(16. máj) svätec (1345 – 1393), patrón Čiech a Bavorska. Pôsobil ako klerik, podľa legendy bol uväznený kráľom Václavom IV. a po mučení hodený do Vltavy za údajné odmietnutie porušiť spovedné tajomstvo kráľovny Žofie. Kult sa rozšíril po jeho kanonizácii… čítať ďalej
(bôtky, mestské krpce) druh nízkej koženej obuvi remeselnej výroby. Zvršok bol zvyčajne z jedného kusa kože. Siahali po členky, upevňovali sa šnurovaním vpredu a na päte alebo na vnútorných bočných stranách, prípadne sa len stiahli remencami. Nosili ich najmä muži. Písomné… čítať ďalej
kalendárne obradové piesne spojené pôvodne s oslavami letného slnovratu, spievané v predvečer a v noci na deň sv. Jána. Spájali sa s pálením jánskych ohňov (vojana, sobotka), ľúbostnou mágiou, ľudovým liečením a zberom liečivých rastlín. Piesne obsahujú archaické motívy ohňa, vody, ako aj motív sv…. čítať ďalej
(jaremko, krpač, krpadlo, kravský chomút) drevený postroj na spriahanie jedného kusa hovädzieho dobytka. Na rozdiel od jarma je výskyt jarmice známy až od začiatku 19. storočia v hospodársky vyspelejších centrách Slovenska, odkiaľ sa až po 2. svetovej vojne šírila do odľahlejších… čítať ďalej
(jermo, jařmo, járom ) drevený postroj na spriahanie páru hovädzieho dobytka. V hospodárstve patrilo k základnému vybaveniu hospodárskeho inventára. Používalo sa na spriahanie kravského a volského záprahu pri prácach súvisiacich s obrábaním poľnohospodárskej pôdy (orba, bránenie, vyvážanie hnoja) a pri povozníckych prácach…. čítať ďalej
svetské piesne, ktoré sa v podobe letákových tlačí s ilustrovanou titulnou stranou predávali na jarmokoch, trhoch a podomovým obchodom. Tento druh piesní je spolu s tlačou duchovných púťových piesní v Európe známy už od 17. storočia. Na Slovensku sa zachovalo najviac tlačí z 19…. čítať ďalej
(výročný trh) trh poriadaný periodicky niekoľkokrát do roka. Podľa druhu tovaru sa ustálili dva typy jarmokov: výkladné jarmoky so spotrebným tovarom a jarmoky na hospodárske zvieratá (dobytčie, konské, ovčie trhy). Už v súvislosti s kráľovským udeľovaním práva výročného trhu mestským sídlam v 14. storočí je… čítať ďalej
plaz s nohami (latinsky Lacertilia alebo Sauria). V hovorovom jazyku označenie pre rôzne druhy jašteríc, mloka, salamandru škvrnitú (škvrnitý jašter) a slepúcha (slepý jašter, slepošťúr). V tradičných predstavách na Slovensku pozitívny symbol podzemného sveta, vrtkosti, múdrosti, dobrého osudu, často vystupujúci v predpovediach počasia a… čítať ďalej
zastrešený voľný priestor medzi stenami dvoch stavebných objektov, alebo pri stene domu. Predná časť jaty bola otvorená. Slúžila na uskladnenie hospodárskeho náradia, vozov, dreva, prípadne steliva pre dobytok. Obyčajne tu stál aj klát na rúbanie dreva.
