Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

kovolejárstvo

Liate mosadzné pracky. Čičmany (okr. Žilina), 19. storočie. Archív pozitívov  Ústavu etnológie SAV. Foto: autor  neznámy

remeslo zaoberajúce sa liatím farebných kovov a výrobkov z nich. Jeho začiatky siahajú do bronzovej doby, keď sa zlievaním zhotovovali zbrane, rôzne nástroje a šperky. V období feudalizmu sa nesformovalo na samostatné remeslo, ale sa rozčlenilo na viacero špecializovaných druhov – cinárstvo, zvonolejárstvo (výroba zvonov, prípadne zlievanie diel), puškárstvo, zlievačstvo mosadze, zlievačstvo bronzu. Pre ľudové vrstvy zlievači mosadze a bronzu vyrábali najmä mažiare a liate zvonce. V ľudovom prostredí sa kovolejársky vyrábali malé predmety, najmä šperky z mosadze, kvalitnejšie z pakfónu (zliatina medi, zinku a niklu), lacnejšie z ľahkotaviteľného cínu a olova (gombíky, prstene, pracky). Archaickou technikou liatia do hlinených kadlubov, rozšírenou v praveku, pracovali ešte začiatkom 20. storočia oravskí výrobcovia. Inde používali pokročilejšiu techniku liatia do kamenných kadlubov. Surovinu na liatie nekupovali, ale spravidla získavali zlievaním starých poškodených predmetov. Na kovolejárskom princípe bola založená ozdobná technika vylievania.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: gombík, mažiar, pracka, prsteň, vylievanie, zvonce
Literatúra: Johnová, H.: Ľudové šperky na Slovensku. Bratislava 1972.
Okrucký, J.: Výroba zvoncov v Zázrivej. In Slovenský národopis 9, 1961, s. 270-282.
Strelec, K.: Ľudové šperky. Výkladový slovník. Bratislava 1990.

galéria