Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

drak

Šesťhlavý drak na ilustrácii Martina Benku k rozprávke Hrdá panička. Publikované v zbierke Pavla Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti, Bratislava 1958, 185. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Reprodukcia: P. Gosiorovský

(šarkan)

fantastické zviera podobné jašterovi s krídlami netopiera, s jednou alebo viacerými hlavami chrliacimi z pysku oheň, s jedovatou krvou. V kresťanskej tradícii je jeho premožiteľom svätý Juraj. V slovenských poverových predstavách vystupuje v jeho podobe aj satan, černokňažník (ten často na drakovi lieta) a strigôň. Drakom sa stáva i kráľ hadov alebo had, ktorý sedem rokov nevidel človeka, nepočul ľudský hlas či zvuk kostolného zvona. V poverových rozprávaniach lietal drak v tmavých oblakoch, vyvolával búrku a víchor, mal podobu ohnivej reťaze, lomeného alebo guľového blesku. V čarodejných rozprávkach žil v jaskyni pri prameni vody, ľudia mu museli za vodu dávať dievčatá ako potravu, a keď prišiel rad na kráľovu dcéru, neznámy rytier draka zabil. S unesenými kráľovskými dcérami žili v podzemnom svete traja dračí bratia. Drak bol aj synom alebo pomocníkom ježibaby.

Autor: Katarína Popelková

Pozri aj: had, Juraj, černokňažník, strigôň, démon, búrka, svätci, čert
Literatúra: Dobšinský, P.: Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Turčiansky Svätý Martin 1880, 116.
Horváthová, E.: Duchovná kultúra. In: Horehronie. Ed. J. Mjartan. Bratislava 1974, 245-339.
Kiliánová, G.: Ľudová próza. In: Slovensko : Európske kontexty ľudovej kultúry. Ed. R. Stoličná. Bratislava 2000, 282-299.