pozemky získané klčovaním lesného porastu, väčšinou ručne obrobené, so špecifickým spôsobom hospodárskeho využitia pôdy. K takto získanej pôde mali poddaní iný majetkovoprávny vzťah ako k urbárskej pôde. S tým súvisel aj odlišný vzťah k zemepánovi a odlišné povinnosti vyplývajúce z jej držby. V dedičskoprávnych vzťahoch bola… čítať ďalej
doosídľovanie odľahlých a ťažko dostupných podhorských a horských oblastí Slovenska domácim obyvateľstvom v 16. až 19. storočí. Kopaničiarsku kolonizáciu podnietil populačný vzrast obyvateľstva a s ním spojený nedostatok urbárskych pozemkov. Tento stav si vynútil hľadanie nových zdrojov obživy klčovaním mimo usadlostných… čítať ďalej
(nohavičky, pančuchy, papuče) druh obutia do vrchnej obuvi. Existovali dva druhy kopýtc. Jedny boli pletené z hrubo spradenej domácej ovčej vlny bielej alebo prírodnej tmavej farby, v Čičmanoch a na ich okolí pridaním aj žltej a červenej farby. Obvykle ich plietli… čítať ďalej
špecializovaná garbiarska výroba, zameraná na spracovanie kože kôz, oviec a teliat na kordován. Bola to jemná, neleštená, nemastená alebo slabo mastená, na červeno a na žlto farbená useň. Označenie kordován vychádza z názvu mesta Kordoba v Španielsku. Výroba kordovánu prenikla na… čítať ďalej
čerstvý alebo usušený rastlinný materiál s ostrou chuťou a silnou vôňou používaný na aromatizovanie a zvýraznenie chuti jedál. Ako korenie sa používajú podzemné časti rastlín, kôra stromov, listy, kvety a kvetné súčasti, plody, semená i celé rastliny. Používanie korenia bolo známe… čítať ďalej
remeselná a domácka výroba korýt z dreva dlabaním. Korytári sa venovali aj výrobe korýtok, vahanov, vaničiek, lyžíc, variech, lopát, vejačiek a iného dreveného riadu. Do 18.-19. storočia nebolo ako výrobná činnosť špecializované. Domácki výrobcovia vyrábali dlabaním a kresaním aj žľaby, člny,… čítať ďalej
druhy ľudových huslí, ktoré majú vyžľabčenú rezonančnú skrinku, zakrytú samostatnou hornou doskou. Patria k nim 30 – 50 cm dlhé detské dlabané husle z vŕby alebo smreku, s odsadeným krkom. Z Liptova sú to malé úzke oktávky loďkového tvaru z jedného kusa dreva (dĺžka 50 –… čítať ďalej
náradie na kosenie obilia, krmovín a trávy. Skladá sa z dvoch základných častí – kovovej kosy (čepele) a dreveného kosiska. Čepeľ bola remeselnej, od 19. storočia manufaktúrnej, prípadne továrenskej výroby a roľníci si ju kupovali. Drevené kosisko (z javora, jaseňa, liesky) si zhotovovali… čítať ďalej
druh píšťaly so šikmo zrezaným horným koncom , ktorý je otvorený (bez klátika). Šikmý, kosý rez mu dáva názov. Je známy v dvoch formách: bez hmatových otvorov a so 6 hmatovými otvormi. Nástroj je 65 – 80 cm dlhý a má valcovitú trubicu,… čítať ďalej
poľnohospodársky nástroj s hladkým ostrím používaný na vyžínanie trávy, žatie obilia, prípadne na jeho odoberanie žnicou za koscom. Kosák mal aj ďalšie využitie (osekávanie repy, rezanie kukurice, slnečnice a pod.). Do procesu poľnohospodárskych prác začal prenikať v 18. storočí, najprv v západnej časti… čítať ďalej
hnojenie pôdy trusom hospodárskych zvierat nocujúcich v systematicky prekladanej ohrade. Využívalo sa najmä v trojpoľnom hospodárení na skvalitnenie úhorov. Po zavedení striedavého hospodárenia sa zväčša košarovali len ťažko prístupné polia, lúky a pasienky. Pri individuálnom chove oviec si každý majiteľ košaroval iba… čítať ďalej
osoba kosiaca kosou obilie, krmoviny alebo trávu. Kosci boli prevažne muži, ženy kosili len vo výnimočných prípadoch (vdovy, obdobie vojen, odchody mužov za prácou ap.).; plošná miera lúk. Predstavovala plochu, ktorú jeden kosec skosil za jeden deň. Táto miera je… čítať ďalej
