Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

strúhací stolec

Opracovanie dreva upevneného v strúhacom stolci. Dolná Súča (okr. Trenčín), 1951. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto M. Rényiová

(oberučný stolec, dedo, koník, strúhacia stolica, oberučná lavica)

jednoduché drevené zariadenie na uchytenie opracúvaného dreva. Z hľadiska potrieb technológie ručného opracovania dreva konštrukčne dokonalé a mnohostranne použiteľné zariadenie, nepostrádateľné vo všetkých odvetviach drevárskej výroby. Umožňoval vykonávať všetky základné postupy technológie ručného opracovania dreva. Skladal sa zo sedacej a obrábacej časti, ktorej pevný prvok bol zasadený vo vodorovnej sedacej doske stolca. Pritlačením nohou na dolný koniec pohyblivého prvku obrábacej časti sa hlavicou na jeho hornom konci zachytilo drevo, vložené medzi pevný a pohyblivý prvok obrábacej časti stolca. Drevo uchytené v stolci sa opracúvalo obojručným (oberučným) nožom, no používal sa aj pri dlabaní, vŕtaní, rezaní pílkou, špárovaní, štiepaní a žliabkovaní hrubo naštiepaných šindľov. Využíval sa v kolárstve, stolárstve i pri opravách náradia, výrobe rúčok, držadiel a kuchynského riadu. Košikári ho používali na uchytenie lubov pri ich začisťovaní obojručným nožom. Pôvod strúhacieho stolca siaha do 2. storočia. Do podoby so sedacou časťou sa vyvinul v stredoveku. Jeho približné rozmery boli 140 cm (dĺžka) x 30 cm (šírka) x 80 cm (výška).

Autor: Jasna Gaburová

Pozri aj: debnárstvo, kolárstvo, vareškárstvo, šindliarstvo, hrebenárstvo
Literatúra: Apáthy, Š.: Drevorubačstvo a spôsoby spracovania dreva. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 276 - 349.
Kaľavský, M.: Výroba bahrov v Tichom Potoku. In: Vlastivedný časopis, roč. 26, 1977, 95 -96.
Kaľavský, M.: Kolárstvo na Slovensku po zrušení cechov. In: Vlastivedný časopis, roč. 27, 1978, 94 - 96.

galéria