(črevko, hurka, jelito, kyska, pľuncka) mäsový výrobok pripravovaný pri domácej zabíjačke. Na náplň jaterníc sa používali vnútornosti: pľúca, srdce, slezina, pečeň, mäkšie a tučnejšie časti mäsa a na zjemnenie chuťových vlastností aj ďalšie suroviny. Pôvodne to boli obilninové kaše, napríklad… čítať ďalej
skupina vzduchozvučných klarinetových a hobojkových nástrojov, u ktorých vzduchový prúd rozkmitá jednoduchý nárazný, prierazný jazýček alebo proti sebe kmitajúce jazýčky. Vydávajú spravidla jačavý, ostrý a kolísavý zvuk. Tvorí ich skupina 13 nástrojov, ku ktorým patria aj viachlasné gajdy. Klarinetovým typom je trubka… čítať ďalej
jedlá a nápoje, ktoré sa voľne alebo v nádobách vkladali do hrobu pri pohrebe, alebo sa v určený čas prichystali pre dušu mŕtveho v dome či na hrobe. Súviseli s pretrvávaním predkresťanskej viery v posmrtný život duše, v potrebu pravidelného kŕmenia a napájania mŕtveho či jeho duše;… čítať ďalej
reprodukčné správanie, ktorého výsledkom malo byť v ideálnom prípade jedno dieťa. Potreba regulácie populačného prírastku súvisela so zrušením poddanstva v 19. storočí, keď došlo k obmedzeniam získavania pôdy. V župách na juhu Slovenska (Hont, Novohrad, Gemer, Tekov a Zemplín) obyvateľstvo riešilo zhoršenú… čítať ďalej
(individuálna rodina) všeobecný pojem pre rôzne formy spolužitia jednej manželskej dvojice so svojimi slobodnými, ekonomicky závislými deťmi alebo bez nich. Rozlišuje sa jednoduchá rodina jadrová (manželský pár s deťmi), alebo manželská (manželia do narodenia prvého dieťaťa alebo po sídelnom osamostatnení sa… čítať ďalej
bájne zviera s jedným rohom, telom podobným koňovi. O jeho existencii boli presvedčení ľudia od antiky až do novoveku. Mal zázračnú schopnosť očistiť svojím rohom všetko, čoho sa dotkol. Chytiť ho mohla len panna. Preto bol symbolom cudnosti a čistoty. V kresťanských interpretáciách… čítať ďalej
(latinsky Cervus L.) párnokopytník z čeľade jeleňovitých. V európskych kultúrach kultové zviera božstiev lovu a lesných démonov, jeho obetovanie v staroveku a stredoveku malo rôzne motivované ochranné a plodonosné ciele. Skutočné obete boli postupne zamenené za figúrky z cesta. Amuletom z jeho parohov a zubov… čítať ďalej
(z hebrejského Jozue, gréckeho Iésus, gréckeho Christos – pomazaný) podľa biblie zakladateľ kresťanstva. Ústredná postava kresťanského mýtu o bohočlovekovi, narodenom z panny, ktorý mučeníckou smrťou na kríži vykúpil prvotný hriech ľudstva. Biblický výklad o Ježišovi Kristovi asimiloval niektoré vplyvy orientálnych kultov o umierajúcich a… čítať ďalej
(19. marec) svätec, patrón celej kresťanskej cirkvi; patrón tesárov. Podľa legendy tesár, manžel Panny Márie, pestún Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa s dňom Jozefa viazali zábavy, vinšovanie a spievanie pod oknami menovcom. Na mnohých miestach Slovenska sa tento deň považoval za… čítať ďalej
(24. apríl) svätec umučený roku 303 v Kapadócii za Diokleciánovho prenasledovania kresťanov. Zobrazovaný býva s kopijou a vytaseným mečom, so štítom a zástavou (červený kríž na bielom poli), ako jazdec na bielom koni bojujúci s drakom. Patrón roľníkov, baníkov, sedlárov, kováčov, debnárov, koní a… čítať ďalej
(čuha, halena, huňa, krídlový kabát, kurtka, sukmana) druh mužského, zriedkavejšie ženského vrchného odevu. Kabanice sa šili z domáceho, remeselného aj továrenského súkna prevažne bielej farby. Na strednom Slovensku, najmä na Orave, Liptove, Podpoľaní, ale i na Spiši boli z tmavého alebo čierneho… čítať ďalej
druh mužského a ženského vrchného odevu. Siahal niže pása, mal dlhé rukávy, zapínanie na gombíky, vpredu obvykle vrecká. Strih vychádzal z dobového mestského odevu, do pása bol priliehavý, od pása mal odstávajúci šosík, rovné alebo naberané rukávy. Do dedinského prostredia prenikol… čítať ďalej
kúrenisko s uzavretým ohňom na vyhrievanie izby. Kachle boli z glazúrovaných keramických kachlíc miskového alebo komorového tvaru, na Orave a v Liptove aj z terakotových oblúkovitých bahríkov. V tradičnom obydlí sa kachle stavali buď v kombinácii s pecou ako jej nadstavec (kachlená pec), alebo samostatne. Na Slovensku… čítať ďalej
