Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

vigília

predvečer kresťanského sviatku a pobožnosť, ktorá sa počas neho konala; oslava významnej udalosti začatá večer pred sviatkom. Vzorom kresťanskej vigílie bolo židovské slávenie pamiatky na ostražité očakávanie nočného príchodu Pána, ktorý ich vyslobodil z egyptského zajatia. V stredoveku trvali kresťanské slávnostné vigílie (panichides) celú noc až do rána (utrné, utiereň). Najslávnostnejšia je veľkonočná vigília, v kresťanskom liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedeľou Zmŕtvychvstania Pána, keď Kristus premohol smrť. Do súčasnosti sa u katolíkov zachovala utiereň – polnočná vigília z 24. na 25. decembra. Z tohto názvu pochádza aj názov Vilia pre predvečer Vianoc, teda Štedrý večer, rozšírený na Orave a východnom Slovensku, u pravoslávnych veriacich a gréckokatolíkov používaný aj pre veľkonočnú vigíliu. V tradičnej kultúre predstavuje prechodový čas medzi prípravným časom, obvykle spojeným s pôstom, a sviatkom. Prechodový charakter vyjadrovalo množstvo sakrálnych a magických. úkonov. V bežnom živote je v predvečer sviatku zvykom vinšovať na meniny a narodeniny.

Autor: Viera Feglová

Pozri aj: kresťanské sviatky, pôst, Štedrý večer, Veľká noc, meniny, narodeniny
Literatúra: Feglová, V.: Názvy štedrého včera. In: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990, 78, mapa 5.
Feglová, V.: Kalendárne obyčaje. In: Slovensko: Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 194.
Horváthová, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava 1986.