Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

sedlárstvo

Sedlári pri práci. Prevzaté z Špiesz, A.: Remeslá, cechy a manufaktúry na Slovensku. Martin 1983, 45.

remeselná výroba sediel na kone, sedadiel a čalúnenia do kočov, bričiek a iných dopravných prostriedkov, puzdier na tašky a ďalších drobných výrobkov z kože. Sedlárske cechy na Slovensku vznikali od 16. storočia, najstarší v Rimavskej Sobote v roku 1516. Celkove je známych 17 sedlárskych cechov, ale len 4 boli samostatné (Banská Bystrica, Kežmarok, Prešov, Košice). Roku 1828 bolo v Bratislave 10, v Rimavskej Sobote 9 a v Prešove 8 sedlárskych dielní. Boli to najvýznamnejšie strediská sedlárstva. Roku 1890 bolo najviac sedlárskych dielní v Nitrianskej župe (49), menej v Bratislavskej (30), Trenčianskej (23), Komárňanskej (13) a Spišskej župe (11). Zručnými sedlármi boli aj habáni na západnom Slovensku. Drevené kostry sediel dodávali sedlárom zväčša domáci výrobcovia dreveného náradia. Mnohé sedlárske dielne vydržiaval vo vlastnej réžii aj vojenský erár. Patrónom sedlárstva bol sv. Juraj, ktorý bol zobrazovaný sediaci na koni.

Autor: Michal Kaľavský

Pozri aj: cech, remeslo, remeselník, remeselnícky patrón, dielňa, habáni
Literatúra: Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.
Špiesz, A.: Štatúty bratislavských cechov. Bratislava 1978.