Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kamenárstvo

Kamenári pri práci. Nemecko, 16. storočie. Prevzaté z Amman, J. – Sachs, H.: Das Ständebuch. 114 Holtzschnitte von Jost Ammann mit Reimen von Hans Sachs. Leipzig 1960, 85.

remeslo, zaoberajúce sa spracúvaním kameňa tesaním, brúsením, hladením, rytím, maľovaním a osadzovaním kamenných prvkov. Pri ručnom spracúvaní kameňa sa používali kladivá, kliny, sochory a dláta. Kamenári pôvodne kameň aj ťažili, čo pretrvalo v ľudovom kamenárstve. Spracovanie kameňa na Slovensku ovplyvňovali talianski kamenári, prichádzajúci od 13. storočia stavať významné svetské a sakrálne stavby. Na Spiši sa kamenárstvo od 13. storočia nepretržite sústreďovalo na spracovanie travertínu v Spišských Vlachoch a v Spišskom Podhradí. V 1. polovici 14. storočia boli Nová Baňa i Leštiny lokalitami s výrobou mlynských kameňov. V mestách mali kamenári cechy spolu s murármi a zameriavali sa na budovanie cirkevných, svetských a obranných stavieb. Najstarší spoločný cech je doložený v Kežmarku z roku 1521. Jediný samostatný kamenársky cech z roku 1726 bol v Senci. Na vidieku bolo kamenárstvo ako doplnkovým zamestnaním. Rozvíjalo od 18. storočia v oblastiach s výskytom ľahšie opracovateľných druhov kameňa (pieskovec, ryolit, trachyt, vápenec). Popri stavebnom kamenárstve bola rozšírená výroba žarnovov, šrotovacích a mlecích kameňov, brúsok, osličiek, žľabov, napájadiel, obrubníkov, hraničných kameňov, stĺpov. Stavebné články (ostenia, parapety, rímsy, preklady, šambrány, stĺpiky), náhrobníky, prícestné kríže a sochy, kalvárie, božie muky i svetské sochy mali výrazné regionálne odlišnosti v tvaroch a výzdobe. Zo viacerých výrobných centier sa v 19. a začiatkom 20. storočia vyvážali kamenárske výrobky do Poľska, nížinných oblastí Uhorska a na Balkán. Významnými strediskami ľudového kamenárstva boli napríklad Dobrá Voda, Brhlovce, Tekovské Trsťany, Domaníky, Sebechleby, Bešeňová, Hliník nad Hronom, Nová Baňa, Žiar nad Hronom, Vyhne, Horný a Dolný Tisovník, Madačka, Oravský Biely Potok, Medzibrodie, Bziny, Medzihradné, Pusov, Zemplínske Hámre. Individuálne kamenárstvo zaniklo koncom 40. rokov 20. storočia. Patrónom kamenárov bol sv. Štefan, prvý mučeník, ktorý bol ukameňovaný.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: murárstvo, Štefan, mlyn
Literatúra: Paličková-Pátková, J.: Ľudová výroba na Slovensku. Bratislava 1992.
Pranda, A.: Kamenárstvo na Slovensku. In: Vlastivedný časopis, 30, 1981, 160-169.
Stano, P.: Ľudové kamenárstvo v Brhlovciach. In: Slovenský národopis, roč. 17, 1969, 285-307.

galéria