Slovenský ľudový umelecký kolektív
Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom

pozamentárstvo

Výzdoba z našitých pozamentov  – detail ženského živôtika. Petrovany (okr. Prešov), 2. polovica 20. storočia. SNM – Historické múzeum  Bratislave. Foto J. Zajonc.

(pramárstvo)

remeselná výroba pletených a tkaných lemov, šnúr a strapcov z bavlnených, vlnených, hodvábnych, strieborných i zlatých nití. Výrobky pozamentárov slúžili na dekorovanie odevu, bytového textilu, nábytku. Najstarší pozamentársky cech bol v Uhorsku založený roku 1492 v Levoči. Významní majstri pôsobili v 15.–16. storočí v Rožňave, v 18. storočí v Prešove, Sabinove, Bardejove, ešte v 19. storočí v Košiciach. Úpadok remesla spôsobila konkurencia priemyselnej výroby. Pozamentárstvo bolo najskôr voľne spojené s gombikárstvom, hoci tvorili dve vzájomne sa dopĺňajúce výrobné odvetvia. Pozamentári (pramári, pásnici, šnurári, mezuláni) robili pletené pásy na vankúši v tvare sedla na 4 nohách. Strapce viazali, šnúry (šujtáše) súkali z viacerých nití. Pozamentári museli vedieť, ktoré rôzne druhy výrobkov prislúchali akým vrstvám spoločnosti: sedliacke dievčatá nosili živôtiky zdobené jednoduchými bavlnenými alebo vlnenými šnúrami, šľachtičné ich mali bohato dekorované prámikmi zo zlata a hodvábu. Náročným šnurovaním boli zdobené dolomány a mentieky šľachticov, odev vojakov, hajdúchov. Prámami sa zdobili vojenské čiapky, kordy, konské postroje, koče. V ľudovom prostredí na Slovensku boli výrobky pozamentárov obľúbené na prelome 19. a 20. storočia pri výzdobe párt a živôtikov. Na Spiši nosili pozamenty zo zlatých a strieborných nití. Pochádzali od košických pozamentárov, ktorí ich predávali na jarmokoch v Kežmarku, Levoči a v okolí.

Autor: Oľga Danglová

Pozri aj: ---
Literatúra: Houdek, I.: Cechovníctvo na Slovensku. Martin 1943.
Marková, E.: Slovenské čipky. Bratislava 1962.
Špiesz, A.: Remeslo na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972.

galéria