piesne mužov, ktoré boli tematicky a funkčne spojené so spoločným kosením lúk. Táto spevná príležitosť ich radí aj k iným lúčnym piesňam, s ktorými ich spája nielen prostredie, v akom sa spievajú, ale aj podobnosti v textovej i hudobnej zložke. Tematika textov… čítať ďalej
(kosba) zber obilia, krmovín a trávy pomocou kosy. Starším spôsobom bolo kosenie na riadky. Používalo sa pri kosení trávy, krmovín, jarných druhov obilia, ktoré majú nižšie steblo, príp. poľahnutého obilia. Pri tomto spôsobe kosenia obilia pracoval kosec bez žnice. Podstatne… čítať ďalej
(košár) ohrada slúžiaca na zatváranie oviec. Stavali ich na pasienku, lúke alebo oráčine. Najstaršie boli lesné košiare z narúbaných, voľne poukladaných smrekov alebo kosodreviny (zaťatý košiar, zarúbaný košiar, na ukrývanie ukradnutých oviec – zlodejský košiar ). Pôvodné košiare na pasienkoch boli… čítať ďalej
pletenie, prípadne aj predaj, predmetov z prútia, z koreňov drevín, z lubov, z kukuričného šúpolia i zo slamy. Najviac rozšírená bola výroba košov z prútia, doložená na území Slovenska z raného stredoveku a nepochybne známa aj v storočiach predtým. Z výroby na vlastnú potrebu sa košikárstvo stalo domáckou… čítať ďalej
pletená ohrada na dopravných prostriedkoch, zväčša na voze (doštenák) alebo saniach rozličnej veľkosti, ktoré boli určené na osobnú alebo nákladnú dopravu. Košina bola zhotovená pletením z troch častí, ktoré tvorili bočné steny, a dna, ku ktorému sa steny zvažovali. Výrobcovia najskôr… čítať ďalej
kresťanská kultová stavba k bohoslužobným účelom. Najstaršie kostoly pochádzajú zo 4.storočia, kedy bolo milánskym ediktom (313) kresťanstvo uznané za štátne náboženstvo. Na rozdiel od antických kultových stavieb, ktoré boli vyhradené iba kňazom, kresťanské kostoly sa stali zhromaždišťom všetkých veriacich príslušnej farnosti…. čítať ďalej
laický pomocník farára. Farár ho vyberal a uvoľňoval. Jeho povinnosťou bolo vykonávať pomocné úkony pri bohoslužbách: zapaľovať sviece, posluhovať pri oltári, prisluhovať kadidlom, zastupovať miništranta, zbieranie milodarov „do zvončeka“. Okrem toho riadil ľudí pri procesiách, upratoval kostol, niekde mal na starosti… čítať ďalej
(medikováčstvo) remeslo zamerané na výrobu nádob, misiek, kotlov, riadu pre potreby domácností, remesiel a priemyslu, krytiny z medeného plechu a iných úžitkových i umeleckých výrobkov. Predmety sa vyrábali z medeného plechu kovaním (tepaním) za studena. Do polovice 18. storočia sa kotlárska výroba… čítať ďalej
Väčšia kovová oblá nádoba s uchom na zavesenie. Kotle sa vyrábali najmä z medi a železa a nakupovali sa na trhoch a jarmokoch od výrobcov. Pôvodne bol kotol hlavnou nádobou na varenie, býval zavesený nad otvoreným ohniskom a užíval sa na zohrievanie… čítať ďalej
remeselník, spracúvajúci železo kovaním za tepla pomocou ručných nástrojov vo vyhni a podkúvajúci ťažné zvieratá. V období existencie cechov (do roku 1872) získaval kvalifikáciu po 3-4 rokoch učenia v dielni majstra (učňovské roky) a prácou počas 3-4 rokov u iných majstrov (tovarišské roky), odbornou majstrovskou… čítať ďalej
remeselná výroba železných predmetov pomocou ručných nástrojov a tepelného spracovania kovaním. Na území Slovenska sa ním zaoberali už Kelti. Ručná kováčska malovýroba sa na území Slovenska kontinuálne formovala od 8.-9. storočia do polovice 20. storočia v dedinách a malých mestečkách. Išlo… čítať ďalej
remeslo zaoberajúce sa liatím farebných kovov a výrobkov z nich. Jeho začiatky siahajú do bronzovej doby, keď sa zlievaním zhotovovali zbrane, rôzne nástroje a šperky. V období feudalizmu sa nesformovalo na samostatné remeslo, ale sa rozčlenilo na viacero špecializovaných druhov – cinárstvo,… čítať ďalej
