Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

trlica

Lámanie konopy na trlici. Polichno (okr. Lučenec), 1. polovica 20. storočia. SNM – Etnografické múzeum v Martine. Foto K. Plicka.

(kvačkačka, lomka, sekačka trepačka)

náradie na oddeľovanie drevnatej časti stoniek ľanu a konopy od vláken. Stonky sa na zemi, kameni, kláte drúkom, piestom, v stupách drvili, alebo sa lámali na lámačke, častejšie na trlici. Skladala sa z dvoch vodorovných, na výšku stojacich dosák, ktoré stáli na dvoch alebo štyroch nohách. Do štrbiny medzi doskami zapadala tretia, nazývaná trlo, v podobe dreveného noža. Na jednom konci malo rukoväť a na druhom bolo upevnené tak, že ho bolo možné striedavo dvíhať a spúšťať do štrbiny. V okolí Bánoviec nad Bebravou, Trenčína, Nového Mesta nad Váhom, Trnavy používali trlicu s dvoma trlami, upevnenými v jej strede. Na Kysuciach a Orave trlicu bez nôh pripevňovali k podstavcu, alebo ju zaťažili kameňmi. Pri lámaní osoba pravou rukou zdvihla trlo a kolmo na štrbinu medzi doskami ľavou rukou položila hrsť stoniek. Striedavým udieraním noža do štrbiny a ťahaním stoniek k sebe ich lámala. Rozdrvená drevená časť stoniek, nazývaná pazder, pazderie, sa oddeľovala od vláken. Na odstránenie zvyškov pazderia z vláken sa v niektorých oblastiach používala vytieračka (trojna, potieračka, hladnica a i.) – trlica, ktorá mala dve štrbiny a trlo s dvoma hranami. Stonky i vlákna museli byť pred lámaním (trepaním) a vytieraním dobre vysušené.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: stupa, lámačka, ľan siaty, konopa siata
Literatúra: Barošová, A.: Príspevok k slovenskému ľudovému tkaniu a jeho technológii. In: Slovenský ľudový textil. Tkaniny – výšivky – čipky – kroje. Martin 1957, 13-41.
Kocourková, A.: Nástroje na spracovanie textilných vlákien na Kysuciach. In: Stredné Slovensko, roč. 5, 1986, 156-271.
Švorc, P.: Názvy tradičného náradia na spracovanie ľanu na rozhraní Liptova a Spiša. In: Historica carpatica, roč. 16, 1985, 293-308.

galéria