väzba tkanín, založená na striedaní skupín dolných a horných nití takým spôsobom, že horné nite vytvárajú na povrchu tkanín šikmé vrúbky alebo z nich zložené geometrické obrazce. V domáckych tkaninách v 19. a 20. storočí, po plátnovej a ripsovej tretia najviac používaná… čítať ďalej
sústava priestorov, v ktorých sa ručne vyrábala keramika. Zariadenie keramickej dielne na západnom Slovensku sa dá rekonštruovať podľa pôvodných objektov putzovsko-kostkovskej rodiny v Stupave (dnes múzeum Ferdiša Kostku). Rodina bývala a pracovala vo vidieckom prízemnom domčeku s malou kuchyňou v strede, izbou rodiny vľavo… čítať ďalej
označenie keramiky znakom výrobcu alebo výrobného strediska. Na slovanskej keramike sa už v 7. – 8. storočí nachádzali na dnách nádob reliéfne keramické značky v tvare členeného kruhu, doplneného krížom, svastikou, hviezdicou. Stredoveký riad sa značkoval vrypmi, zárezmi nechtom alebo hrnčiarskym… čítať ďalej
súhrnný názov pre výrobky spracované z hliny, obsahujúcej rôzne prísady a vypaľované v peciach pri rôznych stupňoch teploty. Jej najväčšiu časť tvorí úžitková keramika (hrniec, miska, tanier, džbán, krpka, pohár, pekáč, dolkáreň, bábovnica, kahanec, čutora, dvojačky, kachlica, keramické figúrky a iné). Podľa… čítať ďalej
zrážanie mlieka pridaním syridla. Do precedeného mlieka sa primieša syridlo (na 70–100 l mlieka 0,5–1 dl syridla). Proces zrážania mlieka na huspeninovitú hmotu trvá podľa teploty mlieka a účinnosti syridla približne 20–30 minút. Z takto zakľaganého mlieka sa potom získava hrudový syr. Kľaganie patrí… čítať ďalej
spôsob získavania novej poľnohospodárskej pôdy. Patrilo k najstarším technikám premeny lesnej pôdy alebo zanedbaných pastvín na pole. Bolo súčasťou motykového a žiarového hospodárenia. Pri klčovaní sa postupovalo tak, že po odvezení úžitkového dreva sa vyrúbaná plocha očistila od zvyškov dreva… čítať ďalej
formula charakteru zvolania s cieľom privolať podľa princípu mágie slova zlo alebo nešťastie na jednotlivca, jeho rodinu či potomstvo. Viera v účinnosť kliatby sa zachovala vo folklórnych podaniach: povesť o skamenenej pastierke, balada o dievčati zakliatom do javora, rozprávka o zhavranených bratoch. Dodnes sa… čítať ďalej
(lat. Dianthus L.; garafia, karafia) okrasná rastlina. Obľúbená v stredovekej rytierskej kultúre. V dedinských záhradách sa začal pestovať na rozhraní 19.– 20. storočia; ozdobný prvok rastlinnej ornamentiky v tvare vejárovitého kvetu s jemnými zárezmi na vrchu lupeňov. Často sa uplatňoval v renesančnej výšivke, ovplyvnenej tureckou… čítať ďalej
výrobok z posekaného alebo pomletého surového mäsa naplneného do čriev, konzervovaný údením. Klobásy sú považované za jedno z najstarších jedál z mäsa. Dosvedčuje to ich názov, ktorého základ je napríklad u všetkých Slovanov rovnaký a prevzali ho aj Maďari. Na Slovensku bola príprava klobás… čítať ďalej
remeslo špecializované na výrobu klobúkov technikou plstenia z ovčej vlny a srsti iných zvierat. Ako remeslo sa objavuje v 15.-16. storočí. Priaznivý vplyv na jeho rozvoj malo aj zvýšenie chovu oviec v tomto období, čo súviselo s využívaním horských a podhorských oblastí na chov… čítať ďalej
(kalap, širák) mužská pokrývka hlavy. Tradičné klobúky mali oblé dienko a dookola dohora vyhnutú striešku. Vo väčšine regiónov Slovenska v 19. storočí prevládali klobúky so širokou strieškou. V poslednej štvrtine 19. storočia ich postupne nahrádzali klobúky s užšou strieškou. Archívne pramene uvádzajú… čítať ďalej
samoznejúci nástroj, pri ktorom zvuk vzniká úderom na drevo. Druhy: banícka klopačka, ktorá je zhotovená z elipsovitej hrubej dosky (dĺžka 70 – 150 cm, šírka 10 – 15 cm, hrúbka 4-5 cm) zavesenej na strome, stojane alebo v klopačke (vyvýšenej vežovej stavbe). Zvuk vytvára úder… čítať ďalej
