Slovenský ľudový umelecký kolektív

Do reprezentatívneho zoznamu pribudli Tylová paličkovaná čipka a ornamenty z Vajnôr

Zástupcovia predkladateľov úspešných nominácií si z rúk ministra kultúry prevzali certifikáty o zápise.

Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament dnes boli slávnostne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Podujatie zorganizovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR.

Súčasťou podujatia bolo, okrem vyhlásenia nových prvkov i slávnostné pripomenutie úspešného zápisu prvej medzinárodnej česko-slovenskej nominácie pod názvom „Bábkarstvo na Slovensku a v Česku“  do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, kde bolo zapísané v decembri 2016 na 11. zasadnutí Medzivládneho výboru pre ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v Addis Abebe, v Etiópii.

Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny

Paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí spomedzi mnohých druhov  paličkovanej čipky, ktoré sa na území Slovenska rozvíjali a rozvíjajú až do súčasnosti, k unikátom. Jej krehkosť a vzdušnosť sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Centrom prvotného výskytu bola obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá.

Obľuba bielej tylovej čipky v okolí Myjavy súvisí s tradíciami miestneho odevného štýlu, v ktorom sa uplatňujú vzdušné, krehké, biele látky. Pozoruhodná je plynulosť transmisie, ktorou sa znalosti, zručnosti i použitie tylovej čipky na odevných a interiérových textíliách prenášajú z generácie na generáciu až do súčasnosti. Skutočnosť, ako sa tento druh čipky stal typickou súčasťou ľudového odevu a liturgického textilu, ako sa s ním, ako s prvkom vlastného kultúrneho dedičstva, identifikujú súčasní obyvatelia myjavského regiónu a ako si ho cenia, sa odráža v širokej škále aktivít. Tie sú podporené obliekaním sa do kroja pri spoločne zdieľaných sviatočných a obradových podujatiach.

Vajnorský ornament

Z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia, patrí vajnorský ornament k jedným z najvýraznejších. Vo Vajnoroch a dedinách v blízkom okolí Bratislavy poznačil dekór výšiviek, kraslíc, zviditeľnil sa v interiérovej nástennej maľbe. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov – pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová (1882 – 1964). Tá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike.

Niť tradovania dekoratívnej tradície vajnorského ornamentu nebola vo Vajnoroch nikdy prerušená. Podnes ju aktívne udržiavajú a rozvíjajú tvorcovia vo výšivkách, na krasliciach, maľbách na stenách domov, či na úžitkových predmetoch. Svoj obdiv k nej prejavujú obyvatelia Vajnôr v obliekaní sa do kroja pri sviatočných príležitostiach. Do uchovávania a formovania tradície sa zanietene vkladajú aj miestne inštitúcie – občianske združenia a množstvo ďalších subjektov a ľudí, ktorí sa snažia udržiavať a vzbudzovať záujem o vajnorský ornament najmä u mladej generácie s cieľom zaistiť mu tak perspektívu udržateľného rozvoja aj v budúcnosti.

Fotografie z podujatia od Michala Veselského: 

« Späť na aktuality