Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sieťovanie

Sieťovanie čepca, zachyteného na spodnej časti praslice. Štrba (okr. Poprad), 2003. Súkromný archív J. Zajonca. Foto J. Zajonc.

(necovanie, filet)

technika viazania, ktorou sa z jednej nite zhotovoval prelamovaný textil – sieť. V písomných prameňoch z územia Slovenska zo 16.-17. storočia sa sieťované práce označovali ako reca, raca. Používanie a viazanie sietí je archeologickými nálezmi doložené z veľkomoravského obdobia z Mikulčíc na Morave. Od 16. do 18. storočia bolo sieťovanie rozšírené v prostredí šľachty a meštianstva, od 18. storočia najmä v textilnej produkcii vidieckeho obyvateľstva. Sieť sa tvorila z radov očiek, ktoré sa uzlíkom zachytávali o predošlý rad ôk. Očko vzniklo z nite, preloženej cez prst alebo paličku. Viazaná sieť mala štvoruholníkové (štvorcové alebo kosoštvorcové) očká. Na sieťovanie sa používala väčšia ihla na šitie alebo sieťovacia ihla, na ktorej bola aj namotaná niť. Sieťovaný textil sa zdobil buď priamo počas sieťovania, častejšie následne výšivkou na sieti. Sieťovaním sa zhotovoval textil, ktorý tvoril časť textílií (vložky, obruby) alebo celé sieťované textílie (rybárske a lovecké siete, čepce, goliere, zástery, záclony, prikrývky a i.). Čepce v 19. a 20. storočí sieťovali a nosili napríklad v oblasti Strážovských vrchov, na Spiši a na Orave. V mestách boli ešte v prvej polovici 20. storočia obľúbené sieťované záclony, dekoratívne prikrývky rozličných tvarov i rozličné odevné doplnky.

Autor: Juraj Zajonc

Pozri aj: viazanie, čepiec
Literatúra: Zajonc, J.: Sieťovanie a výšivka na sieti. Bratislava 2000.
Zajonc, J.: Premeny vlákna. Niť plná uzlíkov. In: Remeslo, umenie, dizajn, 2003, č. 4, 41-51.

galéria