Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

gubárstvo

Česanie guby po váľaní vo validle. Jelšava (okr. Jelšava), 50. roky 20. storočia. Archív textov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto E. Marková.

domácka i remeselné tkanie, prípadne i šitie gúb. Domácke tkanie takzvaných valalských gúb (valal = dedina) bolo rozšírené v okolí Humenného a Sobraniec. Gubárstvo tu bolo aj podomovým remeslom: gubár so ženou chodili po dedinách a u záujemcov tkali guby. Údaje o remeselnej výrobe gúb, ktorá súvisela s výrobou súkna a vlnených pokrovcov, sú do začiatku 19. storočia z Rožňavy (okolo roku 1800 tu bolo 200 gubárov), Rimavskej Soboty (1830 – 1840 tu bolo 160 gubárov), Tisovca, Michaloviec, Stropkova, Humenného, Prešova, Bardejova, Kamienky, Kamenice, Veľkého Šariša, Jasova. V 70. rokoch 18. storočia sa gubárstvo rozvinulo aj v Jelšave. Vlastný cech tu gubári, ktorí sa oddelili od súkenníkov, vytvorili v roku 1830. Od polovice 19. storočia ich remeslo začalo upadať. Hoci sa uhorská vláda a obchodná komora usilovali zabezpečiť vývoz gubárskych výrobkov na Balkán a do Chorvátska (biele vlnené pokrovce z Jelšavy tam vyvážali vo veľkom až do roku 1926), nové živnostenské listy pre gubárov vydávali obchodné komory na konci 19. storočia iba ojedinele. V Michalovciach, Malej Domaši, Humennom, Stropkove vyrábali remeselne guby asi do roku 1925. V Jelšave vyrábal guby od 30. rokov 20. storočia iba jeden remeselník.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: súkenníctvo, guba, pokrovec
Literatúra: Marková, E.: Výroba gúb na Slovensku. In: Slovenský národopis, roč. 12, 1964, 68-137.
Staňková, J.: Zvláštnost slovenského soukenictví – výroba gub. In: Národopisný věstník českoslovanský, roč. 32, 1951, č. 1-2, 370-380.

galéria