Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

tkanina

Domácky tkaná pruhovaná bavlnená tkanina – detail obrusu. Pohorelá (okr. Brezno), 1920. Archív diapozitívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto H. Bakaljarová.

textil zhotovený tkaním. Najbohatšia skupina domácky a remeselne ručne zhotoveného textilu. Základný materiál na výrobu odevu, bytových a hospodárskych textílií. Podľa druhu nití boli tkaniny ľanové, konopné, vlnené, bavlnené, ľanovo-bavlnené a pod. Z nití z rastlinných vláken bolo plátno, z vlny splsťované (súkno) a nesplsťované tkaniny: onuce, šatky, zástery (vlnianky), mlynské plátenko, cajg. Domácke tkaniny mali najčastejšie plátnovú, ripsovú a keprovú väzbu, remeselné tkaniny i väzby zložitejšie (napríklad bakačíny, cirkasové súkna). Okrem hladkých tkanín sa tkali aj vzorované tkaniny, zdobené zmenou poradia stúpania na podnože, ručným dvíhaním osnovných nití (preberanie, brožovanie, tkaný ažúr), zmenou farby osnovy i útku (kanafas), aj tkaniny s vlasom (guba) a so slučkami na povrchu. Základné druhy tkanín boli asi do konca 18. storočia na celom území Slovenska rovnaké. Zmeny v spôsobe života, najmä od polovice 19. storočia, prispeli k vzniku takmer 30 oblastí s osobitými domáckymi tkaninami. Na dedinách používali aj manufaktúrne a továrenské tkaniny: kartún (hladká bavlnená tkanina plátnovej väzby, na jednej strane potlačená farebným vzorom), polokartún (s osnovou z ľanových nití), damašek, atlas, brokát a i. Väčšina druhov domáckych tkanín sa prestala tkať v 1. polovici 20. storočia.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: tkáčstvo, tkanie, krosná, textil, pytlikárstvo, guba, súkno, plátno, rips, keper, cajgárstvo
Literatúra: Marková, E.: Slovenské ľudové tkaniny. Bratislava 1976.
Zajonc, J.: Domácka výroba tkanín v juhozápadnom Zemplíne. In: Slovenský národopis, roč. 41, 1993, 397-422.

galéria