 20. storočia spolu s modernizáciou kuchynského zariadenia. Na Slovensku bola v medzivojnovom období rozšírená… čítať ďalej
kniha s tematicky usporiadanými receptúrami na prípravu jedál a nápojov. Častou súčasťou kuchárskej knihy je hodnotenie prezentovaných jedál, návod na uskladnenie potravín, rady na údržbu kuchynského inventára a podobne, ktoré sú odrazom konkrétnych dobových znalostí z kulinárskej oblasti. Počiatky ich používania na… čítať ďalej
miestnosť na prípravu jedál. Starší vývinový stupeň predstavuje čierna kuchyňa, ktorá sa od prelomu 18. a 19. storočia, v mestečkách už od 17. storočia, začala vyčleňovať zo zadnej časti pitvora, kam bolo z izby premiestnené ohnisko a čeľuste pece. Varilo sa na… čítať ďalej
nábytok tvoriaci zariadenie kuchyne a súvisiaci s prípravou stravy. Kuchynský nábytok ako druh sa začal vytvárať na prelome 18. a 19. storočia, keď sa ohnisko s čeľusťami pece prenieslo z izby do pitvora a v jeho zadnej časti vznikla čierna kuchyňa. Zariadenie čiernej… čítať ďalej
náradie na prípravu, jedenie a ukladanie stravy. Na výrobu tradičného kuchynského riadu sa používalo najmä drevo, hlina, slama, liatina a plech. Väčšina riadu v dedinských domácnostiach pochádzala z domáckej alebo remeselnej výroby. Na otvorenom ohnisku sa varilo v kotloch, ktoré viseli nad vatrou… čítať ďalej
(latinsky Cuculus L.) hmyzožravý vták ohlasujúci sa zvukom ku-ku. Podľa tradičných predstáv, keď kukučka kukala v lese skôr než sa zazelenal, mal byť neúrodný rok. Pri prvom počutí kukučky v roku dievčatá podľa počtu zakukaní určovali, o koľko rokov sa vydajú. Starší ľudia tak… čítať ďalej
(kenderica, tengerica, turešina, turecké žito) obilnina z čeľade lipnicovitých. Z Ameriky ju začiatkom 16. storočia doviezli Španieli. V súčasnosti je jej geografické rozšírenie veľmi veľké. Popri pšenici a raži sa stala najpestovanejšou poľnohospodárskou plodinou. Do Uhorska sa dostala ako taliansky a turecký… čítať ďalej
jedlá pripravené z kukuričnej múky alebo kukuričných zŕn. Z vývinového hľadiska patria medzi novšie obilninové jedlá, pretože kukurica sa na území Slovenska udomácnila až v 18. storočí. V tradičnej strave sa v najväčšom rozsahu uplatnila kukuričná kaša. Varila sa z kukuričnej múky a mlieka alebo… čítať ďalej
jedna z najstarších foriem náboženského kultu, založená na uctievaní duchov a duší významných predstaviteľov rodu alebo kmeňa (náčelníci, čarodejníci, otcovia či matky rodu). Je spojený s vierou v existenciu záhrobia a posmrtného života. Pocta mŕtvemu po smrti istým spôsobom zodpovedá jeho postaveniu zaživa…. čítať ďalej
dynamický systém nazhromaždeného poznania, vzorov správania, materiálnych (hmotných) i nemateriálnych (nehmotných) javov ľudskej činnosti, prenášaný z generácie na generáciu. Pojem patrí ku kľúčovým a neustále diskutovaným pojmom v spoločenských vedách, jeho chápanie sa mení v závislosti od teoretických a metodologických názorov autorov. Za… čítať ďalej
súbor materiálnych, sociálnych a duchovných výsledkov tvorivej práce predchádzajúcich generácií, ktoré tvoria historické kontinuum a súčasť kultúry. Ako systém akumulovaného poznania, výsledkov materiálnych i nemateriálnych prejavov činnosti človeka (spoločenstva) prenášaný z generácie na generáciu, je často unikátnym prejavom viazaným na určité… čítať ďalej
(kolovrat, hák na kotol, šibeničky) jednoduché mechanické zariadenie na zavesenie kotla nad vatru v kolibe. Pozostával z otáčavého alebo pevného stĺpika s vodorovne vyčnievajúcim ramenom. Postavený bol vedľa ohniska pri stene koliby. Funkciu kumhára plnilo aj drevené rameno upevnené do zrubu koliby, alebo… čítať ďalej