remeselo zamerané na výrobu hlinených kachlíc a stavbu kachľových pecí. Kachlice na stavbu pecí najskôr vyrábali hrnčiari a džbankári. Kachliarstvo vzniklo s vývojom zložitejších a ozdobnejších tvarov kachlíc. Spočiatku kachliari pracovali najmä pre hrady a kaštiele. Koncom 15. storočia patrila k najvýznamnejším… čítať ďalej
(kachel) keramický dielec, akumulujúci i teplo, používaný v Európe od 13., v Uhorsku od 14. storočia na stavbu kachlí. Vývojovo staršie, s dobrými výhrevnými vlastnosťami, boli kachlice miskovité v tvare nádoby so štvorcovým alebo obdĺžnikovým ústím. Vytáčali sa na hrnčiarskom kruhu a vtláčali do… čítať ďalej
drevená nádoba na hrozno. Historické doklady potvrdzujú ich výskyt v hospodárskom inventári vinohradníka už v 15. storočí. Vyrábali ich debnári. Ich jednotlivé časti – dúžky sa viazali drevenými alebo železnými obručami. Rozmer a tvar kade závisel od jej funkcie. Najrozšírenejšie boli… čítať ďalej
kmeň stromu s vydlabanou priehlbinou alebo dutinou. Dlabaním i vypaľovaním sa vyrábali člny, korytá, válovy, trámy stúp a válch, úle i zásobnice na obilie, nazývané kadlub (kadlob, kadluba, karlub, charlub). Zásobnice mali valcovitý tvar a boli stojaté s otvoreným horizontálnym ústím a… čítať ďalej
prenosné svietidlo s otvoreným plameňom. Najstaršie kahance mali podobu hlinenej alebo kovovej zobákovej mištičky s držadlom alebo hákom na zavesenie. V kahanci sa pomocou knôtu spaľovali rastlinné oleje alebo živočíšne tuky. V 2. polovici 19. storočia kahance dostali podobu malej sklenenej lampičky a… čítať ďalej
párový tanec podobný strofickým polkám. Pôvodne to bol starší kolesový tanec. Ako párový tanec sa v 19. storočí tešil obľube v Čechách, neskoršie sa stal aj časťou tzv. českej besedy. Základom choreografickej časti bolo opakovanie charakteristického motívu s podupmi a príklepmi… čítať ďalej
systém datovania, rozdelenia dní, týždňov a mesiacov v roku. Dnešný kalendár sa vyvinul z pôvodného starorímskeho (z latinského kalendae – prvý deň v mesiaci), reformovaného Gaiom Juliom Caesarom r. 46 pred naším letopočtom. Základom juliánskeho kalendára bol slnečný rok trvajúci podľa vtedajších prepočtov 365 dní a… čítať ďalej
(výročné obyčaje) odborné označenie úkonov vykonávaných tradíciou stanoveným spôsobom v konkrétnych termínoch v priebehu roka, predovšetkým v obdobiach letného a zimného slnovratu. Hoci ich podobu i význam od stredoveku výrazne ovplyvnilo kresťanstvo a mnohé z nich stabilizovalo pevným datovaním k cirkevnému kalendáru, pôvodne boli tesne… čítať ďalej
(kelkýš, keltýš) sladké pečivo z naklíčeného pšeničného alebo ražného zrna. Tradičné jedlo jarného obdobia s vysokou biologickou hodnotou, známe najmä v strednej a južnej časti západného Slovenska. Príprava kalkýša nebola všade rovnaká. Obilné zrno sa zalialo vodou a nechalo na teplom mieste klíčiť…. čítať ďalej
remeslo, zaoberajúce sa spracúvaním kameňa tesaním, brúsením, hladením, rytím, maľovaním a osadzovaním kamenných prvkov. Pri ručnom spracúvaní kameňa sa používali kladivá, kliny, sochory a dláta. Kamenári pôvodne kameň aj ťažili, čo pretrvalo v ľudovom kamenárstve. Spracovanie kameňa na Slovensku ovplyvňovali talianski… čítať ďalej
druh keramiky s nepriepustným , bielym alebo farebným črepom. Vyrába sa z kameninových ílov zmiešaných s ďalšími hmotami (živec, kremeň, šamot a iné). Vypaľuje sa pri teplote 1200 – 1280° C s tenkou vrstvou soľnej, hlinitej, živcovej alebo olovnato-živcovej glazúry. Vynálezcom kameniny bol… čítať ďalej
zbierka duchovných anonymných piesní folklórneho, poloľudového a umelého pôvodu. Môže pozostávať z rukopisných aj tlačených piesní, obsahuje texty s melódiami aj bez nich. Vo funkcii spevníka slúžili kancionály pri pobožnostiach alebo náboženských úkonoch počas jednotlivých častí dňa. Kancionály známe zo Slovenska vychádzali… čítať ďalej
(kanvica) nádoba na tekutinu kónického tvaru, zužujúceho sa k hornému a dolnému okraju, zriedkavejšie valcovitá či súdkovitá, s výlevkou, so samostatným alebo odklápacím vekom. V ľudovom prostredí sa rozšírila v 19. storočí. Hrnčiarske kanvy sa vyskytovali iba ojedinele, častejšie sa používali kanvy… čítať ďalej
