Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

antropomorfné zobrazenie

Tancujúci zbojník a drábi. Mangľovací piest. Slovensko, 19. storočie. SNM Etnografické múzeum v Martine. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV. Foto H. Bakaljarová 2000

stvárnenie ľudského tela alebo jeho častí. V ľudovom umení bolo pôvodne spojené s personifikáciou magickej sily, neskôr so stratou obsahu vnímané ako dekór, ilustrácia. Na Slovensku sa objavuje v silne štylizovanej podobe v geometrickej ornamentike na tkaninách (Gemer), výšivke (krížiková výšivka), v rezbárskej výzdobe súsekov. V spojení s rastlinnou ornamentikou sa vyskytuje na piestoch, prasliciach (dary lásky) a krasliciach, kde spodobuje ľudský pár; na bačovskom riade, najmä črpákoch, tiež hudobných nástrojoch (postavy pastierov, zbojníkov); prachovniciach (baníkov). Realistickejšiu prezentáciu postáv zrejme ovplyvnili aj vzory profesionálnych remeselníckych dielní pracujúcich pre vidiek (medovnikárstvo, modrotlačiarstvo, fajansa), v 19. storočí šírenie populárnych tlačí. Antropomorfné zobrazenie mohlo byť ornamentálnym motívom na predmete: zriedkavejšie v textile (výšivka, tkanina, modrotlač), v maľbe na nábytku (Madona, Pieta) a vo výzdobe svadobných koláčov, častejšie v dekoratívnej rezbe (piest, praslica, fujara, úľ), najvýraznejšie však v maľbe na keramike. Mohlo plasticky dotvárať predmet náznakom hlavy alebo ľudskej postavy, ako na stĺpoch bránok z okolia Košíc, na drevenom náradí, paliciach, dymníkoch fajok, črpákoch so štylizovanými postavami pastierov. Mohlo byť vyjadrené samostatným artefaktom, ako v drevených, kamenných, keramických soškách a v obrazoch maľovaných na skle. Zmysel antropomorfného zobrazenia mohol byť i obradový (figúry svadobných a fašiangových panákov), inokedy čisto dekoratívny, kultovo-apotropajný (figúry na nástrešníkoch, postavy svätých vo výklenkoch štítov domov), upomienkový (sošky a obrazy ako pamiatky z vojny, z púte). V 18. a 19. storočí sa antropomorfné zobrazenie koncentrovalo prevažne na sakrálnu tematiku, ale už v 19. storočí sa sporadicky objavujú i postavy z každodenného života: pastieri, vojaci, husári na koni, poľovníci, zbojníci. Postavy dám a pánov v dobových kostýmoch boli zobrazené na medovníkoch, na votívnych voskových plastikách, realistickejšie v adaptovaných žánrových rokokových scénkach (maľba na keramike, figurálna keramika, modrotlač). V priebehu 20. storočí sa ľudové podania antropomorfných zobrazení stávajú viac ilustratívne. Vo figurálnom rezbárstve a keramike začínajú prevažovať scénky z každodenného i sviatočného života na dedine, zobrazenia práce a ľudových zamestnaní.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: geometrická ornamentika, kraslica, krížiková výšivka, majolika, maľba na keramike, medovnikárstvo, modrotlačiarstvo, maľba na skle, piest, prachovnica, praslica, tkanina, výšivka
Literatúra: Danglová, O.: Dekor/Symbol. Dekoratívna tradícia na Slovensku a európsky kontext. Bratislava 2001, s. 155-196.

galéria