Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

tovariš

Mlynársky tovariš pri práci. Súkromný archív M. Kaľavského. Foto M. Kaľavský.

remeselník po skončení učebného pomeru, spravidla na vandrovke, pracujúci za mzdu. Tovariš predstavoval v príprave na samostatné vykonávanie remesla medzistupeň medzi učňom a majstrom. Inštitúcia tovariša sa vyvinula v oblastiach s nemeckým typom cechov. Samostatné tovarišské cechy existovali od 15. storočia. Na čele cechu tovarišov v Košiciach stáli dvaja starší tovariši – jeden ženatý (volený majstrami) a jeden slobodný (volený tovarišmi). Tovariši bývali v herbergoch (nocľaháreň pre tovarišov), v menších mestách v domácnosti majstra, kde sa aj stravovali. Pracovali 14–18 hodín denne za úkolovú alebo týždennú mzdu. Časť vlastnej produkcie mohli speňažiť sami alebo prostredníctvom majstra na jarmokoch. Generálne cechové artikuly z roku 1813 vyžadovali od tovarišov najmenej trojročnú vandrovku, šesťmesačný pracovný pobyt u jedného majstra a prijatie ponúknutej práce. Tovarišovi sa prikazovala úcta a poslušnosť voči majstrom. Od 80. rokov 19. storočia zakladali s podporou cirkevných úradov tovarišské spolky, ktorých heslami boli Náboženstvo a cnosť!, Pracovitosť a pilnosť!, Svornosť a láska!, Veselosť a žart!

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, vandrovka, kováč
Literatúra: Houdek, I.: Cechovníctvo na Slovensku. Martin 1943.
Kaľavský, M.: Vandrovné trasy remeselníckych tovarišov Slovenska v 19. storočí ako problematika štúdia interetnických vzťahov (Na príklade Bratislavy a Trnavy). In: Slovenský národopis, roč. 38., 1990, 453-457.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.

galéria