(kum, kuma) krstní alebo birmovní rodičia vo vzťahu k rodičom dieťaťa a naopak. Inštitúcia kmotrovstva vzniká svedeckou účasťou nielen pri krste a birmovke, ale aj pri tradičných recepčných obradoch, formovaných miestnymi zvyklosťami (mládenecký krst, kmotrovstvo na robotách ap.). Okrem hlavných svedkov… čítať ďalej
(kumovstvo) príbuzenstvo formované cirkevným právom a ľudovou spoločensko-obradovou tradíciou. Definuje sa ako druh duchovného príbuzenstva. V tradičnom ľudovom prostredí sa rôzne typy skmotrenia zakladali bezprostrednou svedeckou účasťou na úkonoch cirkevného charakteru (krst, birmovka) a pri ľudových obradoch sprevádzajúcich prijatie dievky alebo… čítať ďalej
vzťah utvorený na zabezpečenie dozoru nad nedospelými robotníkmi pri dlhšom odchode na sezónne poľnohospodárske práce mimo bydliska. Chlapec alebo dievča, ktoré boli prvýkrát na takýchto prácach (prvák, prváčka), si zvolili krstných rodičov, príp. jedného, ktorí na nich dozerali a pomáhali… čítať ďalej
(knedlík) jedlo z cesta v tvare valca, ktorý sa po uvarení krája na plátky a podáva ako príloha k hlavnému jedlu. Na Slovensko sa konzumácia knedle rozšírila v priebehu 20. storočia z českých krajín, kde patrí k symbolom národnej kuchyne. Knedľa sa zvykne jesť najmä… čítať ďalej
(džatky, guľe, guľky) uvarené cesto v tvare menších guliek, ktoré sa podávali ako sýte samostatné jedlo. K najznámejším patria revúcke a gemerské guľky pripravované zo zemiakového cesta s údeným mäsom, poliate masťou alebo praženou slaninou a cibuľou. Podobné, ale bez mäsa, boli… čítať ďalej
rukopisné zborníky so zápismi slovenských ľudových rozprávok, zostavené začiatkom 40. rokov 19. storočia. Na popud zakladateľa štúdia ľudových rozprávok na Slovensku Samuela Reussa sa na zberateľskej činnosti podieľala slovenská študujúca mládež v Bratislave, Levoči, Banskej Štiavnici a iných mestách Slovenska. Medzi… čítať ďalej
(flárka, flagnárka, trhovkyňa) predavačka na trhu, priekupníčka. Kofy predávali potravinový tovar, väčšinou zeleninu, ovocie, hydinu, maslo, husaciu pečienku ap. Tovar získavali formou výkupu od producenta priamo v mieste bydliska alebo na trhu. Formou priekupníctva sa predáva i na súčasných týždenných trhoch.
samec kury domácej z rodu hrabavcov (latinsky Galliformes) patriaci na Slovensku k doma chovaným zvieratám. V tradičných predstavách sa mu pripisovala ochranná a veštecká funkcia, symbolizoval i plodnosť a bojovnosť. Jeho zobrazenie bolo časté v ľudovom výtvarnom umení i folklóre. Ako symbol plodnosti… čítať ďalej
pečené múčne jedlo. Koláče sa na rozdiel od chleba piekli zvyčajne z jemnej bielej múky, cesto sa zarábalo mliekom a sladilo medom, neskôr cukrom. Piekli sa v peci alebo v rúre sporáka. Slovanský názov koláč sa pôvodne vzťahoval na pečivo okrúhleho tvaru. Aj… čítať ďalej
remeselná a domácka výroba kolies, vozov, saní, bričiek, kočov, športových potrieb, dreveného náradia a nástrojov. Základom kolárstva je výroba drevených kolies. Počas feudalizmu sa kolári združovali do cechov (najstarší v Košiciach roku 1459), najčastejšie s kováčmi, ktorí robili kovové súčasti vozov. Najväčším… čítať ďalej
(guňunky) druh nízkej súkennej obuvi. Zhotovovali sa z jedného kusa tmavého, ojedinele aj bieleho domáceho súkna. Svojou formou a spôsobom zhotovenia sa podobali krpcom. Na nohách boli upevnené návlakmi z vlnených šnúr alebo remencov, ktoré boli ovinuté nad členkami. Vyrábali sa po… čítať ďalej
obradová pieseň funkčne viazaná k obdobiu od adventu do Troch kráľov. Spolu s recitovaným vinšom býva na Slovensku súčasťou vianočných a novoročných obchôdzok. Spievali ich odrastenejší chlapci, mládež, neskôr najmä chudobnejšie deti. S koledou chodieval tiež kňaz alebo aj skupina žien (v advente). V koledách… čítať ďalej