vytepávanie kovových predmetov a ozdôb z plechu. Technika spoločná pre viacero remesiel spracúvajúcich železné plechy za studena. Používala sa v medikováčstve, kotlárstve, cizelérstve, zvonkárstve, šperkárstve. Vytepanými plátkami a plieškami sa zvyčajne obkladali (plátovali) rôzne predmety vyrobené stolármi, rezbármi, zámočníkmi. Ľudoví výrobcovia zhotovovali… čítať ďalej
(Kovlad) démonická bytosť ľudského vzhľadu súvisiaca s predstavami o duchoch zeme; vládca podzemných pokladov a nerastov, najmä rúd. Patrí do skupiny prírodných démonov, podobne ako Runa, permoníci a trpaslíci. Predstava o ňom je na území Slovenska hmlistá a sporadická, najčastejšia v banských oblastiach… čítať ďalej
hospodárske zviera z čeľade turovitých chované pre mlieko, mäso, prípadne kožu. Do 18. storočia bol chov kôz rozšírený najmä na severe Slovenska, miestami prevyšoval i chov oviec. Prevládajúcim spôsobom chovu bolo pasenie. V lete na noc a v zime kozy ustajňovali v maštali (väčšinou… čítať ďalej
prostriedky a praktiky na skrášľovanie a pestovanie tela. Tradičná kozmetika bola zameraná najmä na tvár, vlasy, prípadne ruky – hlavné meradlá telesnej krásy človeka. Ženy sa snažili získať čistú, bielu pleť natieraním tváre smotanou, pálenkou s namočenými lupeňmi bielej ľalie, umývaním… čítať ďalej
(kudmen) druh mužského a ženského zimného vrchného odevu z kožušiny s rukávmi. Existovali dva druhy kožuchov: krátky kožuch, ktorý siahal do pása alebo niečo niže pása a dlhý kožuch, ktorý siahal ku kolenám. Najrozšírenejšie boli krátke kožuchy. Kožuchy nosili viac ženy ako muži…. čítať ďalej
remeselné alebo domácke spracovanie kožušín. Počtom cechov a dielní patrilo od stredoveku k najrozšírenejším remeslám na Slovensku. Doklad o košickom kožušníckom cechu z roku 1307 je najstaršou zmienkou o remeselnom cechu na tomto území. Do konca 18. storočia je tu doložených 80 kožušníckych cechov. Kožušníci šili… čítať ďalej
(cucaj, kamizol, brusliak, serdak, skorianik) druh mužského a ženského krátkeho vrchného odevu z kožušiny bez rukávov. Kožušteky sa šili z ovčích koží bielej alebo hnedej farby. Boli prevažne jednoduchých strihov, ktoré využívali tvar a veľkosť kože. Vo väčšine prípadov sa zapínali… čítať ďalej
(kračunik) Obradové pečivo. Chleby alebo koláče tohto názvu sa tradične piekli v oblasti východného Slovenska na vianočné sviatky. Cesto kračunov sa zvyklo zarábať pramenistou vodou. V strede pečiva sa urobila jamka, do ktorej sa nakvapkal med. Do cesta sa pridávali rôzne prísady,… čítať ďalej
remeselník zaoberajúci sa šitím odevov. Do 12. storočia bolo zamestnaním žien, ktoré ho vykonávali spravidla domáckym spôsobom. V 12.-14. storočí sa stalo zamestnaním mužov. Krajčíri šili odevy pre meštianske vrstvy, šľachtu i časti mužského ľudového odevu. Ženský a detský ľudový odev… čítať ďalej
remeslo zamerané na šitie mužských, ženských a detských odevov i bielizne. Ako samostatné remeslo sa vyčlenilo v 13. a 14. storočí. Prvé cechy vznikali v 15. storočí (Banská Štiavnica 1446, Košice 1457, Bratislava, Bardejov 1459, Krupina 1462). Podľa druhu vyrábaného… čítať ďalej
maľba zobrazujúca reálnu, fantastickú alebo štylizovanú krajinu. V ľudovom maliarstve na Slovensku sa vyskytovala zriedkavo. V ľudových obrazoch maľovaných na skle tvorila niekedy náznakové pozadie k figurálnej téme, v maľovaných prospektoch k betlehemom bola už rovnocennou súčasťou obrazu. K osamostatneniu krajinomaľby ako žánru ľudovej… čítať ďalej
hospodárske zviera z čeľade zajacovitých, ľudovo nazývané aj zajac, chované pre mäso i kožušinu. Na územie Slovenska sa chov králikov dostal na rozhraní 15.–16. storočia z Francúzska cez Nemecko a Čechy. Do 2. svetovej vojny králiky chovali v maštali pod válovom, kde… čítať ďalej
