Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

snovanie

Snovanie na klinoch zarazených do zvislého trámu pri stene, Smolník (okr. Gelnica), 1976. Archív textov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto J. Dérer.

príprava osnovy – rovnobežných nití určitého počtu a určitej dĺžky. Na tkanie tkaníc sa pripravovala omotávaním 1-2 nití okolo nôh stoličky, operadla lavice, medzi kolmi plota. Pri starších postupoch prípravy osnovy na tkanie na krosnách sa snovalo na konároch stromov, na koloch zarazených do steny budovy, na snovacom ráme. Snovajúca osoba chodila a pracovala s 2 – 4 niťami. Od 18. storočia v manufaktúrnej, neskôr v remeselnej výrobe a asi od konca 19. storočia sa aj v domáckom tkaní začalo používať otáčacie snovadlo (čiastke, snovací kolovrat, snica, snovadlica, snováky, taliga) – dva kolmo na seba zasadené rámy, otáčajúce sa okolo zvislej osi. Snovalo sa postojačky s 2 – 20 niťami. Základným úkonom snovania bolo omotávanie nití okolo klinov upevnených vo vzdialenosti, ktorá určovala dĺžku osnovy. Delenie nití na klinoch na horné a dolné určovalo ich usporiadanie v osnove (odborne niťový kríž), podľa ktorého sa nite navliekali do nitelníc krosien. Pri kladení nití na kliny sa sledoval ich celkový počet, určujúci šírku tkaniny (30 alebo 32 párov nití tvorilo 1 pásmo; šírka tkaniny sa uvádzala v počte pásem). V domáckom tkaní sa prípravou osnovy zaoberalo vždy iba niekoľko žien v obci. Pre tkáčky v niektorých obciach západného Slovenska snovali aj miestni remeselní tkáči.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: tkanie
Literatúra: Staňková, J.: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava 1969, 355-469.
Zajonc, J.: Domácka výroba tkanín v juhozápadnom Zemplíne. In: Slovenský národopis, roč. 41, 1993, 397-422.
Zajonc, J.: Snovanie a tkanie plátna. Bratislava 2005.

galéria