(botoše, habatky, kapcáty, papuče) druh vysokej súkennej obuvi. Jednoduché formy kapcov sa šili podomácky. Strih bol viacdielny, skladal sa obvykle z podošvy, priehlavku, päty a sáry. Sára siahala do pol lýtok alebo pod kolená. Zvyčajne nemali rozlíšenie pre pravú a ľavú… čítať ďalej
malá sakrálna stavba na príležitostné náboženské obrady bez farskej právomoci. Situovaná býva uprostred obce namiesto kostola, v cintoríne, vo viničnej hore alebo na významných miestach v chotári. Vo vnútri kaplnky býva malý oltár, prípadne socha alebo obraz svätca, ktorému je zasvätená, niekde… čítať ďalej
vak s dlhším držadlom, remeňom na prenášanie menších predmetov, doplnok mužského odevu. Zhotovovala sa z plátna, súkna a kože. Plátenná kapsa (sajdák) bola menších rozmerov, štvorcového (asi 50×50 cm) alebo obdĺžnikového tvaru. Väčšinou v nej nosili deti školské potreby. Kapsa z bieleho súkna (cedidlo) mala… čítať ďalej
jedlá, základom prípravy ktorých je kapusta. Najdôležitejším produktom z kapusty bola na Slovensku kvasená kyslá kapusta. Ľudová skúsenosť prikazovala zásobiť sa dostatočným množstvom kvasenej kapusty, ktorá sa v sudoch dlhodobo konzervovala mliečnym kvasením, a tak sa mohla v strave využívať po celý rok…. čítať ďalej
( karmina, pohrebuvanie, podušie, umarčizna, umorky, komašňa) pohrebná hostina. V tradičných vidieckych spoločenstvách na Slovensku sa kar usporiadal po pohrebe v dome zosnulého pre smútočných hostí. Pohostenie na kare bývalo často len symbolické. Stačilo podať chlieb a pálenku. Jedenie chleba na kare… čítať ďalej
(kári, karlik, taliga, teliha, teliška, kordé, laptika) ľahký dvojkolesový dopravný prostriedok. Používal sa na prevážanie menšieho množstva sena, osiva, rozličných poľnohospodárskych produktov pri zbere, na transport pluhu, brán a vriec s osivom. Vrchná, uložná časť sa podľa potreby upravovala pridaním doštených… čítať ďalej
v rímskokatolíckom svete sprievod a zábava v maskách pred jarným pôstom. Názov pochádza z latinského výrazu carne vale alebo talianskeho carne levare – zanechať alebo odoprieť si mäso. Na Slovensku je najrozšírenejší názov fašiangy; zábava maškár vo fašiangovom období. U nás sa karnevalová kultúra… čítať ďalej
(čertove obrázky) sada listov z tvrdého papiera obdĺžnikového tvaru, rovnakého rozmeru a rubu, na líci s vyobrazenými symbolmi, číslicami, znakmi alebo textom. Umožňujú vytvárať variabilné herné kombinácie a situácie v medziach stanovených pravidlami hry. V hrách plnia funkciu kombinatorickú (hracie karty) alebo prognostickú (vykladacie… čítať ďalej
polotuhé varené jedlo pripravené zavarením sypkej potraviny do vody alebo mlieka. Jedlo patrí k najstarším druhom na svete. Na Slovensku i v celom slovanskom svete boli jeho základnými názvami kaša a kuľaša. Na Slovensku boli najrozšírenejšie kaše z celého, drveného alebo mletého obilného… čítať ďalej
(miškovanie, mniškovanie, škopenie, vyrezanie, valašenie) odstránenie pohlavných žliaz, prípadne ústrojov hospodárskych zvierat s cieľom zvýšiť úžitkovosť zvierat (mäso, ťažná sila, odstránenie zápachu) a upokojiť ich. Pri krvavom kastrovaní ostrým zahnutým nožom alebo britvou rozrezali miešok, vybrali od ciev odrezané semenníky (mošne)… čítať ďalej
(25. november) kresťanská svätica z Alexandrie, kráľovského rodu, krásna, múdra, výrečná; podľa legendy mala byť usmrtená na štyroch ozubených kolesách, ktoré zničil nebeský plameň, napokon bola v roku 307 sťatá. Patrónka baníkov, študentov, kolárov, kníhtlačiarov, povozníkov, slobodných dievčat. V renesancii obľúbený motív umeleckého stvárnenia s atribútmi:… čítať ďalej
nápoj z rozomletých pražených semien kávovníka. Najstaršie zmienky o káve pochádzajú zo 14. storočia z arabských krajín. V Európe sa začala šíriť koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia vznikli prvé kaviarne. Na Slovensko sa dostala z koristi po porážke Turkov pri Viedni (1683)…. čítať ďalej
obraz, soška alebo fotografia umiestnená pod sklom na kazetový spôsob v prehĺbenom poli ozdobenom sušenými, papierovými alebo voskovými kvetmi, korálikmi. Od 17. storočia sa kazetové obrazy zhotovovali v kláštoroch strednej Európy pre cirkevné a rehoľné účely. V 18. storočí, keď ich obľuba… čítať ďalej