(chramer, kramer) typ obchodníka, majiteľa malého obchodu s potravinovým a nepotravinovým tovarom dennej potreby. O existencii kramárov v Bratislave svedčia správy už zo 14. storočia. Podľa údajov zo 17. storočia sa krámom pôvodne označoval drobný tovar (hrebene, gombíky, stuhy, cverny, drobné medené a mosadzné predmety,… čítať ďalej
(kamla, grampľa, chamľa) párový nástroj na spracovanie vlny mykaním. Cieľom mykania bolo chumáč vlny rozvlákniť a vlákna v ňom usporiadať rovnobežne. Každú z dvoch kramplí tvorila doska, v strede ktorej bola upevnená rukoväť. Na druhej strane dosky boli do vrstvy hovädzej alebo… čítať ďalej
(pisanka, veľkonočné vajíčko) slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené k veľkonočným sviatkom. Obetný, obradový alebo osobný dar, ktorého magický účinok malo posilniť farbenie. Symbol jarného oživenia prírody, ktorého predkresťanský význam adaptovala cirkev. Podľa cirkevnej symboliky kraslice spodobujú nanebovzatie Krista. Najstaršie… čítať ďalej
samica hovädzieho dobytka, ktorá sa aspoň raz otelila. V laktačnom období sa nazýva dojnica. Archeologické nálezy i osteologický materiál dokazujú, že chov kráv na území Slovenska má dlhú tradíciu. Historické doklady z veľkomoravského obdobia naznačujú, že kravy, na rozdiel od ošípaných, sa na… čítať ďalej
(šenk) miestnosť, kde sa predávajú a konzumujú najmä alkoholické nápoje. Zriaďovanie krčiem, na rozdiel od hostincov závislé od výčapného práva, patrilo k regálnym právam panovníka a postupne prešlo aj do rúk šľachty, cirkevných inštitúcií a slobodných kráľovských miest. Právo výčapu upravovalo… čítať ďalej
(šenkár) osoba vykonávajúca práce spojené s predajom alkoholických nápojov v krčme. V stredoveku sa touto činnosťou zaoberali schopnejší a zámožnejší poddaní, často aj ženy. Od polovice 18. storočia sa krčmármi čoraz častejšie stávali židovskí prisťahovalci z Haliče, Poľska, Moravy a Rakúska. V 2. polovici… čítať ďalej
druh odkladacieho nábytku, v ktorom sa uchovával kuchynský riad a náčinie. Medzi tradičným nábytkom v dedinskom prostredí sa objavil až začiatkom 20. storočia. Vyskytoval sa v dvoch základných formách: vývinovo staršia forma mala v dolnej časti skrinku a v hornej časti otvorenú policu; mladšia forma… čítať ďalej
komplex sviatkov kresťanského cirkevného roka, ktorý sa začína prvou adventnou nedeľou (štyri nedele pred Štedrým dňom) a končí nasledujúci rok nedeľou Krista Kráľa (nedeľa pred prvou adventnou nedeľou). Pripomínajú život Krista a svätcov na zemi. Sú buď pohyblivé (Veľká noc,… čítať ďalej
základný univerzálny symbol. Spája kontrast horizontály a vertikály, pozemského a nadprirodzeného, duchovného a materiálneho, živého a mŕtveho. Indikuje štyri svetové strany a bod ich priesečníka – symbol božského. S variáciami jeho podôb sa stretneme v rôznych kultúrach. Zásadný symbolický význam pripisovalo krížu ako… čítať ďalej
výšivka podľa počítanej nite, ktorej základom je krížikový steh. V ľudovej výšivke na Slovensku patrila k rozšíreným a obľúbeným. Prispela k tomu zrejme aj skutočnosť, že bola v porovnaní s inými technikami menej náročná a umožňovala ľahšiu reprodukovateľnosť vzorov. V 19. storočí a prvej… čítať ďalej
križujúce alebo rozchádzajúce sa cesty, ktorým sa prisudzoval magický význam spojený s predstavou o hraniciach svetov; vhodné miesto na vykonávanie magických úkonov (podobne ako miesta zlievania troch potokov alebo jarkov – trojepotočie, brodky). Mali byť obľúbeným miestom pôsobenia nadprirodzených síl, najmä duchov… čítať ďalej
chovanie dobytka krmivom, najmä pri maštaľnom chove. Do konca stredoveku bolo hlavným spôsobom chovu celoročné pasenie. Dobytok prikrmovali iba v zime počas nepriaznivého počasia. Pretože v rámci trojpoľného hospodárenia nebolo možné získať dostatok krmiva, počet zvierat bol pri zimnom chove nízky,… čítať ďalej