(chodenie s koledou, chodenie po kolede) obradná obchôdzka s koreňmi v predkresťanských obradoch novoročia. V zmysle mágie slova mal koledník deklamujúci formulky a vinše privodiť do domu šťastie, priazeň, hospodársky úspech, blahobyt v nastávajúcom roku. Vplyvom kresťanstva sa prianie spája s Ježišovým narodením a Božím požehnaním…. čítať ďalej
štátom iniciovaná, riadená a často vynucovaná premena roľníckej malovýroby na poľnohospodársku veľkovýrobu na družstevnom princípe. Uskutočnila sa v dvoch etapách (1949–1955, 1955–1960). Nerešpektovali sa pri tom sociálne, kultúrne a psychologické otázky. Družstevné poľnohospodárstvo sa preto vnímalo ako agresivita, ktorá rozbíjala tradičný… čítať ďalej
(karička, kolo, körtánc, kárej, do kolesa, do koľečka, do kolka) skupina ženských spevno-tanečných prejavov v zreťazených kruhových a odvodených útvaroch. Historické pramene sú z 19. storočia, avšak korene siahajú do staršej tanečnej vrstvy (podobnosť s chorovodmi). Kolesá tancovali dievky a mladé ženy,… čítať ďalej
dopravné prostriedky využívajúce jedno alebo viacero kolies. Patria k rozšíreným dopravným prostriedkom slúžiacim na prepravu nákladov i ľudí na celom území Slovenska. Archaickosť týchto dopravných prostriedkov dokladajú archeologické a ikonografické nálezy. Medzi najstaršie patrí vyobrazenie kolesového prostriedku s konským záprahom na hlinenej… čítať ďalej
pôvodne stavba slúžiaca ako sezónne obydlie pre pastierov na salaši. Najstaršími boli zrubové koliby, pôvodne jednopriestorové, ktoré sa postupne rozčlenili na dva priestory. Vstupná časť koliby s vatrou a lavicami slúžila ako obydlie pre ovčiarov i ako priestor na prípravu stravy… čítať ďalej
(belčov) druh detského nábytku, v ktorom v minulosti dieťa spalo a odpočívalo. Existovali dve formy kolísky: závesná a stojacia. Historicky staršia je závesná kolíska. Závesná kolíska mohla mať podobu štvorcovej plachty s tkanicami v rohoch; dreveného rámu s napnutým plátnom; drevenej debničky, korýtka alebo oválneho… čítať ďalej
výroba a podomový predaj kolomaže. Kolomaž (zmes dechtu a tuku) sa používala na mastenie osí vozov, kopýt koní, na impregnáciu koží, zatieranie sudov, v sadárstve a brdárstve. Pre obyvateľov niektorých oblastí – najmä tých, v ktorých rástol dostatok briez, lebo ich kôra… čítať ďalej
Krátka lyrická pieseň s ustálenou dvojriadkovou izometrickou strofou (každý riadok pozostáva zo 14 slabík, má malú cezúru po 4., veľkú po 8. slabike). V písomných záznamoch sa vyskytuje od 16. storočia. Na území západnej Ukrajiny je to najvitálnejší a najživší piesňový… čítať ďalej
osídľovací proces neosídlených a vyľudnených oblastí, v neskoršej dobe doosídľovanie už obsadených území novými osadníkmi, ale i populačnými prebytkami domáceho obyvateľstva. Doosídľovanie územia Slovenska prebehlo v niekoľkých etapách, do 12. storočia na zvykovom práve, v 13. až 14. storočí na nemeckom, zákupnom… čítať ďalej
(kudzeľ, mašinka, motorka) – zariadenie na skrúcanie vláken do nite. Asi od 14. storočia, a najmä od 20. rokov 18. storočia sa na území Slovenska používal na pradenie vlny vretenový (súkennícky) kolovrat. Tvorilo ho veľké koleso poháňané pravou rukou, z ktorého… čítať ďalej
zadný priestor ovčiarskej koliby určený na skladovanie syra, uskladnenie mliečnych produktov a náradia. Vznikol oddelením od vstupného priestoru koliby zrubovou stenou. Jeho charakteristickým zariadením je polica na syr (podišiar); niekedy tak nazývali i prístrešok vedľa koliby, ktorý slúžil na vešanie… čítať ďalej
