Slovenský ľudový umelecký kolektív

Archív - rozhodnutia

Rozhodnutie 2015

Rozhodnutie o zápise do zoznamov nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska pre rok 2015

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyhlásilo koncom roka 2014 výzvu na predkladanie nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.

V stanovenom termíne výzvy, do 20. januára 2015, boli predložené 2 návrhy do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva a 1 návrh do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.

Odborná komisia posúdila všetky navrhované prvky a na svojom zasadnutí dňa 30. júna 2015 navrhla zaradiť nasledovné prvky do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku:

MODROTLAČ

Identifikačné číslo: CTLK-RZ-NKD-2014/01

Predkladateľ: Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Modrotlačou nazývame indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej rezervy  – zmesi zamedzujúcej zafarbenie látky v mieste vzoru. Ako spôsob dekorovania látok zohrala významnú úlohu v slovenskej, rovnako ako európskej textilnej tradícii. Na naše územie sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do výnimočného bohatstva lokálnych podôb, prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov, ktorí si modrotlač objednávali podľa vzorkovníc priamo v dielňach alebo kupovali na jarmokoch. V porovnaní s inými stredoeurópskymi krajinami bola na Slovensku ešte v polovici 20. storočia regionálna rozmanitosť modrotlačových vzorov, rovnako ako hustota výskytu modrotlačiarskych dielní, značná. Činných bolo vyše tridsať dielní, ktorých produkcia smerovala prevažne na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia ešte obliekali do kroja. Spolu s postupným zánikom využitia modrotlače v odeve a interiéroch vidieckych domácností aktivita dielní postupne slabla. K procesu redukcie prispel aj zákaz súkromného podnikania, po ktorom dohľad nad produkciou modrotlače prevzali výrobné družstvá a hlavne Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré zohralo a podnes zohráva významnú úlohu v podpore výroby modrotlače. Spolupracuje s výrobcami a podporuje pokračovanie farbiarskej tradície aj v inovatívnych podobách moderného dizajnu.

Pre tieto dôvody navrhla Odborná komisia zapísať Modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrh Odbornej komisie bol dňa 2. septembra 2015 prijatý a potvrdený ministrom kultúry Slovenskej republiky.

HOREHRONSKÝ VIACHLASNÝ SPEV

Identifikačné číslo: CTLK-RZ-NKD-2014/02

Predkladateľ: o.z. OPORA Pohorelá

Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším a najtrvácnejším patrí ľudový viachlasný spev − ten je aj v širšom povedomí obyvateľov Slovenska pociťovaný ako charakteristický miestny fenomén. Z hľadiska spôsobu spevu sa horné obce Horehronia (Šumiac, Telgárt, Vernár) v interpretačných nuansách aj tvorbe tónu odlišujú od dolných (ostatné). V rámci dolných obcí sú si navzájom bližšie Pohorelá s Heľpou a Závadka s Polomkou. Z hľadiska rázu ľudovej vokálnej kultúry zohrávali dôležitú úlohu prírodné podmienky. Práve spev do prírody pri prácach na lúkach alebo v horách podmieňoval veľmi intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľné viachlasné súzvuky. Tradícia tohto typu spievania bola spojená s priebojnosťou i vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo doosídľovanie územia na základe valašského práva (14.-17. storočie). Tradícia spevu v neposlednom rade súvisí aj s náboženským cítením obyvateľov regiónu, hudobnú kultúru Horehronia významne ovplyvnila duchovná pieseň. Tento jav sa týka predovšetkým obcí vo východnej časti regiónu, v ktorých sa dodnes praktizuje tzv. východný obrad. Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev i prvok, prostredníctvom ktorého miestni obyvatelia deklarujú príslušnosť k rodnej obci a regiónu.

Pre tieto dôvody navrhla Odborná komisia zapísať Horehronský viachlasný spev do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Návrh Odbornej komisie bol dňa 2. septembra 2015 prijatý a potvrdený ministrom kultúry Slovenskej republiky.

ŠKOLA REMESIEL ÚĽUV

Identifikačné číslo: CTLK-RZ-AKTIVITY-2014/01

Predkladateľ: Ústredie ľudovej umeleckej výroby

Pre tradičné rurálne prostredie na Slovensku bolo ešte v polovici 20. storočia charakteristické samozásobiteľstvo. Ľudia sa snažili byť po materiálnej stránke sebestační a väčšinu toho, čo potrebovali k živobytiu, sa usilovali saturovať z vlastných zdrojov. Aj preto museli byť zruční v dostatočne širokej škále ručných prác, výrobných činností a remesiel, ktoré sa tradovaním plynule prenášali z generácie a generáciu. Výsledkom bola často vysoko kvalitná produkcia, ktorá výraznou mierou dotvárala osobitosti, špecifiká materiálnych znakov miesta, v ktorom ľudia žili. Na bohatú škálu prejavov ľudovej produkcie nadviazalo hneď po svojom vzniku Ústredie ľudovej umeleckej výroby (1945), ktoré malo systém ochrany tradičných unikátnych technológií, vzorov a  ich dokumentáciu ukotvený priamo v pracovnej náplni. Jeho pracovníci boli v neustálom kontakte so samotnými výrobcami, výrobnými strediskami, viedli zveľaďovacie kurzy. Ich pôsobenie nechalo stopy aj v prácach výrobcov, viedlo k oživeniu niektorých takmer už zanikajúcich výrob a k uchovávaniu pôvodného regionálneho profilu a lokálnej pestrosti výroby. Z doškoľovania výrobcov od začiatku 90. rokov Ústredie ľudovej umeleckej výroby plynulo prešlo k organizovaniu záujmových kurzov tradičných remesiel a výrob aj pre širšiu verejnosť. Kurzy ponúka v celoslovenskom zábere prostredníctvom  troch regionálnych pobočiek so sídlami v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. 

Pre tieto dôvody navrhla Odborná komisia zapísať Školu remesiel ÚĽUV do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovenska. Návrh Odbornej komisie bol dňa 2. septembra 2015 prijatý a potvrdený ministrom kultúry Slovenskej republiky.