Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

hámorníctvo

Vykúvanie kotla na hámri. Obraz D. Skuteckého, okolo 1869. V zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Prevzaté zo Slovensko. Kultúra – 1. časť. Bratislava 1979, 814.

remeselná a manufaktúrna výroba železného a medeného tovaru v hámroch. Prvé zmienky o hámroch sú zo 14. storočia zo Štítnika, Nálepkova, Jasova, Dobšinej, Jelšavy, Slavošoviec, Medzeva. Špecializáciou sa vyprofilovali hámornícke strediská vyrábajúce poľnohospodárske náradie (Medzev), nože (Štós), reťaze, klince, náradie, stavebné kovania (Gelnica), kovaný riad (Nálepkovo), nástroje a súčasti strojov (Prakovce). V Nižnom Medzeve vyrábali do 60. rokov 20. storočia lopaty, motyky, sekery, rýle, ktoré mali odbyt v Európe, na Blízkom východe i v zámorí. Najvýznamnejší medený hámor bol v 18.-20. storočí v Banskej Bystrici. Meď sa vylievala alebo vykúvala do formy polotovaru (plech, kotúče, polgule, tyčová meď, pruská a červená meď), alebo sa spracúvala na hotové výrobky (medený riad, kotly, drôt, klampiarsky tovar). Hámornícky cech bol v 17.-19. storočí v Dobšinej a v Medzeve. V roku 1895 vzniklo v Medzeve Družstvo výrobcov železného a oceľového tovaru.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, manufaktúra, kotol, nôž, hámor
Literatúra: Strömpl, R.: Kováči s obrovskými kladivami. Hámorníctvo v Medzeve. In: História revue, roč. 4, 2004, č. 11-12, 25-26.
Vlachovič, J.: Slovenská meď v 16.-17. storočí. Bratislava 1964.
Vlachovič, J.: Hutnícke spracovanie medených rúd v Banskej Bystrici v druhej polovici 16. storočia. In: Historické štúdie, roč. 5, 1959, 110-148.