Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

anjel

Kamenná plastika anjela ako súčasť náhrobníka od kamenára J. Siládiho z Domaník. Rykynčice (okr. Krupina), 1980. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: A. Pranda

nadprirodzená bytosť s krídlami, nebeský služobník Boží, posol a vykonávateľ Božej vôle medzi ľuďmi. Jeho kult je rozšírený v kresťanstve, judaizme, islame. Predobraz má v kulte dobrých a zlých duchov v polyteistických náboženstvách. Podľa kresťanskej vierouky sa časť anjelov pod vedením Lucifera vzbúrila proti Bohu, preto boli navždy zavrhnutí, stali sa diablami a z neba ich vyhnal archanjel Michal stojaci na čele nebeského vojska (dobrých anjelov). Každý človek má svojho anjela strážcu. Na najstarších kresťanských pamiatkach sú zobrazení ako mladíci v bielom odeve, bez krídiel, od 4. storočia s bielymi krídlami (od raného stredoveku aj zlatými alebo farebnými). Od 15. storočia sa v ikonografii rozšíril obraz anjela – malého dieťaťa s krídlami, ktorý dodnes nachádzame najmä na náhrobníkoch detí. V tradičnej kultúre vystupuje postava anjela pri mikulášskych obchôdzkach, v betlehemských hrách (nosí betlehem), v trojkráľových hrách (hviezdonos), zriedkavo aj vo fašiangových sprievodoch a v hrách pri zomretom. Je to väčšinou chlapec v dlhej bielej košeli s krídlami. Papierový čákov na hlave býva označený krížom. Dievča zobrazujúce anjela pri chodení s kolískou máva na hlave venček so zlatou hviezdou a v ruke ratolesť.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: betlehem, betlehemská hra, duch, hry pri mŕtvom, náhrobník, vianočné hry, Mikuláš, Michal
Literatúra: Remešová, V.: Ikonografie a atributy svatých. Praha 1990.
Slivka, M.: Slovenské ľudové divadlo. Bratislava 2002.