Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

baník

Baník v pracovnom odeve s karbidovou lampou. Žakarovce (okr. Gelnica), 1953. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto F. Hideg.

robotník, vykonávajúci činnosti v rámci vyhľadávania, dobývania a pri úprave rúd i uhlia. Podľa druhu práce to boli haviari, beháči, pratači, vrátkári, vyklápači, banskí a povrchoví tesári. V 60. rokoch 18. storočia, keď bolo na Slovensku asi 30 000 baníkov, pracovalo v baniach v Banskej Štiavnici asi 60 profesií. Od 13. storočia mali baníci výsady a privilégiá: boli osobne slobodní, mohli sa voľne pohybovať, nemuseli vykonávať poddanské práce, boli oslobodení od daní, vojenskej služby a pod. Ich hospodársky a politický život výrazne regulovalo banské právo. Baníci tvorili osobitnú spoločenskú skupinu s odlišnou materiálnou a duchovnou kultúrou i spoločenským životom. Mali vlastnú samosprávu na čele s krámskym richtárom (kramrichter) alebo cechmajstrom. Sociálnu starostlivosť zabezpečovali bratstvá (bratská pokladnica) a banský erár, poskytujúci baníkom penzie, podporu v chorobe, aj pre vdovy a siroty.

Autor: Jasna Gaburová

Pozri aj: baníctvo, banícke obyčaje, banícky folklór, banícky odev, banícky výtvarný prejav, čipkárstvo
Literatúra: Markov, J.: Baníci. In: Banícka dedina Žakarovce. Bratislava 1956, 628-641.
Plicková, E.: Baníctvo. In: Hont. Tradície ľudovej kultúry. Zostavil J. Botík. Bratislava 1988, 119 – 137.
Plicková, E: Banská Štiavnica. Martin 1973.

galéria