Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

drotár

Drotár zo Snežnice (okr. Kysucké Nové Mesto), 1963. Archív pozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto A. Pranda.

vandrovný opravár hrnčiarskeho a plechového riadu drôtovaním, nitovaním a letovaním. Za zárobkom chodil sám, s učňom džarkom – chlapcom od 11 rokov alebo so skupinou drotárov. Drotári pracovali za peniaze, naturálie a stravu. Vandrovky trvali jeden, niekedy dva roky, pokiaľ drotári našetrili dostatok peňazí. Domov sa vracali na Vianoce. Najbiednejší drotári robili len opravy. Lepšie zarábali tí, ktorí okrem toho aj predávali drôtené a plechové výrobky. Najmajetnejší drotári vlastnili samostatné dielne. Charakteristickým doplnkom drotára bol kotúč drôtu na pleci, drevená krošňa (klamfa, branka) na chrbte a kapsa na náradie. Postava drotára sa stala námetom pre tvorbu umelcov (V. Medňanský, M. Aleš, M. Benka, J. Palárik, P. Horov, F. Lehár).

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: drotárstvo
Literatúra: Procházka, K.: Kolárovičtí dráteníci. Praha 1905.
Guleja, K.: Svet drotárov. Martin 1992.
Pavlík, A. : Drotárstvo. Z dejín drotárstva. Dostupné na internete www.velkerovne.sk/contents/drot_sk.htm.

galéria