dávny spôsob uzavretia manželstva rozšírený u mnohých národov sveta, známy aj Slovanom. V Uhorsku ešte v 11. storočí považovali túto formu za legálnu. Uzavretie manželstva malo formu kúpno-predajnej zmluvy, kde zmluvnými stranami boli rodiny ženícha a nevesty. Svadobný obrad spočíval v splnení povinnosti… čítať ďalej
zariadenie na vykurovanie obydlia a na prípravu pokrmov. Jeho najčastejšími formami boli ohnisko, pec, sporák a kachle. Mohli sa vyskytovať jednotlivo alebo združené v rôznych kombináciách. Na území Slovenska sa od rozhrania stredoveku a novoveku ustálili kúreniská, ktoré predstavovali spojenie pece s ohniskom…. čítať ďalej
(koplín) prístrešok pre sliepky. Bola to buď osobitná stavba na dvore, alebo podstrešie nad chlievmi. Sliepky nocovali aj v kôlni, v zime v maštali, ba neraz aj v pitvore domu. Spávali na pripravených žŕdkach ( bidlá, pánty). Na znášanie vajec mali pripravené hniezda zo… čítať ďalej
(ľahká žena, radodajka) – hanlivé označenie ženy, ktorá často strieda sexuálnych partnerov; prostitútka, žena, ktorá vykonáva pohlavný styk za odmenu. Častejší jav v mestách, ale aj v dedinskom prostredí bolo takéto správanie známe a tolerované; hanlivé označenie človeka s krivým charakterom; fašiangová maska… čítať ďalej
(kultový kút, kút s obrazmi, stolový kút, oltárik, pod uhlom) miesto, kde sa v tradične členenom interiéri domu nachádzal stôl s lavicami; kút hlavného obytného priestoru, izby, situovaný diagonálne s pecou, spravidla smerom na východ. Podľa ľudovej viery jedno zo sídel domového hada,… čítať ďalej
(kútnica, zástelná plachta, záponná plachta, plachta pre šestonedieľku, zasteľacia plachta, zastelačka, presteradlo, plachta na záclonu, ketižová plachta, šestka) obdĺžniková textília, zošitá z 2–3 až 5 kusov plátna, slúžiaca na priestorové oddelenie šestonedieľky od ostatného priestoru miestnosti v reálnom i magickom zmysle. Okolo dvoch… čítať ďalej
kvasený nápoj. Kvas svojím pôvodom patrí medzi prapivá, ktoré ľudstvo poznalo už v staroveku. Vo vidieckom prostredí strednej a východnej Európy sa ešte v 20. storočí dalo nájsť mnoho receptov na jeho prípravu. Najmä v lete, keď sa minuli zásoby šťavy z kyslej… čítať ďalej
chemický proces, pri ktorom dochádza v potravine pôsobením mikroorganizmov k premene látok, čím ju konzervujú. V tradičnej slovenskej kuchyni sa kvasením konzervovala predovšetkým kapusta. Nastrúhaná nasolená kapusta sa natláčala nohami alebo rukami do drevených sudov, kde po čase mliečnym kvasením cukru vznikla kyslá… čítať ďalej
prípravok na podporu kysnutia cesta. Základným a najstarším kvasným prostriedkom bolo od staroveku tekuté droždie, ktoré vznikalo ako druhotná surovina pri varení piva. V 2. polovici 19. storočia sa na Slovensku začalo priemyselne vyrábať a v praxi využívať lisované droždie. Na… čítať ďalej
(rekordácie) obchôdzka spojená so zbieraním milodarov, druh peňažných zbierok, ktoré tvorili osobitný príjem učiteľa a žiakov. Kveštovanie je na Slovensku doložené v súvislosti so školami v mestách už v 16. storočí. Učiteľ so žiakmi, dobrými spevákmi, vyšli do ulíc a spievali pred… čítať ďalej
posledná nedeľa pred veľkonočnými sviatkami. V tento deň počas omše kňaz modlitbami, kadidlom a svätenou vodou svätil rozvíjajúce sa vŕbové prúty (baburence, jabrátka, cícky, bahniatky, maňky, búziky, barky), ktoré si veriaci prinášali do kostola. Posvätené prúty, ktoré prípadne roznášali po domoch… čítať ďalej
kvitnúce časti divorastúcich alebo pestovaných rastlín. Využívajú sa na liečebné účely (liečivé rastliny), výrobu voňaviek, ozdobu interiéru, záhrad ap. Určujú charakter krajiny. Odpradávna boli nositeľmi symboliky. Sú atribútmi Panny Márie a svätých (Alžbeta, Terézia). Veľký význam pripisovali kvetom Rimania pri… čítať ďalej
