Slovenský ľudový umelecký kolektív

Digitalizácia tradičnej ľudovej kultúry

Ukážka z pripravovaného digitálneho archívu tradičnej ľudovej kultúry Slovenska:

Zvukový záznam: Na kraji Paríža. Vysťahovalecká pieseň z Tekovskej Breznice. Spieva Marián Ruman, Ignác Briežka, Štefan Briežka. Zaznamenané 31.05.1990 v Tekovskej Breznici. Autor záznamu Vladimír Kyseľ.

Povraznícky vozík - štemce. Náradie na splietanie povrazov. Skladalo sa z dvoch samostatných častí, stojacich pri súkaní proti sebe. Ich vzdialenosť bola určená dĺžkou budúceho motúza alebo povrazu. Jedna časť zariadenia slúžila na skrúcanie vláken do prameňov a druhá časť na zosúkavanie prameňov do šnúry. Povraznícky vozík pochádza zo zbierky Jána Kováča zo súkromného Múzea poľnohospodárskeho náradia a ľudových tradícií Važca.

Slamený úľ v tvare kužela s jedným letáčom, s vetracím otvorom na vrchnej časti a so štyrmi podpornými paličkami vo vnútri. Pochádza z Banskej Štiavnice a patrí do zbierky Ondreja Belicu z obce Hostie. Slamené úle sa vyrábali so slamy a spájali sa s vŕbovou kôrou. Povrch slameného úľa je ošetrený takzvanou hlinkou, zmesou prírodných farbív a hliny. Včely v úľoch vytvárali takzvanú "divinu", teda ich dielo vznikalo voľne, prirodzene. Štyri podporné paličky vo vnútri úľa slúžili včelám ako opora pri stavbe diela. Vďaka opore mohli včely vytvoriť väčšie dielo a tým vyprodukovať viac medu. Med sa z úľov vyberal takzvaným "bubnovaním". Ten, ktorý z úľov bol najťažší, obsahoval najviac medu a bol vhodný na výber. Založil sa oheň a vytvorila sa pahreba. Úľ sa položil nad oheň a dym včely vypudil. Palicami sa navyše po úli búchalo - bubnovalo, aby sa včely z neho vyhnali. Po vybratí plástov a medu sa úľ nechal voľný a po čase sa do neho znova nasťahoval roj včiel.

Črpáky zo zbierky Ľubomíra Tatarku zo Slovenskej Ľupče. Vľavo: črpák z obce Bacúch – Beňuš z obdobia okolo roku 1900, autor neznámy. Hore: Motív srnca pri smreku, vyrobil Ondrej Čief prezývaný Umelec zo Šajby v roku 1958. Dole: Ornamentálny motív z obce Kriváň, vyrobil Ľ. Tatarka v roku 1983.

Ľudový odev z Važca. Ukážka ľudového odevu rôznych generácií. Vľavo: vydaté ženy vo vizitkách a účesoch upravených „do chomľa“ (okolo roku 1915). Hore: staršia žena v kacabajke a s tmavou šatkou na hlave (okolo roku 1940) Dole: mládenec a slobodné dievčatá vo sviatočných odevoch (okolo roku 1938). Fotografie pochádzajú zo zbierky Jána Kováča zo súkromného Múzea poľnohospodárskeho náradia a ľudových tradícií Važca.

 

« Späť na aktuality