Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

čipka

Tkanica so slučkami na jednom okraji, nazývaná čipka, používaná na výzdobu predného okraja čepcov. Horná Poruba (okr. Ilava), 1964. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.

samonosný, takmer výlučne prelamovaný (priehľadný) pletený, prípadne viazaný alebo tkaný textil. Jej funkciou bolo lemovať, spevňovať a chrániť okraje textílií, spájať jednotlivé kusy textilu v textílii, vytvárať v textílii pružné a vzdušné časti (vložky v čepcoch, košeliach a pod. umožňujúce prevzdušnenie zakrytých častí tela) alebo samostatné textílie (goliere, pásy a i.). V najväčšej škále lokálnych a oblastných foriem existovala na Slovensku paličkovaná čipka. Čipky sa zhotovovali aj pletením na krosienkach, na ihliciach, háčikom a háčikom na vidlici. K viazaným čipkám patrili viazané strapce, frivolitky a sieťovaný textil. Tkané čipky boli zhotovené buď na doštičke (napríklad tkanice, nazývané čipka, so slučkami na jednom okraji, tkané od konca 19. storočia v obciach v blízkosti Ilavy a prišívané na čepce), alebo na krosnách (čipkovina, tkaná od polovice 20. storočia na východnom Slovensku technikou ažúrového a perlinkového tkania). Spojením postupov pletenia, viazania a vyšívania sa tvorila šitá čipka.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: pletenie, tkanie, viazanie, sieťovanie, háčkovanie, šitá čipka
Literatúra: Slovenský ľudový textil. Tkaniny – výšivky – čipky – kroje. Martin 1957.
Zajonc, J.: Premeny vlákna. Medzi pletením a tkaním. In: Remeslo, umenie, dizajn. 4, 2003, č. 1, 47-51.
Zajonc, J.: Premeny vlákna. Slučky a očká. In: Remeslo, umenie, dizajn. 3, 2002, č. 4, 45-48.

galéria