(súbera) sceľovanie rozptýlených pozemkov jedného majiteľa s cieľom technologicky efektívnejšie obrábať pôdu. Realizovala sa výmenou alebo kúpou pozemkov. Prvé komasácie sa uskutočnil v rámci urbárskych regulácií Márie Terézie. Sceľovali sa najmä alodiálne (statkárske) pozemky vydelené z rustikálnej (urbárskej pôdy). Ten istý cieľ mala… čítať ďalej
(ohnivá metla, vlasatica) vesmírne teleso sprevádzané rojom drobných častíc, ktoré na nočnej oblohe vytvárajú pre pozorovateľa efekt chvosta, pozorovateľné iba veľmi výnimočne, často s odstupom viacerých desaťročí. Pre svoju neobvyklosť sa tento jav v tradičných predstavách o prírode vysvetľoval ako predzvesť nešťastia, hrozba… čítať ďalej
(koch) zariadenie na odvod dymu nad úroveň strechy domu. V mestách sú komíny známe od prelomu 16. a 17. storočia, do dedinského prostredia prenikali až od 18.–19. storočia, miestami až v 20. storočí. Dovtedy pretrvávali lapače lievikovitého tvaru, ktoré odvádzali dym… čítať ďalej
(kochniar) osoba zabezpečujúca čistenie a opravu komínov. Kominárstvo ako zamestnanie vzniklo z bezpečnostných dôvodov vo väčších európskych mestách už v stredoveku, na území Slovenska sa spomína od 17. storočia. V európskej kultúre je kominár symbolom šťastia: ak sa ho človek dotkne tromi prstami,… čítať ďalej
remeslo zaoberajúce sa čistením komínov. Kominári vymetali komíny, aby vyletujúce horiace sadze nespôsobili požiar. Ich činnosť bola od 18. storočia regulovaná župnými protipožiarnymi štatútmi, určujúcimi povinnosti obyvateľov, úradov i kominárov, ktorí plnili funkciu protipožiarnej polície. Počiatky kominárstva na Slovensku siahajú… čítať ďalej
(sýpka) skladovací priestor domu. V pôdorysnom rozvoji obydlia predstavuje tretiu základnú časť, ktorá sa pričlenila k izbe a pitvoru. V komore sa uskladňovali poľnohospodárske produkty, potraviny, odevné súčasti a rôzne predmety používané v domácnosti a v gazdovstve. Komora bola nevykurovaným a spravidla len slabo osvetleným… čítať ďalej
dopravný prostriedok slúžiaci na prevážanie osôb, zvierat, nákladov a povozov cez rieku. Kompu zvyčajne tvorili dva člny – hajovy, na ktorých boli položené hrubé dosky, slúžiace ako podlaha kompy. Po obvode kompy viedlo nízke zábradlie. Vchod na kompu sa uzatváral… čítať ďalej
majetkové spoločenstvo šľachty, najmä lesov, lúk a pasienkov, založené na dobovom feudálnom uhorskom práve. V modifikovanej podobe sa uchovalo i po zrušení poddanstva. Roľníci si od komposesorátu prenajímali pasienky a klčoviská. Komposesoráty vznikali dvoma hlavnými spôsobmi: v dôsledku dedičskej príslušnosti k spoločnému predkovi. Majetok… čítať ďalej
hospodárske zviera z čeľade koňovitých. Kone sa na území Slovenska chovali najprv v južných oblastiach. V horských regiónoch sa ich chov rozšíril s rozvojom povozníctva. V oblastiach s nedostatkom pasienkov až na prelome 19. a 20. storočia. Ako ťažné zvieratá nahrádzali postupne voly…. čítať ďalej
bezdierková píšťala, ktorá je rozšírená na severnom Slovensku. Je to prevažne 60 – 100 cm dlhá, vŕtaná alebo štiepená liesková píšťala, omotaná čerešňovouu alebo brezovou kôrou. Píšťalová trubica je dole otvorená, hore uzatvorená klátikom, popri ktorom je úzka štrbina, ktorou sa… čítať ďalej
jednoročná priadna a olejodarná rastlina. Z Ázie do Európy ju v 7. stor. pred n. l. priniesli Skýtovia. Patrí k najstarším a najrozšírenejším technickým plodinám na Slovensku. V období feudalizmu sa pestovala na poddanských hospodárstvach i feudálnych veľkostatkoch. Od začiatku 18…. čítať ďalej
spôsoby jedenia a pitia. Konzumáciu a výber potravín vždy podmieňujú geografické, historické, kultúrne a sociálne faktory. Rôzne spoločenstvá ľudí si vytvorili špecifické formy konzumácie stravy a v sociálne diferencovanej spoločnosti existujú popri sebe jej viaceré formy. Základnou formou konzumácie potravín v tradičnom… čítať ďalej
