Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

praclikárstvo

Pracík ako ústredný motív malieb, zobrazujúcich výrobky bratislavských pekárov,  z cechových kníh z roku 1730 a 1640. Bratislava (okr. Bratislava 1-5). Prevzaté z Kovačevičová, S.: Človek tvorca. Bratislava1987, 104.

pekárska výroba zaoberajúca sa pečením praclíkov. Praclíky, nazývané pretiumcuala (obdarovanie, darček), piekli už v antickom Ríme. V taliančine sa názov zmenil na brachiola (malé ruky), pretože ich tvar mal znázorňovať ruky zopnuté v modlitbe. Praclík mal aj tvar kruhu s krížom uprostred ako spomienka na nástroje Kristovho umučenia. Z južného Francúzska je asi z roku 610 doložené pečenie praclíkov mníchmi. Rozdávali ich deťom, aby sa obrátili k Bohu. Kresťanská cirkev však výrobu praclíkov pre ich pohanský pôvod zakazovala. Na Slovensku sa praclíky, tak ako písomné zmienky o pekároch ako dvorných remeselníkoch, objavili asi na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy sa praclík stal aj erbovým symbolom. Pečením slaných i sladkých praclíkov, rozšíreným na celom Slovensku, sa zaoberali najmä bieli pekári. Praclikári (pereciari, buglári) mali samostatný cech v 19. storočí v Bratislave. Asi v polovici 20. storočia ich nahradila priemyselná pekárenská výroba. Praclíky predávali praclikári na trhoch a jarmokoch navlečené na šnúrke alebo nastoknuté na palici. Boli najmä pôstnym vianočným a veľkonočným jedlom. Zavesené na červenej stužke boli aj ozdobou vianočného stromčeka.

Autor: Táňa Štibrányiová

Pozri aj: pekárstvo
Literatúra: Kovačevičová, S.: Človek tvorca. Bratislava1987.